Remove ads
Club Ferro Carril Oeste, skrátene Ferro Carril Oeste, alebo iba Ferro, je argentínsky športový klub so sídlom na predmestí Buenos Aires menom Caballito. Ferro Carril Oeste vyhral spolu 2 tituly v argentínskej najvyššej súťaži Primera División. Domáce zápasy hráva klub na štadióne Estadio Arquitecto Ricardo Etcheverri. V súčasnosti hráva druhú najvyššiu argentínsku futbalovú súťaž Primera B Nacional.
| Ferro Carril Oeste | |||
 | |||
| Celý názov | Club Ferro Carril Oeste | ||
|---|---|---|---|
| Prezývka | Ferro, Verdolaga, Oeste | ||
| Založený | 28. júla 1904 | ||
| Štadión | Estadio Arquitecto Ricardo Etcheverri, Caballito, Argentína | ||
| Kapacita | 24 442 | ||
| Predseda |  Daniel Pandolfi | ||
| Tréner | Fabio Radaelli | ||
| Liga | Primera B Nacional | ||
| 2016/17 | Primera B Nacional, 9. miesto | ||
| |||
        Tretie farby
| |||
Klub bol založený na predmestí Buenos Aires Caballito dňa 28. júla 1904 stovkami zamestnancov železničnej spoločnosti Buenos Aires Western Railway pod názvom Club Atlético del Ferrocarril Oeste de Buenos Aires. Založenie klubu schválilo aj vedenie spoločnosti a tak získal už na začiatku svojej existencie prístup k potrebným financiám. Vďaka tomu si klub veľmi skoro zaobstaral pozemky, kde vybudoval svoje zázemie[1]. V roku 1907 sa Ferro pripojil k druhej najvyššej argentínskej futbalovej súťaži. Už v roku 1912 sa klubu podarilo túto súťaž vyhrať a vybojovať si tak postup do prvej ligy. Vo svojej premiérovej sezóne v najvyššej súťaži obsadil Ferro dvanáste miesto[2]. V sezóne 1915, kedy sa znova hrala v Argentíne iba jedna najvyššia súťaž skončil Ferro na desiatom mieste, pričom súťaž hralo až dvadsaťpäť tímov. No už o sezónu neskôr sa klub iba tesne vyhol zostupu. Zlá forma tímu sa prejavila už v sezóne 1918, kedy Ferro skončil predposledný a zostúpil do druhej najvyššej súťaže[3]. V roku 1919 sa najvyššia súťaž znova rozdelila na dve súbežne hrané ligy. Klub sa vrátil do ligy v sezóne 1920, kedy sa pripojil ku konkurenčnej prvej lige, kde obsadil dvanáste miesto. V dobe, kedy bola liga rozdelená obsadzoval Ferro vo svojej súťaži miesta v spodnej časti tabuľky. V ročníku 1927 sa liga znova zjednotila a klubu sa podarilo v súťaži, ktorú tvorilo 34 klubov obsadiť výborné štvrté miesto[4]. Zvyšok 20. rokov 20. storočia klub strávil striedavo v hornej a dolnej časti tabuľky.
Stagnácia a striedanie prvej a druhej ligy
V roku 1931 sa liga profesionalizovala a tento krok mal za následok opätovné rozdelenie súťaže na dve. Ferro sa pripojil k profesionálnej lige, kde obsadil desiate miesto[5]. 30. roky strávil klub v strede ligovej tabuľky a to aj po opätovnom zjednotení súťaže. Na konci tejto dekády sa klub osamostatnil od železničnej spoločnosti a zmenil svoj názov na Club Ferro Carril Oeste. V roku 1937 sa do hlavného tímu pripojilo päť členov silného mládežníckeho tímu. Do súčasnosti si na tento tím spomínajú fanúšikovia ako na piatich mušketierov. Členov tohto tímu skoro odkúpili iné kluby z prvej ligy. 40. roky začal Ferro podobne ako obdobia pred tým, keď obsadzoval miesta v strede ligovej tabuľky. V polovici dekády sa výkony tímu zhoršili a v sezóne 1946 klub zostúpil do druhej ligy[6]. Do prvej ligy sa však klubu podarilo vrátiť už v sezóne 1949, kedy znova skončil v strede tabuľky. Aj 50. roky sa klub pohyboval v strede tabuľky, no ročníku 1957 skončil Ferro znova posledný a zostúpil tak do druhej najvyššej súťaže[7]. Klub strávil v druhej lige iba jednu sezónu a v nováčikovskom ročníku 1959 skončil na výbornom štvrtom mieste, čo bolo najlepšie dovtedajšie umiestnenie klubu v prvej lige[8]. Už v nasledujúcej sezóne sa však výkony klubu opäť zhoršili a pohyboval sa znova v dolnej časti tabuľky. V ročníku 1962 sa zlé výsledky prejavili negatívne v zostupovej tabuľke a Ferro vypadol do druhej ligy[9]. Po roku sa vrátil do prvej ligy. V sezóne 1965 zopakoval najlepšie umiestnenie, keď obsadil štvrté miesto[10]. V roku 1968 zostúpil Ferro znova do druhej ligy. Do prvej ligy sa vrátil v sezóne 1971. V nasledujúcom roku sa iba tesne vyhol zostupu, keď obsadil prvé nezostupové miesto. V ročníku 1973 obsadil v časti Metropolitano posledné miesto. No v ďalšom ročníku však bojoval v skupine o titul s najlepšími klubmi v Argentíne. Nevýrazné výkony klubu znamenali opätovne zlý koeficient v zostupovej tabuľke a klub v roku 1977 zostúpil, keď skončil úplne posledný[11].
Návrat do prvej ligy a prvé úspechy
V roku 1979 sa trénerom klubu stal Carlos Timoteo Griguol. V hlavnom tíme zároveň začínali kariéru talentovaní odchovanci a neskorší reprezentanti Alberto Márcico, Héctor Cúper a Oscar Garré. V sezóne 1980 sa Ferro vrátil do najvyššej súťaže. Tu začal podávať oveľa lepšie výkony, než pred tým. V sezóne 1981 obsadil klub v časti Metropolitano výborné druhé miesto a v časti Nacional sa dostal až do finále, kde však prehral. Už v nasledujúcej sezóne získal klub svoj prvý úspech, keď vyhral finále časti Nacional a získal tak svoj prvý majstrovský titul[12]. Hráč tímu Miguel Angel Juárez sa stal najlepším strelcom súťaže. V sezóne 1983 skončil Ferro v časti Metropolitano tretí. Aj ročník 1984 bol pre klub veľmi úspešný. Najprv v časti Nacional vyhral Ferro finále súťaže a získal svoj druhý majstrovský titul. V časti Metropolitano obsadil druhé miesto[13]. Postupne však z klubu odišli najlepší hráči a Ferro sa začalo znovu umiestňovať v strede ligovej tabuľky.
Posledné obdobie
90. roky začal Ferro tiež v strede tabuľky. Rovnako pokračoval aj v ďalších ročníkoch, no pri konci desaťročia začal Ferro v tabuľke postupne klesať. Už v sezóne 1998/99 obsadil v zostupovej tabuľke miesto tesne nad zostupovými pozíciami. Avšak v ročníku 1999/00 mal už klub tak zlý koeficient, že obsadil posledné miesto v zostupovej tabuľke a vypadol po dlhšom čase do druhej ligy[14]. Klub podával v druhej lige katastrofálne výkony a hneď v prvej sezóne skončil úplne posledný a vypadol dokonca až do tretej najvyššej súťaže. Do druhej ligy sa klubu podarilo vrátiť až v ročníku 2003/04, kedy obsadil siedme miesto. V ďalších sezónach mal Ferro nevyrovnané výkony a v ročníku 2006/07 musel zachraňovať druhú ligu v baráži, kde bol nakoniec úspešný[15]. Pred koncom desaťročia sa výkony klubu konečne stabilizovali a vrátil sa tak do stretu tabuľky. V ročníku 2011/12 zaznamenal najlepšie umiestnenie za posledné roky, keď obsadil šieste miesto. V sezóne 2015 skončil Ferro tretí a konečne mohol bojovať o postup do prvej ligy. V semifinále play-off o postup však Ferro prehral[16]. V sezóne 2016/17 skončil klub v druhej najvyššej súťaži na deviatom mieste[17].
Remove ads
V roku 1904 klub používal dresy bielej farby s červeným diagonálnym pruhom. V roku 1907 sa tieto zmenili na červené (bordové) s modrými rukávmi. Od roku 1911 používa Ferro svoje tradičné zelené dresy. Tieto sa menili v priebehu sezón iba čiastočne v rámci konkrétnej sezóny, kedy boli napríklad pruhované. V sezóne 1974 používal klub krátko dresy oranžovej farby.
Klubový znak je bielej farby, so zeleným trojuholníkom v spodnej časti. V znaku sú uvedené prvé písmená názvu klubu CFCO.
Klub hráva svoje domáce zápasy na štadióne Estadio Arquitecto Ricardo Etcheverri už od roku 1905. Súčasná kapacita štadióna je 24 442 miest[18].
Hlavným rivalom tímu je klub Vélez Sarsfield. Kluby spolu hrávajú derby Clásico del Oeste, teda derby východu. Keďže však klub zostúpil pred časom z prvej ligy, nehrali spolu derby od roku 2000. Úspešnejším klubom je Vélez Sarsfield, ktorý vyhral viac vzájomných zápasov.
Národné
Liga
- Primera División (2): 1982 Nacional, 1984 Nacional
- Primera B (6): 1958, 1963, 1969, 1970, 1978, 2002–03
- División Intermedia (1): 1912
Národný pohár
- Copa Bullrich (2): 1912, 1913
Aktuálne k dátumu: 12. augusta 2017
|
|
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Remove ads