Boje na Poľane boli posledné organizované boje Slovenského národného povstania medzi nemeckými jednotkami a povstaleckými jednotkami spadajúcimi pod 1. česko-slovenskú armádu na Slovensku, ktoré sa odohrávali 22. októbra – 17. novembra 1944 v masíve Poľany. Boje, ktoré znamenali koniec organizovaného odporu povstalcov, skončili 20 dní po nemeckom obsadení Banskej Bystrice.
| Boje na Poľane | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Slovenského národného povstania | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
| 18. SS divízia Horst Wessel, brigáda SS Dirlewanger, |
3. taktická skupina, časť 4. taktickej skupiny, | ||||||
| Velitelia | |||||||
| plk. Mikuláš Markus | |||||||
| Straty | |||||||
| nezistené | 1 500 zajatých, 391 ručných strelných zbraní, 24 protitankových pušiek, 5 diel, skladište munície a spojovacích prostreiedkov, väčšie množstva munície a granátov. | ||||||
| Slovenské národné povstanie |
|---|
| Ružomberok – Strečno – Spiš – Trnava, Hlohovec, Sereď – Nitra – Kartoffelernte – Obišovce – Telgárt – Priekopa – Rajecká dolina – Tri Duby – Ostrô – Baťovany – Prievidza – Piešťany – Svätý Kríž nad Hronom – Beskydy – Čremošné – Jalná – Vinné – Poľana |
18. – 22. októbra 1944 začali nemecké vojská generálnu ofenzívu proti Povstaniu z 11 smerov. Smer Lučenec – Kriváň – Zvolen bol jedným z najdôležitejších. Nemecké jednotky v sile štyroch divízií obkľúčili zostávajúce slobodné územie SNP (strategický trojuholník Zvolen – Banská Bystrica – Brezno s krycím menom Zuzana) a dosiahli prevahu vojenskej techniky, najmä ťažkých zbraní a letectva.[1]:95
Na porade štábu 1. československej armády na Slovensku 22. októbra v Banskej Bystrici bolo pod tlakom nemeckých útokov prijaté rozhodnutie, že jednotky 1., 2., 4., 5. a 6. taktickej skupiny (TS) povstaleckej armády ustúpia do obranných postavení na horských svahoch Starohorských vrchov, Nízkych Tatier a Veľkej Fatry so štábom na Donovaloch. Tretia TS, časť 4. TS, časť druhej paradesantnej brigády pod velením pplk. V. Lichnera a Letecká skupina (pozemný personál) mjr. J. Tótha dostali rozkaz zaujať pohyblivú obranu v priestore Poľana – Ľubietovský Vepor – Slovenské rudohorie.[2]:178-179 Na Poľane sa mala vybudovať druhá hlavná a rezervná a základňa pre povstaleckú amrádu a jej velenie, ktorá zároveň mala slúžiť ako predsunutý bod k postupujúcim osloboditeľským armádam.
HŠPO vydal podobný rozkaz o prechode na obranné pozície v horách 25. októbra 1944 aj partizánskym jednotkám, ktoré sa podieľali spolu s armádou na frontových bojoch alebo boli dislokované na strednom Slovensku. Na Poľanu mala ustúpiť partizánska brigáda Za slobodu Slovanov na čele s kpt. J. P. Voľanským a partizánsky zväzok Alexandra Nevského pod velením pplk. V. A. Karasjova - Stepanova.[3]:758 Velenie SNP očakávalo, že sa povstalci na Poľane udržia až do spojenia s postupujúcimi frontovými jednotkami Červenej armády, rumunskej armády a 1. čs. armádneho zboru. Rýchly postup Nemcov koncom októbra 1944 z juhu znemožnil plánované prípravy na organizovaný ústup do hôr a materiálnu prípravu vyššie uvedených základní realizovať. Útok Nemcov z juhu druhej polovici mesiaca október 1944 bol pre neúspech povstaleckých jednotiek rozhodujúci.
Prípravy velenie 1. ČSA na Slovensku a štábu 3. TS na vybudovanie vojenskej základne v horskom masíve Poľana v druhej polovici októbra 1944 boli narušené nečakaným a rýchlym postupom nemeckých jednotiek z juhu z územia horthyovského Maďarska. Terén za účelom výberu miesta pre rezervný tábor štábu povstaleckej armády ešte pred ústupom do hôr rekognoskovali pplk. M. Ferjenčík a kpt. M. Polák z VČSA a kpt. V. Kužel a por. F. Duchoň z 3. TS. Až 20. októbra začal štáb 3. TS vyvážať zo Zvolena vojenský materiál, zbrane, strelivo, výstroj, potraviny autami do Očovej a odtiaľ lesnou úzkokoľajnou železničkou a povozmi do hôr pod Poľanou. Sem sa priebehu evakuácie presunul dostatok potravín (múka, slanina, cukor, stáda hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec), lôžkovín a odevov, hygienických potrieb, liehu, cigariet a do istej miery aj zdravotníckeho materiálu pre potreby trvalých zásobovacích základní. Ako sídlo štábu 3. TS bola vybraná chata a horáreň na Poľane. Tam sa vynášal materiál a budoval sa sklad munície.[1]:101 Horský masív Poľany sa zmenil koncom októbra 1944 na vojenský tábor. Bolo tu niekoľko tisíc povstaleckých vojakov a partizánov, dostatok materiálu a zásob pre život v horách i pre boj s nepriateľom. Vojenské a partizánske velenie však nepredpokladalo trvalé útoky nepriateľa aj v horskom a lesnatom teréne, a pre únavu a zlý psychický stav vojakov a partizánov po vyše dvojmesačných ústupových bojoch, sa tento povstalecký priestor nepodarilo udržať.
Veliteľstvo 3. TS sa 24. a 25. októbra 1944 postupne presúvalo zo Zvolena cez Čerín do Hrochotskej doliny a odtiaľ na Kyslinky. V masíve Poľany mali jednotky vydržať v obrannom boji do spojenia s oslobodzovacími armádami. Podľa rozkazov veliteľa 3. TS plk. M. Markusa mala obrana v masíve Poľany vyzerať nasledovne: od východu mal Poľanu brániť prápor mjr. Š. Želinského, od západu a od Brezna jednotky mjr. J. Kovačoviča a od Vígľaša skupina letcov mjr. J. Tótha.[1]:99
25. októbra 1944 jednotky 18. SS divízie Horst Wessel dočistili priestor Podkriváňa, Detvy a Detvianskej Huty a začali vytláčať povstalcov do masívu Poľany a Slovenského Rudohoria. Ľavé krídlo 18. SS divízie Horst Wessel v sile pluku postupne obsadilo Očovú, Zvolenskú Slatinu, Zolnú, Sebedín a cez Dolnú a Hornú Mičinú sa prebojovalo do Banskej Bystrice. Druhá bojová skupina 18. SS divízie Horst Wessel obsadila Poniky, Ľubietovú a Slovenskú Ľupču, uzatvorila kruh okolo Slovenského Rudohoria a zabránila hlavnému prúdu povstalcov v Nízkych Tatrách prebojovať sa na rezervnú povstaleckú základňu v horách na Poľane, kam smerovali po nemeckom obsadení základne na Donovaloch a po zostupe z Prašivej do obce Pohronský Bukovec aj generáli R. Viest a J. Golian, ktorí boli 3. novembra v Pohronskom Bukovci následne zajatí.[1]:100
25. a 26. októbra 1944 ustupovali na Poľanu trény, vojenské autokolóny, pešie a delostrelecké jednotky, ku ktorým sa pridávali stovky civilistov.
| „ | Na ceste sú vojenské jednotky, partizáni, obyvatelia. Je to neorganizovaný pohyb. Nikto nevie, kde ide, ale všetci vedia, že utekajú pred Nemcami. | “ |
| – M. Glíder, príslušník 2. parabrigády, S kinoaparatom v tylu vraga, (Moskva 1946)[1]:100 | ||
Kpt. B. Horváth, veliteľ delostrelectva 3. TS opísal situáciu delostreleckých batérií pri presune na Poľanu:
| „ | Nepreskúmané horské cesty, nepripravené prechody mali katastrofálne následky — batérie uviazli na úpätí hôr, nastali zápchy na cestách, čo využili nemecké jednotky a koncentrovanou paľbou ničili batérie na presune. Pechota, ktorá mala kryť batérie pri presune do masívu Poľany, nevydržala nápor, a tak prestal organizovaný boj. Jednotky ničili delá. | “ |
| – [1]:100 | ||
.
| „ | Prvá noc v horách. Všade stretávaš ľudí, povozy, na začiatkoch lesných ciest horia autá. Nesmú sa dostať do rúk Nemcov. Nálada ťažká, smutná. Senníky a chaty sa premenili na domčeky. Nikdy nebolo na Pol'ane toľko ľudí. Ďalšie dni a týždne v horách. Nemci neostali v dolinách. Obsadili všetky podhorské dediny. Obkolesili celú Poľanu. Prečesávajú v silných hliadkach hory krížom-krážom. Prestrelky sa ozývajú na všetkých stranách. Tu zúri boj na život a na smrť. Zajatci neexistujú. Koho Nemci prichytia, bez milosti zastrelia. Pália všetky senníky a chaty. Vysoká divá Poľana zavalená hlbokým snehom, sa stala nepríhodným javiskom pre ďalší boj, niet kde bývať, niet sena, neľahkým sa stalo zásobovanie z dedín. Je potrebné prebiť sa cez nepriateľský kruh. Cieľom sa stal Vepor a Klenovské vrchy s roztrúsenými lazmi | “ |
| – O. Pavlík, člen predstaviteľa povstaleckého ústredného vedenia KSS v Banskej Bystrici[1]:100 | ||
.
27. a 28. októbra nemecké prepadové skupiny napadli veliteľstvo 3. TS na Kyslinkách. Tieto útoky povstalci odrazili. Do 30. októbra 1944 útvary 18. SS divízie, brigády SS Dirlewanger, bojových skupín SS Wildner a Schill uzavreli obkľučovací kruh okolo masívu Poľany. Na ceste z Čierneho Balogu do Hriňovej rozmiestnili tanky a obrnené vozidlá, aby odrezali povstalcom na Poľane ústupovú cestu na východ. Nemecké oddiely denne uskutočňovali prepady povstalcov zo severu, juhu a západu. Nemecké delostrelectvo a mínomety ostreľovali horský masív Poľany. Nemci systematicky ničili v tejto oblasti všetky stavby, koliby, chaty, a senníky. Povstalecké jednotky trpeli bojmi v obkľúčení v daždi so snehom, došlo k rozpadu velenia a niektorých jednotiek. 11. novembra 1944 sa nemecké jednotky prebojovali prechodne až na samý vrchol masívu Poľany. Po úporných bojoch v tomto priestore 11. novembra partizánska brigáda Za slobodu Slovanov ustúpila bojom pri Sihle a Lome nad Rimavicou do priestoru Čierna Lehota a masívu Kohút na základňu partizánskej brigády mjr. V. M. Kozlova.13. novembra 1944 padol v týchto bojoch aj veliteľ detvianskej čaty partizánov Peter Ostrihoň. Do východnej časti Slovenského Rudohoria sa z Poľany prebojovali aj jednotky partizánskeho oddielu Alexander Nevský. Aj po odchode partizánov kládli povstaleckí vojaci z 3. TS naďalej ozbrojený odpor v tomto priestore. Boje, prepady, prestrelky a postupná likvidácia povstaleckého územia na Poľane pokračovali do 14. novembra 1944, keď ešte aj v tento deň padlo 17 povstalcov a 378 Nemci zajali.[1]:102
| „ | Očisťovacia akcia v priestore Poľany sa predbežne skončila. Podľa doterajších výsledkov: 1 500 zajatých, guľometov, 391 ručných strelných zbraní, 24 protitankových pušiek, 5 diel, skladište munície a spojovacích prostreiedkov, väčšie množstva munície a granátov. | “ |
| – 1944, november 17. Bratislava - Bleskový ďalekopis šéfa pohotovostnej skupiny H bezpečnostnej polície a bezpečnostnej služby dr. Witisku[4]:844 | ||
17. novembra 1944, tri týždne po páde Banskej Bystrice a 20 dní po obsadení prvej základne 1. ČSA určenej pre ozbrojený odpor v horách na Donovaloch, mohol generál H. Höfle, nemecký veliteľ na Slovensku, do Berlína hlásiť zlomenie organizovaného vojenského odporu povstaleckej armády. Povstaleckí vojaci a partizáni však nielen v horskom masíve Poľana a v Slovenskom rudohorí, ale aj na mnohých ďalších miestach Slovenska, pokračovali v boji proti nemeckým a maďarským okupantom až do príchodu vojsk Sovietskej a rumunskej armády a 1. čs. armádneho zboru.[1]:103
Na Poľanu ustúpila aj americká spravodajská skupina Day OSS, ktorej veliteľom bol kpt. Edward V. Baranský, radista Daniel Pavletich a Anton Novak, alias Anton Facuna (pôvodom Slovák z Turca). Úlohou skupiny Day bolo získavanie spravodajských informácií z južných a západných úsekov povstaleckého frontu a prenikať cez bojové línie do nemeckého tylu. Skupina priletela na povstalecké letisko Tri Duby 7. októbra 1944 a usadila sa vo Zvolenskej Slatine, odkiaľ členovia skupiny navštevovali frontové úseky. Pri ústupe do hôr sa skupina presunula na Poľanu, kde sa pridala k delostreleckej jednotke kpt. Dubského. Skupina mala pravidelné rádiové spojenie so základňou v Bari, ktorú informovali o vývoji situácie. Po útokoch nemeckých vojsk na horský masív Poľany zostúpila skupina z Poľany 8. novembra do osady Piešť pri Detve, kde sa skryli v dome roľníka Jána Vrťa. 9. decembra 1944 nacisti zajali kpt. E. V. Baranského a rádistu Daniela Pavleticha. Následne ich odvliekli spolu s inými členmi britskej skupiny SOE a americkej spravodajskej skupiny OSS zajatými v chate na Veľkom Boku 26. decembra 1944 protipartizánskou jednotkou Edelweiss do koncentračného tábora Mauthausen, kde ich 24. januára 1945 po výsluchoch všetkých zastrelili.[1]:103
Múzeum SNP v Banskej Bystrici obsahuje vo svojch zbierkach 7,5 cm horský kanón vz.15 výrobného čísla 372 z roku 1916. Tento kanón patril batérii Duchoň, ktorá po ústupe 3. taktickej skupiny do masívu Poľany prešla 27. októbra 1944 do obce Hrochoť a nasledujúci deň zaujala palebné postavenie s výstrelom na Hrochoťskú dolinu. Batéria mala podporovať jednotky mjr.pech. Štefana Želinského, tie sa však rozpadli a nezaujali obranu. Batéria držala palebné postavenie do 8. novembra 1944, kedy hrozil priamy útok nemeckých jednotiek. Delá boli rozobrané a zakopané, veliteľ Fedor Duchoň svoju batériu ako poslednú organizovanú povstaleckú jednotku 11. novembra 1944 rozpustil a spolu s časťou personálu sa pridal k partizánom. Časť vojakov padla do zajatia a zvyšku sa podarilo dostať domov. Po vojne boli kanóny batérie Duchoň vykopané a presunuté do vojenskej posádky Brezno. Kanón výrobného čísla 372 sa dostal z breznianskych kasární do zbierok Múzea SNP [5]
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
