Remove ads
From Wikipedia, the free encyclopedia
Blažej Baláž (* 29. október 1958, Nevoľné), je slovenský maliar, grafik, tvorca inštalácií, objektov, performancií a vysokoškolský pedagóg.
Blažej Baláž | |
slovenský maliar a grafik | |
Narodenie | 29. október 1958 (66 rokov) Nevoľné |
---|---|
V rokoch 1973 – 1977 študoval na SUPŠ v Kremnici na oddelení rytia kovov u Terézie Kružlicovej (dnes Súkromná škola umeleckého priemyslu, v rokoch 1977 – 1983 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení grafiky u Oresta Dubaya a Vladimíra Gažoviča. Od roku 1994 je vysokoškolským pedagógom na Trnavskej univerzite, v roku 1996 habilitoval za docenta na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Zakladajúci člen združenia Na východ od raja (1998). Žije v Trnave, manžel maliarky Márie Balážovej.
Blažej Baláž pôsobí v oblasti politického, environmentálneho, aktivistického a neo-konceptuálneho umenia. Jeho tvorba zahŕňa mediálny obraz, práce na papieri, performancie, eventy, kresby, objekty, mail art a grafiku.
Blažej Baláž zahájil svoju maliarsku a grafickú tvorbu abstraktnými juveníliami 70-tych rokov - napríklad abstraktné obrazy Diptych (Keď odchádzajú tí, ktorých máme radi. Spomienka, 1975), Topenie snehu alebo expresívne maľby Speváčka (1978), Traja králi (1979), Slovenský motív (1979) či Turoň (1979) [1]. V 80-tych rokoch sa venoval najmä neoexpresívnej tvorbe - diela Červený triptych (1986/87), Preobrátená figúra (1987), menší cyklus Synekdocha (1987) zavŕšený rozmernejšou maľbou City nechaj pred dverami. Pre jeho diela z 80-tych rokov je príznačný silný spoločensko - kritický postoj[2]. V grafike sú to cykly Podobenstvá, Onomatopoje a Introspekcie a veľkorozmerná grafika Mechanický raj (1988-1990) s alúziou na postmodernu a východiskom v ľudovom umení. Na konci 80-tych rokov završuje vývin spoločensko-kritickej a sociálnej grafiky línie Sokol - Hložník - Gažovič. Bohaté pozadie vytvárajú konceptuálne texty HROBONJOUR, IDEATH, ktorým sa venuje potom neskôr v 90-tych rokoch. Zaujímavá je jej inšpirácia v ľudovom umení - predobrazom grafiky bola drevená hračka tzv. "Bába" pochádzajúca z Partizánskej Ľupče (XIX.stor.). Podobný princíp sa opakuje v grafickom liste Chlapci z Črpáklandu (1988).
V roku 1992 vytvoril z textilného odpadu niekoľko inštalácií pri príležitosti samostatnej výstavy v Galérii Jána Koniarka v Trnave[3]. Neskôr vytvára multiinštalácie, v ktorých mení význam a funkčnosť budov galérií zaplnením všetkých okien textilnými látkami či postrihaným výtvarným časopisom (Postscriptum, 1993, Galéria M. A. Bazovského Trenčín, Postscriptum II, Galéria mesta Bratislavy a Dobrý deň, pani Kopplová, Galéria J. Koniarka v Trnave 1997).
Od roku 1992 realizuje lingvistické grafiky najprv prostredníctvom zničených matríc svojich predchádzajúcich (školských) prác. Je to cyklus Bľabot a bes, grafiky ako PRINT (1992) [4], IDEATH, WEAST, EARN, TO BE..., ktoré sú tlačené aj za pomoci opilníkovaných mincí. Tento princíp naplno využíva v roku 1994, napríklad na rozmernom diele Posledná večera[5], ktorý je obohatený o novú stratégiu - vedomé a kontrolované plesnutie papiera. Princíp tlače z malých mikromatríc - opilníkovaných mincí autor sám nazýva "rozkmitaná matrica"[6]. Takou je aj šesť metrov široký ironický Hexameter (1995)[7],, alebo na plátne vytlačená grafika s maliarskym formátom (200 x 300 cm) - 1358 hviezd, 1358 duší (1999), vystavená na bienále grafiky v Ľubľani, tieto tlače mincami sú autorovou autorskou technikou. [8].
Od roku 1988 využíva vo svojej tvorbe konceptuálny text. Začiatkom 90-tych rokov sú to prvé texty DEMOCRAZY (1991), DOVERNE 1, 2 a makarónske texty (intertext, intratext) HBOBONJOUR (priekopnícky, prvý vedome segmentovaný text - 1992) [9], SVETLOVEC, POLETIKA. Jeho začiatky určovalo postmoderné citovanie a mixovanie, ale mimoriadne originálne ako prvý na Slovensku si uvedomil, že i konceptuálna práca s jazykom sa musí premeniť, musí sa stať mnohovrstvennou [10]. Neskôr sú to horizontálne postkonceptuálne ironické texty Geld macht frei[11], NOCREDIT, NOCOMMENT, CELEVRITI , MONEYENOM. V posledných rokoch realizuje bohatý lingvistický výskum v oblasti postkonceptuálneho textu v rozmernom cykle Treptomachia. Najprv sú to tzv. geometrizmy, kde 9-grafémové slová sú vytvorené opilníkovanými mincami - GODSAVEUS, WETRUSTIN, CLEANMONEY. Neskoršie verzie tejto línie symbolizujú farbu a sú viac hermetické ako aj konceptuálne [12] (napr.WARTEZEIT, WARTERAUM a ďalšie), či kritické - SLOVENSKY a ZLATOKOPI. Posledné dva, ako aj OBRAZNOST, BESTEHLEN[13] a BESTOCKEN sú práce typu "intext", všetko je vo vnútri textu, nie mimo neho. Autor hovorí o akýchsi "readywordoch".[14]. V posledných rokoch prináša Blažej Baláž novotvar - simultánne texty, akými sú napr. TOT0JEZIVOTPRESVINE, TOTOBOLAPOSTEL, HOWMONEYTREES[15],ODRBMADEMOKRATICKY a ďalšie. Inou kapitolou sú texty, ktoré sa zaraďujú k textom typu "outtext", pre ktoré je typické postkonceptuálne zneisťovanie hraníc medzi médiami (Treptomachia.En - Wart, 2011, Treptomachia.Sk - Vanitas, 2011). [16].
Začiatkom 90-tych rokov širšie rozvrstvuje tvorbu aj do oblasti, ktorá vzniká s konceptuálnym uvažovaním, ale môže byť zaraďovaná skôr do postminimalizmu.[17] Je to Nádych a výdych 1, 2 (1991), Dematerializácia (1992), Bez názvu, Myšacia dierka (1992). Od polovice 90-tych rokov tvorí postminimalistické materiálové obrazy monochrómnej povahy a so silným konceptuálnym základom, ktoré teoretici zaraďujú do postgeometrickej abstrakcie.[18] Najskôr je to cyklus Pamäť, kde dominuje monumentálna Pamäť 2 / Nezaprášená maľba (1998) s polyuretánovým reliéfom. Neskôr je to autorova stratégia - dvojitý monochróm - farba verzus piliny z mincí, samotné opilníkované mince, mak, zemina, odpad - viditeľná v dielach akými sú Mandaly 1, 2, 3 (1997 -2000) a Mandala 4 (čierna, ktorej prílohou je tzv. Zbierka, súpis zničených mincí opilníkovaním mien celého sveta), Mandala 10 (Zbierka Národnej galérie, Praha), alebo Mandaly 6 a 9 / S parazitmi (2001, 2002). Postupne vznikajú Makové mandaly 5 a 15, tendencia vrcholí v rozmernom Makovom poli[19], ktoré je nateraz akýmsi zavŕšením postminimalizmu[chýba zdroj]. Maľby - Mandala 17. SK - Nevoľné (2004) a Mandala 18. HR - Orebic (2005) oscilujú na priesečníku Land-artu, konceptu a postminimalizmu či radikálnej maľby. Príbuznými koreláciami sa vyznačuje Mandala 11 - Pasca (2002), ktorej povrch tvorí rôzny subtílny odpad, špina, vlasy, motýlie krídla, špagety na bielom plátne. Takými sú aj čiastočne diela INVESTING a ESTIMATED, tie sú ale vytvorené textom na listoch zo stromov. Postgeometria sa naplno prejavuje aj v Mandale 20 (Východný štvorec 1) a Mandale 21 (Východný štvorec 2) z rokov 2003/07.
Realizuje niekoľko akčných výstupov - akčné umenie - s ekologickým, politickým alebo socio-kultúrnym kontextom (Zákony rastu, performancia 1999, Skarabeus, 1997 [20], Artwart, performancia 1997). V posledných rokoch (od roku 1993) realizuje zložito štrukturovanú permanentnú akciu My Way a viacero ekologických performancií a eventov, v ktorých rozvíja aktívne Beuysov princíp "sociálnej plastiky". Prisvojením si a pretváraním verejného priestoru pred bytovkou v ktorej býva (lokalizovaná v tesnej blízkosti veľmi vyťaženej dopravnej komunikácie), napĺňa "filozofiu obratov", v tomto prípade ide o aktivizmus na priesečníku sociálneho a ekologogického. [21]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.