From Wikipedia, the free encyclopedia
William Everett Preston (* 2. september 1946 – † 6. jún 2006)[2] bol americký hudobník, hráč na klávesové nástroje, spevák a skladateľ. Jeho tvorba zasahovala do mnohých hudobných žánrov od R&B, cez rock, soul, funk a gospel. Preston bol v 60. rokoch špičkovým klávesistom, ktorý sprevádzal Little Richarda, Sama Cookeho, Raya Charlesa, Reverenda Jamesa Clevelanda, kapely The Everly Brothers, The Beatles a The Rolling Stones. Pozornosť si získal aj ako sólový umelec hitovým singlami „That's the Way God Planned It“, cenou Grammy Award ocenenými piesňami „Outa-Space“, „Will It Go Round in Circles“, „Space Race“, „Nothing from Nothing“ a „With You I'm Born Again". Okrem toho, je Billy Preston autorom skladby „You Are So Beautiful“, ktorá sa stala rebríčkovým hitom č. 5 pre Joe Cockera.
| Billy Preston | |
|---|---|
 Preston v Bielom dome v roku 1974 | |
| Základné informácie | |
| Popis umelca | hudobník, spevák, skladateľ |
| Rodné meno | William Everett Preston |
| Narodenie | 2. september 1946[1] Houston, Texas, Spojené štáty |
| Úmrtie | 6. jún 2006 (59 rokov) Scottsdale, Arizona, Spojené štáty |
| Žáner | R&B, soul, funk, rock, gospel |
| Hrá na nástrojoch | spev, klávesové nástroje |
| Roky pôsob. | 1956–2005 |
| Vydavateľstvá | Derby, Vee-Jay, Capitol, Apple, Buddah, A&M, Motown |
| Súvisiace články |
Plastic Ono Band, Ringo Starr & His All-Starr Band, The Rolling Stones, The Beatles |
| Webstránka | billypreston.net |
Billy Preston je jedným z mála hudobníkov, ktorých meno je uvádzané pri autorstve na nahrávke kapely The Beatles. Singel tejto skupiny, „Get Back“ z roku 1969, je uvedený ako od „The Beatles s Billym Prestonom“. Po rozpade The Beatles nahrával Preston s Georgeom Harrisonom a s ďalšími umelcami ako napríklad s Ericom Claptonom. So skupinou The Rolling Stones počas 70. rokov spolupracoval na mnohých ich albumoch a na ich koncertných turné. Billyho Prestona v roku 2021 uviedli v kategórii Musical Excellence Award do Rokenrolovej sieni slávy.
Preston sa narodil 2. septembra 1946 v Houstone[3] a ako dieťa sa so svojou matkou Robbie Lee Williamsovou presťahoval do Los Angeles. Preston bol zázračné dieťa, samouk, nikdy sa hudobne nevzdelával. Vo veku desiatich rokov hral na organe na pódiu sprevádzal gospelových spevákov, medzi inými aj Mahaliu Jacksonovú..[2] Ako jedenásťročný sa Preston predstavil v televíznej šou NBC, kde s Natom Kingom Coleom v jeho programe zaspieval hit Fatsa Domina „Blueberry Hill“.[4] V roku 1958 hral spolu s Coleom v hlavnej úlohe vo filme St. Louis Blues. Film bol životopisom o otcovi blues W. C. Handym. Preston hral v tejto snímke Handyho v mladšom veku.[2]
V roku 1962 sa Preston ako klávesista pripojil ku kapele Little Richarda a počas vystúpenia v Hamburgu sa stretol s kapelou The Beatles.[2] V roku 1963 nahrával klávesy na albume Night Beat od Sama Cooka a pre Cookeove vydavateľstvo SAR vydal svoj debutový album 16 Yr. Old Soul.[5] V roku 1965 Billy Preston vydal album The Most Exciting Organ Ever a účinkoval v rokenrolovej šou Shindig!. V máji alebo júni 1965 mal v New Yorku stretnutie s Little Richardom a Jimim Hendrixom a na ňom vznikla soulová klasika „I Don't Know What You Got“. V roku 1967 sa Preston pripojil k sprievodnej skupine Raya Charlesa.[3] Po takomto profesionálnom postupe začalo niekoľko ďalších hudobníkov Prestona žiadať, aby spolupracoval aj pri ich projektoch.[2]
Billy Preston patrí medzi tých, ktorí sú niekedy označovaní ako „Piaty Beatle“. Dobré vzťahy s touto skupinou mal už od roku 1962 a v januári 1969 sa k nim pripojil k stretnutiam pri nahrávaní albumu Let it Be (vtedy ešte prebiehalo pod názvom Get Back). V jednej chvíli John Lennon navrhoval, aby sa Preston ku kapele pridal ako riadny člen, no Paul McCartney namietol, že je dosť ťažké dosiahnuť, aby s takýmto návrhom súhlasili všetci štyria.[6] Preston počas niekoľkých stretnutí nahrával organ a elektrický klavír. Niektoré z týchto relácií sú vo filme a na jeho sprievodnom albume, Let It Be. Zábery z ich spolupráce sú aj v dokumente The Beatles: Get Back z roku 2021, ktorý režíroval Peter Jackson. Preston sprevádzal skupinu na elektrickom klavíri aj na ich poslednom verejnom vystúpení skupiny, známom na koncerte na streche budovy firmy Apple Corps v Londýne.[7] V apríli 1969 bol ich singel „Get Back“ pripísaný autorom „The Beatles with Billy Preston“, čo bol jediný raz, kedy bol iný umelec pripísaný ako spoluúčinkujúci na sólových nahrávkach (nie coververziách) v repertoári skupiny The Beatles.[8] Kredit od The Beatles bol daný aby odrážal rozsah Prestonovej prítomnosti, lebo jeho elektrické piano je výrazné a hrá v skladbe rozšírené sólo. Preston s nimi tiež v obmedzenejšej forme spolupracoval aj na albume Abbey Road z roku 1969, kde prispel hrou na organ v skladbách „I Want You (She's So Heavy)“ a „Something“.
V roku 1978 účinkoval v postave Sgt. Peppera v hudobnom filme Roberta Stigwooda, Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band, ktorý bol nakrútený podľa rovnomenného albumu skupiny The Beatles a tancoval na predposlednú pieseň filmu, ktorou bola skladba „Get Back“.[9]
V roku 1969 Billy Preston podpísal zmluvu s Apple Records, vydavateľstvom založeným kapelou The Beatles, a nahral preň album That's the Way God Planned It. Producentom projektu bol George Harrison a titulná pieseň albumu sa stala v Británii hitom. Jeho spolupráca s Harrisonom pokračovala aj po rozpade The Beatles v roku 1970. Billy Preston bol prvým umelcom, ktorý nahral Harrisonov následný medzinárodný hit, „My Sweet Lord“, na jeho album Encouraging Words z roku 1970, ktorý s ním Harrison koprodukoval. Hral na niekoľkých Harrisonových sólových albumoch zo 70. rokov, počnúc All Things Must Pass. Billy Preston významne prispel pri realizácii prvého veľkého rockového benefičného koncertu, ktorý Harrison usporiadal 1. augusta, 1971 pod názvom The Concert for Bangladesh. Vystúpil s ex-Beatle na jeho turné v roku 1974 po Severnej Amerike a hral na koncerte na počesť Georgea, v roku 2002, ktorý sa konal po Harrisonovej smrti v Royal Albert Hall. Billy Preston pracoval aj na sólových projektoch Johna Lennona a aj Ringa Starra.
V roku 1971 Preston odišiel od Apple Records a podpísal zmluvu s A&M Records Herba Alperta. V predošlom roku prispel k ďalšiemu úspešnému singlu, keď Stephen Stills požiadal Prestona, aby mohol použiť frázu „if you can't be with the one you love, Love the One You're With“ („ak nemôžeš byť s tým, koho miluješ, miluj toho, s kým si“), z ktorej vznikla titulná pieseň na Stillsovom debutovom sólovom albume.[10] Pieseň sa stala Stillsovým najväčším hitom a začiatkom roku 1971 sa umiestnila na 14. mieste v rebríčku Billboard Hot 100.
Po vydaní albumu I Wrote a Simple Song vo vydavateľstve A&M, Prestonova sólová kariéra vyvrcholila. Začalo to skladbou „Outa-Space“ z roku 1972, inštrumentálkou, ktorá vo funkovej hudbe spopularizovala zvuk klavinetu. Pieseň sa dostala na druhé miesto v americkom rebríčku Billboard Hot 100 a umiestnila sa na vrchole rebríčka R&B v časopise Billboard. Potom získala cenu Grammy za najlepší popový inštrumentálny výkon. Zo singlu „Outa-Space“ sa v Amerike predalo viac ako 1 milión kópií a v júni 1972 mu RIAA udelilo zlatú certifikáciu.[11] Neskôr v tom istom roku Preston prispel titulnou piesňou k populárnemu filmu zo subžánru 70. rokov, blaxploitation (zameraný na podporu filmov pre Američanov tmavej pleti), Slaughter, s Jimom Brownom v hlavnej úlohe.[12]
V priebehu nasledujúcich dvoch rokov Preston pokračoval singlovým hitom „Will It Go Round in Circles“, ktorý 7. júla 1973 na vrchole rebríčka amerických singlov vytlačil Harrisonovu „Give Me Love (Give Me Peace on Earth)“, „Nothing from Nothing“ a hit číslo 4, „Space Race“. Z každého z týchto troch singlov sa predalo viac ako jeden milión kópií.[11] Hostiteľ a výkonný producent Dick Clark v americkom hudobno-tanečnom televíznom programe, American Bandstand, si singel „Space Race“ natoľko obľúbil, že jeho nahrávku používal na prestávku uprostred svojej show.
.jpg)
Od roku 1970 hral Preston niekedy aj po boku hudobníkov Nickyho Hopkinsa a Iana Stewarta na klávesy (klavír, organ, clavinet a rôzne syntetizátory) v skladbách kapely The Rolling Stones. Účinkuje na ich albumoch Sticky Fingers, Exile on Main St., Goats Head Soup, It's Only Rock 'n Roll a Black and Blue. Ako hlavný koncertný klávesák skupiny v rokoch 1973 až 1977 vystupoval ako predskokan so svojou vlastnou skupinou (vrátane Micka Taylora na gitare) na ich európskom turné v roku 1973. Mníchovské vystúpenie z tohto turné bolo zdokumentované na Prestonovom koncertnom albume Live European Tour 1973. V roku 1974 spolu s Bruceom Fisherom, jedným z jeho pravidelných spolupracovníkov pri komponovaní piesní v 70. rokoch, zložil jeden z najväčších hitov Joea Cockera, „You Are So Beautiful“. Dňa 11. októbra 1975 bol Billy Preston prvým hudobným hosťom premiérovej epizódy seriálu Saturday Night Live.[2] Prestonova pieseň z roku 1973 „Do You Love Me“ bola základom pre skladbu Rolling Stones „Melody“, ktorú nahrali a vydali v roku 1976 na albume Black and Blue. V rokoch 1975 a 1976 sa dve z jeho piesní hrávali na koncertoch skupiny, no v roku 1977 sa, hlavne kvôli nezhodám ohľadom peňazí, Rolling Stones a Billy Preston rozišli. Preston potom pokračoval v hraní na sólových projektoch členov Rolling Stones, ako bol aj album Wandering Spirit Micka Jaggera. Neskôr so Stones spolupracoval na albumoch Tattoo You a Bridges to Babylon.
Po siedmich rokoch s A&M Billy Preston prestúpil k vydavateľstvu Motown. V roku 1979 si zahral duet so Syreetou Wrightovou v balade „With You I'm Born Again“[2], ktorá sa dostala na štvrté miesto rebríčka v USA. Prestonova kariéra stratila na sile v 80. rokoch, počas ktorých sa stal závislým od kokaínu a alkoholu. V roku 1984 opustil Motown a zameral sa na prácu pri nahrávaniach, pričom prispel k dielam umelcov ako Luther Vandross. Jeho organové sóla sú vo Vandrossovom hite z roku 1985 „Til My Baby Comes Home“. Nahrával aj s Whitney Houstonovou a s Patti LaBelle. Ako hudobný režisér pracoval pre americkú nočnú talkshow, Nightlife, ktorú moderoval David Brenner a ktorá trvala jednu sezónu: od roku 1986 do roku 1987.[13]
Billy Preston koncertoval aj na turné s Ericom Claptonom, nahrával s jedným zo spevákov jeho kapely z Los Angeles, Garym Walkerom, a spolupracoval so širokou škálou ďalších umelcov. Absolvoval turné s Ringom Starrom, ktoré Ringo vydal v roku 1990 na koncertnom albume, Ringo Starr and His All-Starr Band. Po smrti klavíristu Stana Szelesta ho v roku 1991 pozvali, aby sa stal členom zoskupenia The Band. Vystupoval s nimi na turné,[14] no odsúdenie za jeho obvinenia z užívania kokaínu a sexuálneho napadnutia v roku 1991 ich spoluprácu ukončilo.
V roku 1997 Billy Preston v Taliansku spolu s kapelou Novecento nahral album You and I. Album produkovali Vaughn De Spenza a členovia Novecenta, Lino a Pino Nicolosiovci, ktorí v tom období založili produkčnú spoločnosť Nicolosi Productions.[15] V roku 1998 Preston na organe sprevádzal zbory v komediálnej show televíznej spoločnosti UPN vysielanej pod titulom Good News. V tom istom roku spieval a hral na syntetizátore ako člen superskupiny Louisiana Gator Boys v hudobnom komediálnom filme Blues Brothers 2000.
Dňa 29. novembra 2001, počas turné a boja so svojimi vlastnými zdravotnými problémami, sa Preston dozvedel, že George Harrison po dlhej chorobe zomrel. Spolu s mnohými Harrisonovými dlhoročnými priateľmi v roku 2002 vystúpil na Koncerte pre Georgea, ktorý sa konal v Royal Albert Hall v Londýne. Uznanie kritiky si z tohto koncertu získala Prestonova interpretácia hitu „My Sweet Lord“. Okrem toho spieval pieseň „Is't It a Pity“ a vo väčšine ostatných piesní naspieval sprievodné vokály a hral na Hammondovom organe.
V roku 2002 Billy Preston bol pri nahrávaní albumu Johnnyho Casha, American IV: The Man Comes Around, kde hral na klavíri v skladbách „Personal Jesus“ a „Tear-Stained Letter“.
V roku 2004 Preston s Funk Brothers a so Steve Winwoodom koncertoval po Európe, potom bol na európskom a severoamerickom turné s Ericom Claptonom. Po Claptonovom turné odišiel do Francúzska, kde účinkoval v jednej epizóde televíznej show Legends Rock.[16] Mal v nej duet so Samom Mooreom v skladbe „You Are So Beautiful“. Toto vystúpenie bolo Prestonovým posledným filmovaným koncertom. V roku 2004 Billy Preston bol džezovým organistom na albume duetov Raya Charlesa, Genius Loves Company. Hral v piesni „Here We Go Again“, v ktorej s Charlesom spievala Norah Jonesová.
V marci 2005 účinkoval Billy Preston vo finále štvrtej sezóny súťaže American Idol. Hral na klavíri v skladbe „With You I'm Born Again“ s Vonzellom Solomonom, ktorý v tejto súťaži skončil na treťom mieste. V tom istom roku nahral „Go Where No One's Gone Before“, hlavnú titulnú pieseň pre anime sériu L/R: Licensed by Royalty.
Preston nahral clavinet v piesni „Warlocks“ z albumu Stadium Arcadium (2006) od kapely Red Hot Chili Peppers. Hoci bol v tom čase veľmi chorý, po vypočutí demokazety s piesňou, ktorú mu skupina dala, vyskočil z postele, nahral svoju časť a do postele sa vrátil.[17] Poslednými Prestonovými nahranými príspevkami bol gospelom ovplyvnený organ na albume Neila Diamonda 12 Songs z roku 2005 a jeho klávesy na albume The Road to Escondido, ktorý v roku 2006 vydala dvojica hudobníkov: Eric Clapton a J. J. Cale.
Koncom roka 2005 mal Preston svoje posledné verejné vystúpenie. Konalo sa v Los Angeles pri príležitosti opätovného vydania dokumentárneho filmu z roku 1972, The Concert for Bangladesh. Zahral sériu troch Harrisonových skladieb: „Give Me Love“, „My Sweet Lord“ a „Isn't It a Pity“ – pričom Georgeho syn, Dhani Harrison, a Ringo Starr s ním zahrali na gitaru a bicie poslednú z menovaných piesní.
Billy Preston bol vychovaný v afroamerickej gospelovej tradícii. Počas svojho života bol oddaným kresťanom a otvorene vyjadril svoju vieru aj v dielach, ako je jeho hit zo 70. rokov „That's the Way God Planned It“. Jeho osobné presvedčenie bolo niekedy v rozpore s postojmi a hudobnými vyjadreniami sekulárneho sveta rokenrolu, v ktorom často pracoval, ale zjavne bol ochotný odložiť svoje náboženské názory bokom, keď pracoval na skladbách, ako je otvorene ateistická pieseň Johna Lennona „God ". Preston bol hlboko spojený so svojou matkou, pre ktorú napísal pieseň, ktorá sa stala jeho najznámejšou skladbou, „You Are So Beautiful“.[18]
Aj keď sa detaily dostali na verejnosť až po jeho smrti, Preston sa celý život snažil vyrovnať so svojou homosexualitou a vyrovnať sa s trvalými následkami traumatického sexuálneho zneužívania, ktorým trpel ako chlapec. Hoci jeho sexuálna orientácia bola známou jeho priateľom a spolupracovníkom v hudobnom svete (napríklad Keithovi Richardsovi), Preston sa verejne prejavil ako gej až tesne pred smrťou, čiastočne preto, lebo mal pocit, že je v rozpore s jeho hlboko zakoreneným náboženským presvedčením a jeho celoživotným spojením s cirkvou. O Prestonovom boji s homosexualitou sa zmienil Keith Richards vo svojej autobiografii, Life, z roku 2010.[19][20][21]
V rozhovore pre dokumentárny film ba kanáli BBC Radio 4 z roku 2010 o jeho živote a kariére Prestonova manažérka, Joyce Mooreová, prezradila, že keď sa začala zaoberať jeho záležitosťami, Preston sa jej otvoril o celoživotnej traume, ktorú utrpel v dôsledku sexuálneho zneužívania v detstve. Billy Preston povedal Mooreovej, že asi v deviatich rokoch, keď sa s matkou presťahovali z Houstonu do Los Angeles, aby vystupovali v koncertnej produkcii Amos 'n' Andy, bol opakovane zneužívaný koncertným klaviristom. Keď Preston povedal svojej matke o zneužívaní, neverila mu a neochránila ho.[18] Zneužívanie trvalo celé leto a Prestona neskôr zneužil aj miestny pastor.
Ďalší traumatický incident, ktorý údajne veľmi hlboko zasiahol Billyho Prestona, sa stal začiatkom 70. rokov, keď bol zasnúbený s herečkou a modelkou Kathy Silvou. V tom čase sa Preston stal blízkym priateľom s hudobníkom Sly Stoneom, významne prispel k Stoneovým nahrávkam z tohto obdobia (vrátane albumu There's a Riot Goin' On). Podľa Moorea bol Preston zničený, keď sa jedného dňa vrátil domov a našiel Stonea v posteli s Kathy (ktorá sa neskôr vydala za Stonea na pódiu v sále Madison Square Garden). Podľa Moorea bol Silvov románik so Stoneovou spúšťačom, ktorý viedol Prestona k tomu, aby prestal mať vzťahy so ženami. Práve po tomto incidente začal užívať kokaín a mať sex s mužmi a Mooreová uviedla, že jeho užívanie drog považovala za spôsob, ako sa vyrovnať s vnútorným napätím, ktoré v súvislosti so svojim „sexuálnym nutkaním“ pociťoval.[18][22]
V roku 1991 sa Billy Preston zapísal do rehabilitačného protidrogového programu, aby sa vyliečil zo svojej závislosti.[23]
Keď bol v auguste 1991 v podmienke za usvedčenie z jazdy pod vplyvom alkoholu,[24] bol Billy Preston zatknutý za sexuálne napadnutie šestnásťročného mexického chlapca po tom, čo ho vyzdvihol zo zberného miesta pre nádenníkov.[25] Chlapec povedal úradom, že Preston ho vzal do svojho domu v Malibu, fajčil kokaín, ukazoval mu pornografické obrázky a predtým, ako sa mu podarilo utiecť, sa pokúsil ho napadnúť.[26] Preston bol tiež obvinený z napadnutia smrtiacou zbraňou, v ktorom bol zapojený muž, ktorého zobral do práce vo svojom dome, deň pred jeho zatknutím v prípade chlapca.[26] Po podrobení sa drogovému testu mal Preston pozitívny test na kokaín. K obvineniam z kokaínu a napadnutia, aby sa predišlo civilnému súdnemu konaniu, podal žiadosť o no-contest plea (vyhlásenie o vine bez priznania viny). Sexuálne obvinenia, ktoré zahŕňali obvinenia z obťažovania detí a vystavovania pornografického materiálu neplnoletým, boli zamietnuté.[26] Odsúdili ho na deväť mesiacov v odvykacom centre a tri mesiace domáceho väzenia.[2]
V roku 1992 bol Billy Preston za porušenie podmienky jazdou pod vplyvom alkoholu odsúdený na 30 dní väzenia.[24]
V roku 1997 bol Preston odsúdený na tri roky v kalifornskom väzení za to že v v rozpore s jeho probáciou prechovával kokaín.[2][27] Po pozitívnom teste na užívanie kokaínu mu bola uložená začiatkom roku trojročná probácia. Podľa podmienok súhlasil s tým, že strávi 90 dní vo väzení a prestane drogy užívať.[28]
Vo väzení v roku 1998 bol Preston obvinený zo schémy poistného podvodu v hodnote 1 milión dolárov po tom, čo v Los Angeles podpálil svoj vlastný dom.[2][29] Priznal sa k vine a súhlasil s tým, že bude svedčiť proti ďalším obžalovaným, ktorí boli do podvodu zapojení.[30] Jeho prosba obsahovala päť rokov skúšobnej doby, jeden rok väzenia a reštitúciu vo výške 60 000 dolárov. Skúšobný a väzenský čas bežali súbežne s jeho odsúdením za prechovávanie kokaínu.[30] V kalifornskom štátnom väzení, Avenal Billy, Preston viedol zbor a vystupoval na bohoslužbách. Zo štvorročného trestu si odsedel 18 mesiacov, po ktorých pravdepodobne s užívaním drôg prestal.[31]
V neskorších rokoch Billy Preston trpel ochorením obličiek spôsobeným jeho hypertenziou. V roku 2002 mu transplantovali obličku, no jeho zdravotný stav sa aj tak stále zhoršoval. Dobrovoľne šiel na protidrogovú rehabilitačnú kliniku v Malibu v Kalifornii, no dostal tam zápal osrdcovníka, čo viedlo k zlyhaniu dýchania, po ktorom od 21. novembra 2005 upadol do kómy.[1] Preston zomrel dňa 6. júna 2006 v Scottsdale v Arizone.[2]
Prestonov pohreb sa konal dňa 21. júna 2006. Na pohrebe, ktorý trval takmer tri hodiny, spieval Joe Cocker, hovoril Little Richard a dychová kapela hrala verziu piesne „Amazing Grace“. Ďalšími hudobnými účinkujúcimi boli spevák Temptations, Ali Woodson, a speváčka Merry Claytonová. Po celú dobu spieval gospelový zbor. Smútoční hostia tiež počuli listy napísané Paulom McCartneym, kapelou The Rolling Stones, Ericom Claptonom a ďalšími, s ktorými Billy Preston hrával na turné a nahrával ich albumy.[32] Prestonove pozostatky boli pochované na cintoríne Inglewood Park v Inglewoode v Kalifornii.[33]
Album Get Up with It od Milesa Davisa z roku 1974 obsahuje skladbu, zároveň aj poctu, s názvom „Billy Preston“.
Ringo Starr v roku 2002 počas skúšok na Koncert pre Georgea, označil Prestona za jedného z historicky najlepších hráčov na Hammond organ. V inom rozhovore Starr vyhlásil: „Billy nikdy nepoložil ruky na klávesy na nesprávne miesto. Nikdy.“[34]
Vo svojom úvode k programu BBC Radio z roku 2010 Billy Preston: That's the Way God Planned It bývalý klávesák Yes, Rick Wakeman, povedal o Prestonovi: „Každý hráč na klávesové nástroje, ktorého poznám, miluje Billyho Prestona. Jeho hru môžete spoznať na míle ďaleko. Či Hammond organ, Fender Rhodes, alebo klavír. Mal taký spirituálny nádych, vďaka ktorému bol úplne jedinečný.“[35]
V roku 2021 produkčné spoločnosti White Horse Pictures a Homegrown Pictures oznámili, že natáčajú dokument o Prestonovi, ktorý bude režírovať americký režisér Paris Barclay.[36]
Billy Preston bol nominovaný na deväť cien Grammy, získal ich dvakrát. Za skladbu „Outa-Space“ na 15. výročnom udeľovaní cien Grammy v roku 1973 dostal cenu Grammy za najlepší popový inštrumentálny výkon. V tom istom čase zároveň získal aj cenu Grammy za album roka za účasť na albume The Concert For Bangla Desh.[37] V roku 2021 Billyho Prestona s cenou Musical Excellence Award uviedli do Rokenrolovej sieni slávy.[38]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
