Bazanit

Bazanit je vyvretá extruzívna hornina zložená hlave z klinopyroxénu, plagioklasu, foidov a olivínu. Hornina najčastejšie s afanatickou až porfyrickou textúrou. Od zložením blízkeho bazaltu sa odlišuje zvýšeným obsahom foidov, ktorých objem dosahuje viac než 5% horniny^[1].

Bazanit vyvreté horniny
Bazanitová sopečná bomba s xenolitom dunitu.
Zloženie
Hlavné minerály	foidy, plagioklas, pyroxény, olivín
Akcesórie	ilmenit, magnetit, spinel
Vlastnosti
Textúra	afanatická až porfyrická
Farba	tmavosivá, čierna
Portál vied o Zemi

V diagrame QAPF sa nachádza v poli 14. V TAS diagrame v poli U1.^[2]

Pôvodný termín bazanit zrejme zaviedol okolo roku 320 pred Kr. Theofrastos z Eresu. Súčasné ponímanie horniny zaviedli Fritsch a Riess v roku 1878, neskôr upravené Rosenbuschom^[3].

Bazanit je typický obsahom foidov, obyčajne nefelínu alebo leucitu. Okrem toho ho tvoria Ca-plagioklasy a augit (klinopyroxén), olivín. Akcesórie predstavujú Fe-Ti oxidy ako ilmenit, magnetit-ulvospinel. V malej miere môžu byť prítomné aj alkalické živce (ortoklasy).

Klinopyroxény (augit) a olivín tvoria najčastejšie fenokrysty v základnej sklovitej hmote. Augit pri tom obsahuje podstatne viac Ti, Al a Na ako typické toleitické bazalty. Kremeň rovnako ako ortopyroxén nie je nikdy prítomný. Bazanity tiež neobsahujú klinopyroxén pigeonit. Z geochemického hľadiska majú bazanity nízky obsah kremíka (42 až 45% SiO₂) a vysoký obsah alkálií (3 až 5,5% Na₂O a K₂O) v porovnaní s bazaltom, ktorý obyčajne obsahuje viac SiO₂. Nefelinit je však ešte bohatší na alkálie Na₂O a K₂O v porovnaní s obsahom SiO₂.

Bazanity sa vyskytujú na kontinentoch aj na oceánskych ostrovoch. Najčastejšie tvoria lávové prúdy alebo troskové kužele^[1]. Spolu s bazaltami sú častým produktom vulkanizmu horúcich škvŕn. Vystupujú napríklad na Havaji alebo Komorských ostrovoch. Na Slovensku sú známe napríklad z kvartérnych vulkanitov na Putikovom vŕšku.