Partizánske
mesto na Slovensku From Wikipedia, the free encyclopedia
mesto na Slovensku From Wikipedia, the free encyclopedia
Partizánske (do roku 1948: Šimonovany, 1948 – 1949: Baťovany) je okresné mesto ležiace na juhu Trenčianskeho kraja. Do roku 1960 bolo sídlom okresu. Medzi rokmi 1960 – 1995 okres Topoľčany a od 1997 znova sídlo rovnomenného okresu.
Partizánske | |
mesto | |
Letecký pohľad | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trenčiansky kraj |
Okres | Partizánske |
Región | Ponitrie |
Vodné toky | Nitra, Nitrica |
Nadmorská výška | 195 m n. m. |
Súradnice | 48°37′31″S 18°22′21″V |
Rozloha | 22,31 km² (2 231 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 20 607 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 923,67 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1260 |
Primátor | Jozef Božik[3] (nezávislý) |
PSČ | 958 01, 958 03, 958 04, 958 06,958 07 (pošta Partizánske 7 – TESCO) |
ŠÚJ | 505315 |
EČV (do r. 2022) | PE |
Tel. predvoľba | +421-38 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Námestie SNP 212/4 958 01 Partizánske |
E-mailová adresa | primator@partizanske.sk |
Telefón | 038 / 749 20 92 |
Fax | 038 / 749 21 03 |
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta | |
Wikimedia Commons: Partizánske | |
Webová stránka: partizanske.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Mesto Partizánske leží v južnej časti Trenčianskeho kraja na mieste sútoku riek Nitry a Nitrice. Kataster mesta Partizánske je súčasťou severného výbežku Podunajskej pahorkatiny, pričom mierne zvlnený reliéf prechádza na juhovýchode k pohoriu Tribeč.
Územie mesta patrí do teplej klimatickej oblasti, v ktorej je letných dní v roku viac ako 50 s maximálnou teplotou vzduchu 25 °C a viac. Podľa nameraných hodnôt zo zrážkomernej stanice Veľké Uherce dosahovali priemerné zrážky 632 mm/rok.
Hlavným vodným tokom v meste je rieka Nitra, ktorá tečie v smere od východu na západ južným okrajom mesta. Súčasťou katastrálneho územia sú vodné toky Nitrica, Kršteniansky potok a Žabokrecký potok. Z vodných plôch na území mesta leží vodná nádrž Bager a zamokrená lokalita Bahná, ktorá je navrhnutá za Chránený areál. Mesto Partizánske je bohaté na podzemné vody, čo potvrdzuje niekoľko vrtov. Na celom území mesta vyvierajú minerálne vody v 3 samostatných prameňoch.
Podľa zrnitosti prevláda na území mesta hlinitá pôda a pôdny typ nivných pôd.
V súčasnosti je takmer celé územie mesta odlesnené okrem južného výbežku pohoria Tribeč, kde dominujú dubo-hrabiny.
Mesto Partizánske je členené na 9 mestských častí:[4]
Obchodná časť mesta, v centre sa nachádza hotel, panoramatické 3D kino Partizán, obchodný dom Prior, Mestské kultúrne stredisko Partizánske, okresný úrad, námestie.
Ulice: Červená, Družstevná, Februárová, Gen. Svobodu (súp. č. 650), Hrnčírikova, Hurbanova, Hviezdoslavova, Jesenského, Komenského, Kpt. Nálepku, Krátka, Makarenkova, Nábrežná, Nádražná (súp. č. 643, 647 – 649, 686, 891, 955), Nám. Slovenského národného povstania, Októbrová (súp. č. 236, 244, 264), Pod Salašom, Riečna (súp. č. 842, 877, 886), Rooseweltova, Rudolfa Jašíka, Slovanská, Sokolská, Strojárenská, Školská, Škultétyho, Štúrova, Za riekou Nitrou, 1. mája.[4]
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 4 753[4]
Staršie a väčšie sídlisko z panelových domov.
Ulice: Gen. Svobodu (okrem súp. č. 650), Malá okružná (okrem súp. č. 987,1014), Nádražná (súp. č. 889, 892, 873, 890, 893, 898).[4]
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 3 617[4]
Ulice: Malá okružná (súp. č. 987, 1014), Veľká okružná[4]
Počet obyvateľov k 1.1.2016: 2 814[4]
Mestská časť Malé Bielice bola pôvodne samostatná obec. Leží na začiatku mesta v smere od obce Žabokreky nad Nitrou.
Ulice: Druhá za parkom, Komínová, Kúpeľná, Malobielická, Nad hvezdárňou, Na vŕšku, Pod baštou, Poľná, Priemyselná, Prvá za parkom, Skleníková, Topoľčianska, Za kaštieľom, Žabokrecká.[4]
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 443[4]
Mestská časť Návojovce má charakter obce v smere na Hradište. Nachádza sa tu záhradkárska osada, kde sa podarilo vďaka rádio anténam zachytiť SOS signál námornej lode. Posádka bola zachránená.
Ulice: Alexandra Dubčeka, Andreja Hlinku, Generála Milana Rastislava Štefánika, Kolónia, Ovocná, Pod záhradkami, Potočná, Priehrady, Spojovacia, Stará cesta, Trenčianska, Viničná, Za ihriskom, Zádvorie.[4]
Historická časť mesta, pôvodne samostatná obec, na jej katastri bolo mesto Partizánske vybudované. Nachádza sa v nej tehelňa a kaštieľ rodu Šimoniovcov, sýpka.
Ulice: Bezručova, Brezová, Cintorínska, Dlhá, Dolná, Domovina, Horná, Jána Bottu, Jilemnického, Južná, Majerská, Nemocničná cesta, Nitrianska, Pekárenská, Podjavorinskej, Puškinova, Slnečná, Stredná, Šimonovianska, Tajovského, Tehelná, Záhradnícka, Záhumnie, 9. mája.[4]
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 1 631[4]
Mladšie z dvojice sídlisk, postavené pozdĺž toku rieky Nitry. Vybudované bolo na sklonku socializmu v 80-tych rokoch.
Ulice: Horská, Janka Kráľa, Lúčna, Malinovského, Pod Šípkom, Púpavová, Zelená.[4]
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 4 972[4]
V lokalite ulica Horská, pri výstavbe nájdené pozostatky osídlenia Lužickej kultúry.
Najstaršia časť mesta bola postavená vďaka Tomášovi Baťovi, ktorý založil továreň na výrobu obuvi (po znárodnení premenovaná na Závody 29. augusta – ZDA). Pozostáva hlavne z rodinných domov v štýle tehlových dvojdomov, tzv. „baťová architektúra“.
Ulice: Albína Grznára, Bernolákova, Boženy Němcovej, Dukelská, Fraňa Kráľa, Gorkého, Gumárenská, Jána Švermu, Kukučína, Lesná, Lomonosovova, Moyzesova, Námestie mieru, Obuvnícka, Októbrová (okrem súp. č. 236, 244, 264), Pribinova, Riečna (súp. č. 1 – 71, 81 – 85), Sládkovičova, Slobody, Terézie Vansovej, 29. augusta.[4]
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 1 645[4]
Mestská časť Veľké Bielice bol pôvodne samostatná obec na rieke Nitrica. Veľké Bielice plynule nadväzujú na Malé Bielice a Partizánske. Prechádza nimi cesta do Topoľčian a Hradišťa. Mestská časť Veľké Bielice je rozlohou a aj počtom obyvateľov najväčšou pričlenenou obcou.
Ulice: Agátová, Bazová, Bielická, Budovateľská, Dlhé diely, Dolinky, Hlavná, Hôrka, Javorová, Ku mlynu, Lány, Lipová, Mostová, Nábrežie Belanky, Nová, Priečna, Športovcov, Topoľová, Víťazná, Za vodou, Železničná.[4]
Počet obyvateľov k 1.1.2017: 2 203[4]
V roku 1994 boli na základe referenda odčlenené samostatné obce Brodzany a Malé Uherce.
Mesto založil 8. augusta 1938 podnikateľ Jan Antonín Baťa.
Územie dnešného mesta Partizánske bolo osídlené v neolite, bolo tu sídlisko volútovej kultúry, popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, slovanské pohrebisko z doby veľkomoravskej. Obec je listinne doložená okolo roku 1260, keď sa spomína cesta vedúca okolo nej. Názov obce je doložený z roku 1260 ako Symoni, z roku 1773 ako Sminowany, z roku 1786 ako Ssimnowany, z roku 1808 ako Ssimoňovany, z roku 1920 ako Šimunovany, Šimoňany, z roku 1927 ako Šimonovany, z roku 1948 ako Baťovany, z roku 1949 ako Partizánske, maďarsky Simony.[6]
V roku 1324 patrila tunajším zemanom Simonyiovcom, v rokoch 1332 – 1337 je doložený farský kostol Panny Márie. V rokoch 1681 – 1734 tu bolo artiktonické miesto evanjelickej cirkvi. V roku 1436 mala obec 11 port, v roku 1601 mlyn a 38 domov, z toho 10 šľachtických, v roku 1715 mala 10 daňovníkov a troch remeselníkov, v roku 1828 mala 74 domov a 500 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Za I. ČSR obyvatelia pracovali na veľkostatku E. Salzbergera, kde bol liehovar. V roku 1938 odkúpila firma Baťa veľkostatok a v chotári začala budovať obuvnícky závod a obytné budovy. Vzniklo tu priemyselné mesto Baťovany. Stalo sa dôležitým centrom protifašistického boja. V okolí pôsobila partizánska skupina Albína Grznára. Medzi robotníkmi intenzívne pracovala ilegálna organizácia Komunistickej strany Československa. Pôsobili tu i občianske odbojové skupiny. Mesto obsadili partizáni 29. augusta 1944. Z robotníkov sa vytvorili ozbrojené jednotky, ktoré 3. – 7. septembra 1944 viedli o mesto boj s fašistickými jednotkami. Mesto bolo vyznamenané Radom Červenej hviezdy, Radom SNP I. triedy a Pamätnou medailou SNP a v roku 1949 premenované na Partizánske. Stalo sa strediskom obuvníckeho priemyslu na Slovensku. Väčšina obyvateľov pracovala v priemysle. Partizánske má priznaný štatút mesta.
po roku 1948 (štatút mesta):
Slováci – 97,62 %
Česi – 0,69 %
Rómovia – 1,32 %
Maďari – 0,28 %
Poliaci – 0,06 %
Nemci – 0,03 %
a iní
Vekový priemer v okrese Partizánske dosahuje 43 rokov.
V centre Partizánskeho sa nachádzajú dva parky: Park Jána Antonína Baťu a Park Milana Rastislava Štefánika.
Mesto žije bohatým kultúrnym životom po celý rok. Kultúrny program zabezpečuje mestská organizácia Mestská umelecká agentúra Partizánske.[8] K pravidelným podujatiam patria každoročné oslavy založenia mesta Partizánske, vždy v prvý septembrový víkend.
V meste Partizánske a jeho mestských častiach pôsobí mnoho športových klubov a organizácií[9]:
V Partizánskom od roku 2006 vysiela lokálne televízia s názvom Mestská televízia Partizánske(MTP). Vlastníkom televízie je mestská spoločnosť Vydavateľstvo Tempo. a.s, ktorá vydáva aj regionálne noviny Tempo.[10]
Mesto má výborné dopravné spojenie, keďže ním prechádza cesta I/64 v smere do miest Nitra a Prievidza a Železničná trať Nové Zámky – Prievidza , spájajúca oblasť Hornej a Dolnej Nitry.
Pred kruhovým objazdom sa často tvorili (aj tvoria ale menej) kolóny, toto sa zlepšilo v októbri 2012 vybudovaním odbočovacieho pruhu.
Zámerom podľa Akčného plánu Trenčianskej samosprávneho kraja je vybudovanie obchvatu Partizánskeho.[11]
Súčasné mesto Partizánske charakterizuje nástup neobuvníckych odvetví výroby a činnosť zahraničných firiem. Naďalej však pretrváva zameranie na obuvnícky priemysel. K 1. marcu 2007 bolo v meste zaregistrovaných 503 podnikov (Obchodný register SR, 2007).
Školstvo je v meste zastúpené siedmimi základnými školami, dvomi základnými umeleckými školami, šiestimi materskými školami, Gymnáziom, Strednou odbornou školou so študijnými odbormi Obchodná akadémia, Stredná odborná škola a Stredná priemyselná škola.
Medzi stredné školy v meste Partizánske patrí:
V meste Partizánske sa nachádza detašované pracovisko Ústav sv. Cyrila a Metoda – Partizánske, Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety so sídlom v Bratislave.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.