Vladimír Karfík

From Wikipedia, the free encyclopedia

Vladimír Karfík
Remove ads

Prof. Dr. h. c. Ing. arch. Vladimír Karfík (* 26. október 1901, Idrija, Slovinsko – † 6. jún 1996, Brno) bol česko-slovenský architekt a vysokoškolský profesor. Venoval sa navrhovaniu viacerých druhov stavieb, osobitne priemyselných, dopravných, administratívnych a distribučných. Jeho práce charakterizuje vyspelé technické, funkčné a konštrukčné poňatie.

Rýchle fakty Narodenie, Úmrtie ...
Remove ads

Životopis

Detstvo

Narodil sa 26. októbra 1901 v Idriji, v dnešnom Slovinsku, v rodine českého závodného lekára Františka Karfíka, ktorý liečil choroby z povolania a úrazy pracovníkov tamojších baní na ortuť, a jeho manželky Hermíny (rod. Gemperlovej). Bol najstarší z troch súrodencov: brat Václav (*1904) sa stal profesorom Lekárskej fakulty UK v Prahe, sestra Jarmila (*1903) bola právnička.

V roku 1904 sa rodina presťahovala do Prahy.

Štúdium a kariéra

V rokoch 1911 – 1919 navštevoval žižkovskú reálku v Prahe. V rokoch 1919 – 1924 študoval architektúru na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva Českého vysokého učenia technického v Prahe u profesorov Fantu, Engela a Menzla, a čiastočne na Akadémií výtvarných umení.

Po absolutóriu odišiel na študijný pobyt do Paríža, kde sa zoznámil s českou umeleckou komunitou i s poprednými parížskymi architektmi – Augustom Perretom, André Lurçatom a najmä Adolfom Loosom. Prax absolvoval u legendárneho Le Corbusiera, pre ktorého tiež krátko pracoval ako československý stážista (1925 – 1926). U Le Corbusiera sa zoznámil so základnými princípmi, ktoré postupne ovládli modernú architektúru i urbanizmus. Z Paríža odišiel do Anglicka, kde sa zoznámil s novými stavebnými metódami (používanie ocele a celkové vyľahčovanie stavieb).

Po návrate do Prahy pracoval ako projektant v stavebnej kancelárii A. Beladu v Prahe. Čoskoro však získal v konkurze trojročnú platenú prax v USA (1927 – 1930). Prvým pôsobiskom bol ateliér firmy Smith-Gardner-Erickson v Chicagu (Karfík tu zoznámil kolegov s československým vynálezom verzatilkou, ktorá sa tak dostala i do Ameriky). Neskôr prešiel mladý architekt do ateliéru Holabird and Root, špecializovaného na projekty mrakodrapov. Záverečné a najcennejšie dva roky americkej stáže strávil u slávneho Franka Lloyda Wrighta v Talliesin East a Talliesin West, kde sa mohol podieľať na niektorých projektoch a realizáciách (napr. Gordonovo planetárium v Sugar Soaf).

Thumb
Administratívna budova firmy Baťa v Zlíne

V roku 1930 sa oženil s Jaroslavou Žižkovou (†1946)

Počas hospodárskej krízy sa Karfík rozhodol pre návrat domov; priamo v Chicagu dostal totiž lukratívnu ponuku od Tomáša Baťu.

Pôsobenie v zlínskej Stavebnej a projekčnej kancelárii firmy Baťa v rokoch 1930 – 1946 predstavuje významnú etapu jeho života. Čoskoro sa v Zlíne presadil (aj vďaka svojmu renomé spolupracovníka svetových hviezd Le Corbusiera a Wrighta) a stal sa vedúcim kancelárie. Získal a realizoval množstvo jedinečných zákaziek: hotel Spoločenský dom (prvý európsky model hotelovej izby s WC a kúpeľňou), prvú výškovú budovu v Európe – 17-podlažnú administratívu Baťových závodov s pojazdnou pracovňou Jana Baťu, jedno z vrcholných diel českej medzivojnovej architektúry, firemné obchodné domy v Bratislave, Amsterdame, Borove v Chorvátsku, Liberci, továrenské areály azda na všetkých kontinentoch, rodinné domy v zlínskej Baťovej kolónii, školy, sieť obchodov, Spoločenský dom v Otrokoviciach, evanjelický kostol v Zlíne a ďalšie. Na začiatku zlínskej kariéry stál projekt Baťovho obchodného domu v Brne na Kobližnej ulici. Mal mať pôvodne 28 podlaží, pre statické problémy a Baťove nezhody s mestskou správou však zostal pri siedmich poschodiach.

Z veľkej časti to bol práve on, kto vytvoril charakter tzv. „zlínskej architektúry“. Prudký rozvoj Baťovho závodu vyvolal aj rýchlu stavebnú činnosť. V prostredí, kde sa projektovalo v rýchlom tempe, sa mohli uplatniť nové stavebné metódy, ktoré si Karfík priniesol zo zahraničia.

V období 1931 – 1956 bol členom medzinárodného združenia CIAM.

Zlatá éra zlínskej architektúry sa po 2. svetovej vojne skončila a Vladimír Karfík odchádza na pozvanie prof. Emila Belluša do Bratislavy, kde bol na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT) od roku 1946 vymenovaný za profesora pre priemyselné, dopravné, administratívne a distribučné stavby. Krátko po vojne sa teda presťahoval do Bratislavy. Vychoval niekoľko generácií architektov a prispel k rozvoju slovenskej architektúry. V rokoch 1955 – 1957 bol dekanom fakulty.

Súčasne projektoval a realizoval stavby. V tomto období navrhol množstvo vysokých škôl, priemyselných stavieb a závodov, administratívnych budov a bytových sídlisk po celom Slovensku. V Novom Meste nad Váhom navrhol prvý panelový dom vo vtedajšej Československej republike. Popri pedagogickej činnosti pokračoval i vo svojej projekčnej práci (Chemickotechnologická fakulta VŠT Bratislava na Kollárovom námestí, Vysoká škola ekonomická, Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, kúpele v Bojniciach).


Počas pôsobenia na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave vydával knihy i skriptá pre poslucháčov. Dostal takisto početné pozvania zahraničných fakúlt: Varšava (1960), Leningrad (1962), Moskva (1963), Drážďany (1963, 1967), Braunschweig (1964), Viedeň (1966, 1983, 1990), Záhreb (1969) a ďalšie.

V roku 1948 sa oženil so Švédkou Elsou Melinovou, asistentkou na UK v Bratislave, ktorá však v roku 1956 odišla do Švédska.

Roku 1956 bol vyznamenaný Štátnou cenou. Spolupracoval aj so Slovenskou akadémiou vied.

V roku 1961 sa tretíkrát oženil so Světou Fialovou.

Dôchodok

Roku 1971, po odchode do dôchodku, sa stal vedeckým pracovníkom URBIONu v Bratislave a venoval sa prednáškovej a konzultačnej činnosti.

V rokoch 1979 – 1983 pôsobil ako profesor architektonickej tvorby na technickej univerzite na Malte (The Old University v La Vallette), kde projektoval a realizoval niekoľko stavieb – o. i. projekt vily prezidenta Maltskej republiky. V tomto období tu budoval katedru architektúry, prednášal a vychovával svojich nástupcov. Navrhol tam zlievarenský závod, štadión pre 30 000 divákov, letné sídlo hlavy štátu na ostrove Gozo, rádiolokačnú stanicu, prístavbu Múzea krásnych umení a ďalšie.

Po návrate zo Stredomoria do Československa sa usadil v Brne. Po návrate sa zaoberal predovšetkým posudkovou činnosťou, bol pozývaný odbornými inštitúciami na prednášky. Bol literárne činný – vydal veľa odborných kníh, skriptá a písal články v odborných časopisoch. V roku 1993 dokončil knihu svojich spomienok Architekt si spomína, ktorú vydalo vydavateľstvo SAS v Bratislave.

Roku 1985 bol vymenovaný za čestného člena AIA (American Institute of Architects).

Bol vyznamenaný Jurkovičovou cenou Zväzu slovenských architektov Slovenska za rok 1991 a titulom „Doctor honoris causa“ Vysokého učenia technického v Brne a Prahe. Udelené mu bolo čestné občianstvo mesta Brna, Bratislavy, Bystřice pod Hostýnem a Otrokovíc. Vtedajší prezident ČSFR Václav Havel ho v roku 1992 vyznamenal zlatou medailou. Stal sa „Čestným obuvníkom“ podniku Baťa, pre ktorý vykonal obrovský kus práce.

Aj v pokročilom veku ešte prednášal na univerzite v Drážďanoch, v roku 1993 v USA, aktívne sa zúčastňoval domácich odborných akcií a konferencií.

Dňa 6. júna 1996 zomrel v Brne vo veku nedožitých 95 rokov, až do poslednej chvíle bol mimoriadne aktívny a vitálny. V priebehu svojho života sa nakoniec stačil trikrát oženiť a mal štyri deti.

Remove ads

Vyznamenania

  • Laureát Štátnej ceny Klementa Gottwalda – 1956
  • Jurkovičova cena Zväzu slovenských architektov – 1974
  • Zaslúžilý člen ZSA – 1984
  • Čestný člen AIA – Amerického inštitútu architektov – USA, Washington (hon. FAIA – 1985), ako prvý z našich architektov
  • Čestný „švec“ n. p. Svit za zásluhy o výstavbu – 1986
  • Čestný občan mesta Brna – 1991
  • Čestný občan mesta Bratislava – 1991
  • VUT, Brno, Doctor honoris causa – 1991, arch.
  • VUT, Praha, Doctor honoris causa – 1991, arch.
  • Plaketa Ceny Vladimíra Karfíka – 1991
  • Bellušova cena Spolku architektov Slovenska za rok 1991
  • Zlatá medaila od prezidenta Václava Havla – 1992
Remove ads

Projekty

Thumb
Dom služieb Baťa (Bratislava)

Prof. Karfík je autorom projektov obchodných budov „Veľkého“ a „Malého“ Baťu v Bratislave. Budova predajne „Veľkého“ Baťu bola postavená na mieste, kde ešte v 20. rokoch minulého storočia stála baroková budova s hostincom. Vzhľadom na skutočnosť, že architekt Karfík plánoval postaviť budovu služieb Baťa v centre Bratislavy, usiloval sa zachovať otvorený pohľad na Michalskú bránu, jednu z dominánt Starého Mesta. To sa mu podarilo kompozíciou dvoch častí budovy, štvorposchodovej a jednoposchodovej na nároží. V súčasnosti je budova rekonštruovaná a upravená na luxusný obchodný dom Alizé s konfekciou renomovaných značiek.

Projektoval aj administratívnu budovu firmy Dynamit Nobel v Bratislave, obchodný dom Centrum v Brne (1931), obchodné domy v Liberci, Olomouci, Piešťanoch i Amsterdame. Jeho dielom sú projekty výstavných pavilónov v Prahe, Bruseli a Paríži. Jedným z významných progresívnych urbanistických projektov v URBIONe bolo v roku 1973 riešenie priemyselného pásma Martin-Sever pri železničnej magistrále Bratislava – Košice, medzi Vrútkami a Sučanmi, ktoré prof. Karfík vypracoval spolu s mladšími architektmi. Podľa jeho mienky mal Martin veľmi priaznivé podmienky pre rozvoj priemyslu.

Projekty školských budov

Súčasne s pedagogickou činnosťou na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT projektoval budovu Priemyselnej školy chemickej, neskôr Chemickotechnologickej fakulty SVŠT (dnes Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU), ako aj budovu Vysokej školy ekonomickej a Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave.

Projekty obytných komplexov

Prof. Karfík spolupracoval pri zrode prvého montovaného panelového domu v Československu v Bratislave. Počas svojej činnosti na SVŠT projektoval v Bratislave obytné kolónie Vistra a Biely kríž.

Karfíkove tvorivé schopnosti sa uplatnili pri výstavbe baťovských miest Zlín, Baťovany (teraz Partizánske) a Svit. Sú to ukážky funkcionalistickej architektúry, moderného urbanizmu a súčasne vtedajšieho prístupu k riešeniu sociálnych problémov Baťových robotníkov. Tam je zdokumentovaná najplodnejšia etapa jeho života v podobe celého Baťovho mesta. Svoj rodinný dom si postavil v Brne.

Projekty kostolov

Dielom prof. Karfíka je aj projekt kostola v Bratislave-Petržalke (starý kostol) a v Baťovanoch (dnešné Partizánske).

Remove ads

Najvýznamnejšie diela

  • spoločenský dom (hotel) v Zlíne (1930 – 1932),
  • kostoly:
  • Dom obuvi Baťa v Brne (1931 – 1932), v Bratislave (1931 – 1932), v Liberci (1933 – 1934),
  • školy a učňovské domovy v Zlíne (1931 – 1940),
  • Baťove obchodné domy a predajne v Chomutove, Olomouci, Tepliciach, Čáslavi, Jihlave, Prahe-Vysočanoch, Prahe-Vršoviciach, Hustopečiachch, Bratislave, Piešťanoch, Trnave, Klatovoch a Otrokoviciach (1933 – 1938)
  • obchodný dom Baťa v Amsterdame (1934 – 1937),
  • návrhy závodov Baťa v Tilbury v Anglicku (1933), v Belcampe v USA (1933) a v Borove v Chorvátsku (1941),
  • filmové ateliéry a filmové laboratóriá firmy Baťa na Kudlove pri Zlíne (1935 – 1940),
  • spoločenský dom a internát v Otrokoviciach (1936),
  • 17-poschodová administratívna budova firmy Baťa v Zlíne – budova pre 2000 zamestnancov, ktorá preslávila svojho autora (1936 – 1938) – bola až do povojnových rokov najvyššou budovou v strednej Európe; dnes je sídlom Krajského úradu,
  • rekonštrukcie zámku v Napajedlách (1937 – 1938),
  • kúpalisko v Otrokoviciach a v Zlíne (1939),
  • krytá plaváreň v Zlíně (1946 – 1948),
  • závod a sídlisko Závodu mieru v Bratislave (od 1947) vrátane prvej panelovej školy (1955),
  • Chemickotechnologická fakulta SVŠT v Bratislave (1947 – 1949),
  • kultúrny dom v Senici na Slovensku (1950),
  • garáže autobusov v Bratislave (1950 – 1951),
  • prvé experimentálne veľkopanelové domy v ČSR s využitím keramzitu na Kmeťovom námestí v Bratislave (1952),
  • Vysoká škola ekonomická a farmaceutická fakulta v Bratislave (1953 – 1955),
  • budova VÚMA v Novom Meste nad Váhom (1963),
  • administratívna budova Martimexu v Martine (1969),
  • bývalý Ústav aplikovanej kybernetiky SAV v Bratislave (1971 – 1978),
  • rad obytných domov a víl v Bratislave a Zlíně, vlastný rodinný dom v Jiráskovej štvrti v Brne (1974),
  • prístavba Univerzity Komenského v Bratislave (1977),
  • zlievareň v Hal Far na Malte (1979),
  • prístavba múzea výtvarných umení v La Vallette na Malte (1982).
Remove ads

Zoznam stavieb realizovaných podľa jeho projektov

Zlínske obdobie (1930 – 1946)

Školské stavby
  • Škola v Zlíne – základná 1934
  • Škola na Zálešnej – základná 1935
  • Škola v Otrokoviciach – základná a gymnázium 1936
  • Priemyslová škola v Uherskom Hradišti 1937
  • Škola v Partizánskom (spolupráca M. Drofa) 1939
  • Škola v Zruči nad Sázavou (spolupráca M. Drofa) 1940
Telovýchova
  • Telocvičňa (zdvojená) v Zlíne 1934
  • Štadión a tenisový klub, Zlín 1935
  • Štadión Borovo, Juhoslávia 1939
  • Kúpalisko otvorené, Zlín 1947
  • Zimné kúpele, Zlín 1947
  • Kúpalisko Otrokovice 1939
Obchodné domy
  • Brno Centrum 1931
  • Bratislava 1930
  • Liberec 1933
  • Chomutov 1933
  • Olomouc 1933
  • Teplice 1934
  • Čáslav 1934
  • Vysočany – Praha 1934
  • Vršovice – Praha 1935
  • Jihlava 1935
  • Hustopeče 1936
  • Bratislava (obchodná ulica) 1936
  • Piešťany 1937
  • Trnava 1937
  • Klatovy 1937
  • Amsterdam 1937
  • Otrokovice 1938
Verejné stavby
  • Spoločenský dom Zlín (hotel Moskva) 1931
  • Spoločenský dom, Otrokovice 1936
  • Spoločenský dom a divadlo, Díly 1937
  • Spoločenský dom, Zruč (spolupráca M. Drofa) 1941
  • Spoločenský dom, Batizovce (spolupráca M. Drofa) 1942
  • Kostol v Petržalke, Bratislava 1930
  • Kostol v Zlíne (evanjelický) 1935
  • Kostol v Partizánskom 1944
  • Výstavný pavilón PVV, Praha 1935
  • Výstavný pavilón na svetovej výstave v Bruseli (pôvodný návrh Heytham)1935
  • Výstavný pavilón na svetovej výstave dekoratívneho umenia, Paríž 1937
  • Rekonštrukcia zámku v Napajedlách 1938
Administratíva
Obytné domy
  • Spolupráca pri typizovaných projektoch 1938-46
  • Námestie v Otrokoviciach 1935
  • Učňovský domov pre 500, Batizovce 1942
  • Obytná kolónia J. Fučíka, Zlín 1946
  • Obytná kolónia v Zálešnej 1946
  • Učňovské domovy, Zlín 1930-40
Rodinné domy
  • Vlastný dom, Zlín (medzinárodná súťaž) 1935
  • Typový dom pre vedúcich realizovaný na sídliskách koncernu Baťa 1936
  • Letné sídlo Drkoč, Luhačovice 1937
  • Vila Gerbec, Zlín 1938
  • Vila Vavrečka, Zlín 1938
  • Vila Malota, Zlín 1938
  • Pálkova vila, Liptovský Mikuláš, 1938
  • Rezidencia Čipera, Zlín 1939
  • Vila Hlavnička, Zlín 1939
  • Vlastný dom, Brno, Barvičova 58 1974
Priemyselné a dopravné stavby
  • Smerný plán Belcamp, USA 1933
  • Smerný plán Tilbury, Veľká Británia 1933
  • Spolupráca na smerných plánoch v ČSR a v cudzine pre firmu Baťa 1930-46
  • Filmové ateliéry Zlín – Kudlov 1935-39
  • Filmové laboratória Zlín – Kudlov 1940
  • Letisko Otrokovice 1935-39
  • Vedenie projekčného oddelenia 1930-45

Bratislavské obdobie 1946 - 1978

Školské stavby
  • Chemicko-technologická fakulta SVŠT v Bratislave, 1. časť 1950
  • Kultúrny dom Senica 1950
  • Vysoká škola ekonomická a Farmaceutická fakulta Bratislava (spolupráca A. Rokošný) 1953
  • Základná škola v Mierovej kolónii, Bratislava 1955
  • Prístavba Univerzity Komenského, Bratislava (spolupráca A. Rokošný a IPO)1977
Priemyslové a administratívne stavby
  • Závod mieru Bratislava 1947
  • Administratívna budova ZM 1949
  • Garáže autobusov pre ČSAD, Bratislava 1950
  • Súkareň pre Slovenský hodváb, Senica 1950
  • Administratívna budova Banský výskum, Trenčianske Teplice 1953
  • Budova laboratórií a administratívy VUMA, Nové Mesto nad Váhom(spolupráca A. Rokošný) 1963
  • Správna budova Martimex, Martin (spolupráca A. Rokošný a Stavoprojekt) 1969
Bytové stavby
  • Dom na Záhradníckej ulici, Bratislava 1950
  • Mierová kolónia (pôvodne Vistra), Bratislava 1950
  • Kolónia Biely kríž, Bratislava 1951
  • Prvý panelový dom v ČSSR 1952
  • Viacpodlažné domy, Košice 1955
  • Rodinný dom, Brno 1973
Urbanizmus
  • Generálny plán Matador, Púchov (spolupráca J. Medvecký) 1948
  • Generálny plán Závodu V.S:, Revúca 1949
  • Spolupráca s Urbionom, urbanistické štúdie, návrhy, administratívne budovy,
  • Výpočtové centrum pre MVT
  • ÚAK v Dúbravke, Bratislava (spolupráca J. Komrska) 1971-78
Pobyt na Malte 1978-82, projekty
  • zlieváreň v Hal Far (spolupráca doc. Tocháček) 1979
  • Národný štadión pre 30 tisíc divákov, hlavná tribúna (spolupráca doc. Tocháček) 1980
  • Adaptácia strediska Peace Laboratory 1980
  • Sklad kontajnerov pre prístav 1980
  • Rádiolokačná stanica, Kalafrana 1961
  • Hosťovský dom MŠ, Birkirkara 1982
  • Urbanistická štúdia Msida Creak 1982
  • Vila pre prezidentku republiky Agathu Barbaru na ostrove Gozo 1982
  • Prístavba Múzea krásnych umení, La Valetta (spolupráca Ed. Mintolf) 1982
  • Adaptácia strediska Peace Laboratory 1980
Remove ads

Literárna činnosť – najvýznamnejšie publikácie

  • Skriptá SVŠT Priemyslové budovy (1954)
  • Skriptá SVŠT Typológia budov pre dopravu, administratívu a distribúciu (1955)
  • Spoluautor publikácie Nové smery vo výstavbe škôl - vydavateľstvo SFVU (spolupráca S. Karfiová a M. Marcinka)(1963)
  • Kniha Administratívne budovy (1971) - Vydavateľstvo Alfa, Bratislava (1. a 2. vydanie)
  • Kniha Budynki biurowe – poľské vydanie Warszawa 1976
  • Skriptá Perspective Drawing, The University of Malta 1982
  • Skriptá Typological Data, The University of Malta 1982
  • Autobiografia Architekt si spomína (1993).
Remove ads

Články v časopisoch

  • Architektúra (český) : S.F.L Wrighton 1932
  • CASABELLA (taliansky) : Spoločenský dom – Zlín 1935
  • Architekt SIA (český) Zlínska architektúra 1936Der Monat (český)
  • Der Monat (český) : Administratívne budovy 1936
  • Priemyslový priekupník (český) Nové zásady projektovania priemyslových stavieb.
  • Technik : Hospodárska časť bytov 1947
  • Architektúra : Zlínske stavby 1947
  • Architektúra : Sidlisko Biely kríž a Vistra v Bratislave 1950
  • Projekt (slovensky)„drobné“ príspevky 1948-75
  • Archithese (švajčiarsky), interview 1963
  • Bauforum (rakúsky), interwiev 1984
  • Parametro (taliansky) : interview 1985
  • Príspevky do dennej tlače 1932 - 1985
Remove ads

Použitá literatúra

  • encyklopedie D.I.D.E.R.O.T 2000 /CD/
  • Dulla, M.: Dejiny architektúry 20. stor. STU, Bratislava 2002, str. 25.
  • Dulla, M. – Moravčíková, H.: Kto je kto v architektúre na Slovensku. Informačné stredisko architektúry Spolku architektov Slovenska, Bratislava 1995, str. 72.
  • Dulla, M. – Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Slovart, Bratislava 2002, str. 116, 117, 119, 120, 121, 185, 359, 384, 401, 407, 410, 413, 417, 420.
  • Dulla, M. a kol.: Majstri architektúry. Perfekt 2005, Bratislava, str. 62, 63.
  • Fakulta architektúry a Spolok architektov Slovenska: Vladimír Karfík 1901-2001 /zborník príspevkov z vedeckej konferencie/. Fakulta architektúry STU, Bratislava 2001.
  • Karfík, V.: Architekt si spomína. Spolok architektov Slovenska, Bratislava 1993.
  • Nový, O.: Vladimír Karfík - architekt 20. století. Architektúra a urbanizmus č. 4, 1991.
Remove ads

Externé odkazy

Loading related searches...

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.

Remove ads