Avia bol československý podnik založený v Prahe - Letňanoch v roku 1919 ako opravovňa a výrobca lietadiel. Založili ju inžinieri Pavel Beneš a Miroslav Hajn. V rokoch 1928/29 sa Avia stala súčasťou koncernu Škoda. V roku 2013 ukončila činnosť.
| Avia n.p.Letňany | |
 | |
| Založená | december 1919 |
|---|---|
| Zakladateľ | Pavel Beneš Miroslav Hajn |
| Sídlo | Praha, Československo |
| Pôvod | Česko-Slovensko |
| Priemysel | automobilový |
| Produkcia | nákladné automobily |
| Zánik | 2013 |
.gif)
V 20. a 30. rokoch Avia vyrábala vojenské i civilné lietadlá vlastnej konštrukcie: BH-1, BH-3, BH-5, BH-7, BH-9, BH-11, BH-17, BH-21, BH-22, BH-25, BH-33 a B-534. V licencii sa v Avii vyrábal sovietsky bombardér SB-2 (Avia B-71).
Počas druhej svetovej vojny Avia vyrábala nemecké lietadlá Arado a letecké motory Argus.
Povojnový vývoj
Po vojne pokračovala výroba lietadiel typom Avia S-199 (Messerschmitt Bf 109G s motorom Junkers Jumo 211), Avia S-92 a Arado Ar 96 B (pod označením C-2).
V 50. rokoch sa v Avii vyrábali licenčné bojové lietadlá Iľjušin Il-10 pod označením Avia B-33 a dopravné Iľjušin Il-14 (Avia Av-14).
Automobilová výroba
Od roku 1963 sa spoločnosť sústredila už len na výrobu automobilov. V roku 1968 začala výroba nákladných automobilov v licencii francúzskej spoločnosti Renault-Saviem. Strednetonážne Avie radu A (A 21 a A 31) boli vyrábané až do roku 2000 a produkcia prekročila hranicu 250 000 vozidiel.
V roku 1995 kúpila automobilku juhokórejská firma Daewoo. Ta modernizovala modelový rad A a vyvinula nový model, predstavený v roku 2000 ako rad D. Automobil bol navrhnutý na celkovú hmotnosť od 6 do 9 ton (D60/90). V roku 2006 bola okrem modernizácie brzdovej sústavy predstavená i verzia s celkovou hmotnosťou do 12 ton (D120).
V tomto roku došlo k ďalšej zmene majiteľa Avie, ktorú kúpila indická automobilka Ashok Leyland. Nasledovala zmena názvu spoločnosti na Avia Ashok Leyland Motors. V roku 2010 vstúpila automobilka pod hlavičkou spoločnosti Avia Ashok Leyland RUS na ruský trh, kde okrem centrály otvorila deväť pobočiek. V roku 2013 bola výroba v Česku zastavená.
V apríli 2016 Aviu kúpil holding Czechoslovak Group.[1]
Následne projekt výroby nákladných automobilov pod značkou Avia definitívne skrachoval.
Lietadlá
- Avia BH-1 (1920) jednomotorové jednoplošné dvojsedadlové cestovné lietadlo. Postavený jeden kus.
- Avia BH-2 (1921) jednomotorové jednoplošné jednosedadlové cestovné lietadlo. Postavený jeden kus.
- Avia BH-3 (1921) Stíhačka vyvinutá zo stroja BH-2
- Avia BH-4 (1922) Vývoj z BH-3 s väčším motorom.
- Avia BH-5 (1923) jednomotorové jednoplošné dvojsedadlové cestovné lietadlo. Postavený jeden kus.
- Avia BH-6 (1923) Jednomotorová, jednomiestna dvojplošná stíhačka. Postavený jeden kus.
- Avia BH-7 (1923)
- Avia BH-8 (1923) Vývoj z BH-6. Postavený jeden kus.
- Avia BH-9 (1923) Vývoj z BH-5
- Avia BH-10 (1924) Vývoj z BH-9. Jednosedadlové športové lietadlo.
- Avia BH-11 (1923) Vývoj z BH-9. Dvojsedadlové športové lietadlo.
- Avia BH-12 (1924) Vývoj z BH-9 so sklápateľnými krídlami.
- Avia BH-16 (1924) Ultraľahké, jednomotorové, jednosedadlové, jednoplošné cestovné lietadlo.
- Avia BH-17 (1924) Jednomotorová, jednomiestna dvojplošná stíhačka.
- Avia BH-19 (1924) Vývoj z BH-3. Postavené 2 kusy.
- Avia BH-20 (1924) Jednomotorové, dvojmiestne, dvojplošné cvičné lietadlo.
- Avia BH-21 (1925) Jednomotorová, jednomiestna dvojplošná stíhačka, pretekárske lietadlo.
- Avia BH-22 (1924) Jednomotorové, dvojmiestne, dvojplošné cvičné lietadlo. Vyvinuté z BH-21.
- Avia BH-23 (1926)
- Avia BH-25 (1926)
- Avia BH-26 (1927)
- Avia BH-27
- Avia BH-28 (1927)
- Avia BH-29 (1927)
- Avia BH-33 (1927)
- Avia BH-39 (1929)
- Avia B-34 (1932)
- Avia B-534 (1933)
- Avia B-122 (1934)
- Avia B-71 (1934)
- Avia B-35 (1938)
- Avia B-135 (1938)
- Avia B-158 (1938)
- Avia S-92 (1944)
- Avia S-99 (1945)
- Avia B-33 (1944)
- Avia S-199 (1947)
- Avia 14 (1950) Československá verzia ruského Iľjušin Il-14, dvojmotorového dopravného lietadla.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
