From Wikipedia, the free encyclopedia
Ahoj je neoficiálna časť Bratislavy, v mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, v katastrálnom území Vinohrady.[1] Nachádza sa v Malých Karpatoch. Jej presné hranice nie sú stanovené. Základné možné spôsoby jej vymedzenia sú nasledovné:
O pozdrave pozri ahoj (pozdrav).
Hoci je názov Ahoj doložený už niekedy po roku 1945 (Horváth 1990 ho uvádza ako novší ekvivalent staršieho názvu Rössler)[10], na mapách Bratislavy sa vyskytuje až zhruba od polovice 90. rokov 20. storočia (vo vyššie uvedenom význame 1). Predtým, teda v povojnovom období, bolo územie Sliačskej ulice a jej okolia na mapách uvedené buď bez označenia štvrte alebo bolo uvedené pod názvom (prípadne ako súčasť širšie poňatého názvu) Briežky.[13][14][3][4]
Ahoj (spravidla podľa definície 1) a Briežky (čo je mimochodom takisto názov, ktorý má viacero možných definícií) sa najnovšie niekedy uvádzajú spolu ako jedna štvrť pod spoločným názvom Ahoj-Briežky.[2][9][15]
Pozor na zámenu so stavebným projektom Ahoj Briežky (písané bez spojovníka): Štvrť Ahoj-Briežky je širší pojem než stavebný projekt Ahoj Briežky (starší názov: Uptown Koliba).[16]
Ahoj podľa definície č. 1 (bez lesovej časti) zodpovedá časti urbanistického obvodu Briežky (t.j. urbanistického obvodu č. 032). Ahoj podľa definície č. 2 zodpovedá urbanistickému obvodu Briežky (t.j. č. 032), časti urbanistického obvodu Nad Bielym krížom (t.j. č. 031) a časti urbanistického obvodu Železničné depo (t.j. č. 033).[17][18][19]
Spomínaný urbanistický obvod Briežky tvorí spolu so spomínaným urbanistickým obvodom Nad Bielym Krížom mestskú štvrť Nad Bielym Krížom. [chýba zdroj][1]
Ahoj získal svoje meno vďaka skautom, ktorí sem chodievali v období prvej Česko-slovenskej republiky. Medzi sebou sa zdravili vtedy pozdravom „ahoj“.[8]
Podľa Horvátha 1990 je Ahoj novší názov staršieho označenia Rössler. Definícia územia Rössler je uvedená vyššie ako definícia č. 3. Horváth 1990 toto územie charakterizuje nasledovne: „Pôvodne vinohradnícky (1405), neskôr aj lesný záhon (1644) s kameňolomom (1492), záhradami (1560). V lesoch ťažba dreva (1639). Roku 1840 poškodené lesy požiarom. Od 1842 aj lúky.“[10]
Podľa starých máp výstavba trvalo osídlených domov v tejto oblasti začala asi v 30. rokoch 20. storočia (tam, kde je dnes Lopenícka a priľahlá Sliačska ulica).[13]
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
V prípade definície č. 1 aj 2. Ide o oblasť sčasti zastavanú trvalo osídlenými rodinnými domami a sezónne obývanými chatami, záhradnými chatkami a sčasti pokrytú vinohradmi. Pri definícii č. 1 býva často zahrnutý aj priľahlý severný les.
Ahoj je od juhu prístupný zo Sliačskej ulice, ktorá začína ako kolmá prípojka Račianskej ulice a stúpa prechádzajúc cez Ahoj vysoko do Malých Karpát. Paralelne so Sliačskou ulicou vedie aj Otonelská ulica. S Kramármi je Ahoj prepojený Krahulčou ulicou, ktorá je ľavou odbočkou od Sliačskej.
Hlavná osídlená časť Ahoja sa rozkladá po oboch stranách Sliačskej a Lopeníckej.
Sliačska ulica, ktorá sa začína na Račianskej a podchádza viadukt so železničnou traťou (smerujúcou z Bratislavy hlavnej stanice k zastávke Vinohrady-Bratislava a k Železničnej stanici Bratislava-Nové Mesto) je vyložená kamennou dlažbou (mačkami) až po Oblastnú správu diaľkových káblov na Ahoji.
Obývanú zástavbu oblasti Ahoj tvoria najmä rodinné domy, z ktorých viaceré vyrástli prestavbou chát, resp. ako nová výstavba v ostatných dvadsiatich rokoch (po zmene Územného plánu hl. m. SR Bratislava v roku 1990 a následných zmenách a doplnkoch).
Nad hlavnou osídlenou časťou Ahoja sa na Sliačsku priamo napája spevnená cesta (Laurotová ulica) smerujúca hore údolím do svahov bratislavského lesoparku. Po jej pravej strane je v údolí záhradkárska chatová oblasť s chatami a chatkami, po ľavej strane les. Naľavo od konca cesty je v lese prameň, ktorý využívajú turisti ako zdroj pitnej vody.
Východne od severnej Sliačskej ulice je územie plánovanej oblasti Ahoj Briežky (starší názov: Uptown Koliba).
Pri Laurotovej a potom strednej časti Sliačskej tečie potok Ahoj (Krivé jarky), ktorý zbiera aj vodu zo spravidla vyschnutých potokov či vymytých roklín napĺňaných v časoch dažďov. Potok potom tečie cez záhrady a popri dolnej časti Lopeníckej smeruje pod hlavnú osídlenú časťou Ahoja a tam severojužným smerom steká popri Otonelskej k železničnej trati a podchodom popod ňu na sídlisko pod Briežkami, kde je zvedený cez odkaľovaciu čističku do podzemného potrubia verejnej kanalizácie, odvádzajúcej vody potoka do Malého Dunaja.[20]
V oblasti Briežkov a Ahoja sa podľa Územného plánu hlavného mesta SR Bratislava a Územného plánu zóny Koliba-Briežky ráta (stav okolo roku 2010) so zastavaním parciel na území vinohradov a záhrad v oblasti ulíc Sliačska, Krahulčia a Lopenícka málopodlažnou bytovou zástavbou, ako aj s vybudovaním inžinierskych sietí..[21][22]
|
|
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
V oblasti Ahoj podľa definície č. 1 a 2 nejestvuje prakticky žiadna občianska vybavenosť. Jediné potraviny na Lopeníckej (pri konečnej zastávke MHD) po roku 1990 zanikli, neskôr ich nahradili súkromné potraviny v rodinnom dome v strede Lopeníckej. Obyvatelia sa zásobujú najmä z obchodov na Račianskej ulici a jej v okolí (Lidl, Billa, Slimák, VIVO! Bratislava (bývalé Polus City Center)).
Obyvatelia osídlenej časti Ahoja mali desiatky rokov trvajúce problémy s pitnou vodou, pretože spodné vody sú resp. boli zdravotne závadné v dôsledku ich kontaminácie hnojivami v záhradkárskej oblasti nad Ahojom, resp. žumpami v osídlenej časti, keďže oblasť nemala vybudovanú kanalizáciu. Vybudovanie kanalizácie a vodovodu sa ale nakoniec uskutočnilo, a to v roku 2007 [23]. Problémy sú však aj s vykurovaním rodinných domov, keďže oblasť nie je ani plynofikovaná.
Na križovatka Sliačskej, Otonelskej a Lopeníckej bol v minulosti jeden objekt občianskej vybavenosti, v ktorom pôvodne sídlilo Ľudové konzervatórium a neskôr stanica mestskej polície Bratislava-Nové Mesto. Na Sliačskej 17 je situovaný objekt (bývalej) Správy diaľkových káblov.
Oblasť Ahoj/Briežky je súčasťou farnosti prislúchajúcej rímskokatolíckemu Kostolu Kráľovnej rodiny na sídlisku pod Briežkami na Teplickej ulici (postavenom roku 1999), ktorý má aj priľahlé pastoračné centrum.
Jediné spojenie mestskej hromadnej dopravy na resp. pri Ahoji zabezpečuje autobusová linka .svg){kind=small}
.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
