Adelina zem

Adelina zem^[1] (franc. Terre Adélie) je časť pobrežia Antarktídy medzi bodom Pourquoi Pas na 66°12′J 136°11′V a bodom Alden na 66°48′J 142°02′V, s dĺžkou pobrežia 350 km a okolím tiahnucim sa ako kruhový výsek približne 2 600 km smerom ku južnému pólu. Je to jedna z piatich oblastí Francúzskych južných a antarktických území. Táto oblasť, prevažne pokrytá ľadom, sa odhaduje na rozlohu 432 000 km².

Adelina zem
Vlajka
Národné motto: Liberté, Egalité, Fraternité (fr.) (Sloboda, Rovnosť, Bratstvo)
Štátna hymna: La Marseillaise
Miestny názov
• dlhý	Terre Adélie
• krátky	Terre Adélie
Hlavné mesto	Výskumná stanica Dumont d’Urville 66°40′ S.š. 140°01′ V.d.
Najväčšie mesto
Úradné jazyky	francúzština
Štátne zriadenie prezident administrátor	Francúzske južné a antarktické územie Emmanuel Macron Eric Pilloton
Vznik	Objavené v roku 1940
Rozloha  • celková  • voda (%)	432 000 km²     km² ( %)
Počet obyvateľov  • sčítanie ([[]])  • hustota ()	33 /km²
Mena	euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+10) (UTC)
Internetová doména	.tf
Smerové telefónne číslo	+262
Interaktívna mapa

Od 12. januára 1956 tu bola trvale zriadená francúzska výskumná základňa na 66°40′J 140°01′V, stanica Dumont d’Urville, s populáciou 33 osôb v zime, ktorá sa zvyšuje na 78 počas antarktického leta. Prvá francúzska stanica Port Martin bola vybudovaná 9. apríla 1950 na 66°49′04″J 141°23′39″V, ale bola zničená požiarom v noci z 23. januára na 24. januára 1952. Port Martin mala 11 obyvateľov v zime 1950 a 17 v 1951.

Francúzsko tiež udržiavalo vnútrozemskú stanicu na antarktickom ľadovci, 320 km od pobrežia a od stanice Dumont d’Urville, v nadmorskej výške 2400 metrov, stanicu Charcot (pomenovanú po Jean-Baptiste Charcotovi) na 69°22′J 139°01′V, vybudovanú pre Medzinárodný geofyzický rok (IGY) 1957/1958, v činnosti od januára 1957 do 1960, ktorá bola obývaná iba troma ľuďmi. Stanica bola prevažne vykopaná do snehu aby bola chránená pred silnými vetrami.

Adelina zem susedí s Austrálskym antarktickým teritóriom na východe aj na západe.

Pobrežnú časť Adelinej zeme – Adelino pobrežie objavil 20. januára 1840 francúzsky bádateľ Jules Dumont d’Urville a pomenoval ho po svojej manželke Adélie.^[1]

Adelina zem bola lokalitou pre nakrúcanie filmu Putovanie tučniakov.

Podľa Antarktického zmluvného systému francúzsky nárok na Adelinu zem, podobne ako ostatné nároky na antarktické teritóriá, nie je ani uznaný ani uprený ostatnými signatármi tohto systému.