Železničná trať Bratislava – Komárno
jednokoľajná železničná trať na Slovensku From Wikipedia, the free encyclopedia
Železničná trať Bratislava – Komárno (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 131) je železničná trať na Slovensku, ktorá spája Bratislavu a Komárno. Elektrifikované sú iba krátke úseky v Bratislave a v Komárne.
| Bratislava – Komárno | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 Trať pred Komárnom | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Základné informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Číslo trate | 131 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Prevádzkovateľ | ŽSR | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Dĺžka | 95 km | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Parametre trate | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozchod | 1 435mm | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Počet koľají | 1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Napájacia sústava | neelektrifikovaná | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Max. rýchlosť | 80 km/h | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Priebeh trate | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Najvyššia traťová rýchlosť je 80 km/h. Trať je jednokoľajová a výhybky sa nachádzajú len v niektorých staniciach. Medzi stanicou Bratislava hlavná stanica a stanicou Dunajská Streda sú to len stanice Bratislava Nové Mesto, Podunajské Biskupice, Nové Košariská, Kvetoslavov, Lehnice, Orechová Potôň. Z tohto dôvodu dochádza k pravidelným meškaniam vlakov. Pripravuje sa výstavba TIOP Ružinov, v rámci ktorého vznikne ďalšia výhybka medzi stanicami Bratislava Nové Mesto a Podunajské Biskupice. [1]
Počas pracovných dní je základný takt v úsekoch: Bratislava – Kvetoslavov 20 minút, Bratislava – Dunajská Streda 30 minút a Bratislava – Komárno 60 minút.[2]
Na konci 19. storočia bola sieť železníc rozšírená i prepojením Bratislavy s Dunajskou Stredou a Komárnom cez Žitný ostrov. Poľnohospodárske oblasti juhozápadného Slovenska získali napojenie na dôležité mestá i hlavnú uhorskú železnicu 17. novembra 1896. Stavba bola rozdelená na dva úseky, pričom prvý po Dunajskú Stredu bol sprevádzkovaný už 23. augusta 1895.
Miestny rozvoj si v roku 1910 vyžiadal vybudovanie regionálnej trate Nové Zámky – Komárom, ktorá napojila Komárno na dôležitú trať Bratislava – Štúrovo i železnicu v maďarskom Komárome. V tomto roku sa v Komárne postavila aj nová železničná stanica, vzdialená od pôvodnej asi 150 m, ktorá 10. mája 1910 privítala prvých cestujúcich.
V roku 2011 bola v rekordnom čase ukončená rekonštrukcia úseku Bratislava – Dunajská Streda.[3] Na rok 2012 je plánovaná rekonštrukcia úseku Dunajská Streda – Komárno.[4]
RegioJet
27. decembra 2010 získal RegioJet deväťročnú zmluvu s ministerstvom dopravy na dotovanú vlakovú dopravu na tejto trati od 4. marca 2012. Objem zmluvy činilo cca 1,25 mil vlkm ročne pri cene 5,7 € za vlkm.[5] Ročná dotácia mala byť asi 7,1 milióna eur, čo je o 1,3 milióna menej, než bola dotácia štátnemu dopravcovi.[6] Zákazku získala spoločnosť v rámci verejnej súťaže MDVRR SR vypísané ministrom dopravy Ľubomírom Vážnym s cieľom priamo zadať výkony ZSSK a získať dotáciiu z Operačného programu doprava (OPD).[7] Pred spustením prepravy na tejto trati RegioJet investoval približne 60 tisíc € do „modernizácie zastávkového mobiliára a posilnenia bezpečnostných prvkov„.[8]
Prevádzku RegioJet zabezpečoval modernými dieselovými klimatizovanými jednotkami Bombardier Talent,[5][9] ktoré mali umožniť skrátiť cestovný čas v úseku Bratislava – Dunajská Streda na 43 minút.[10][11] Rozsah dopravy bol hodinový interval vlakov Bratislava hl. st. – Komárno posilnený v špičke na polhodinový interval o zrýchlené spoje Bratislava–Nové Mesto – Dunajská Streda.
Od 26. do 28. apríla 2011 usporiadal RegioJet v tejto trase skúšobné a prezentačné jazdy prístupné aj verejnosti za jednotnú cenu 50 centov.[12] Pre skúšobnú prevádzku si požičal od nemeckého dopravcu Eurobahn zo skupiny Keolis súpravu v bielej farbe, ktorá v pravidelnej prevádzke jazdí na linkách RB 71 a RB 73 v okolí Bielefelda v Severnom Porýní-Vestfálsku (podľa SME v okolí Berlína [6]), jednotka je registrovaná na spoločnosť Prignitzer Eisenbahn-Gesellschaft (PEG), patriaci pod skupinu Netinera, nemeckú dcérsku spoločnosť Talianskych štátnych dráh (FS), ktorá vznikla s cieľom prevzať nemeckú časť Arriva od koncernu DB.[7] Pri skúšobných jazdách bola súprava vybavená len nemeckými nápismi a dopravca neposkytoval občerstvenie ani noviny, wifi internet však bol funkčný.[6] Pre prevádzku linky si mal RegioJet od roku 2012 na 9 rokov zapožičať na operatívny lízing 9 podobných jednotiek, starých asi päť rokov,[7] tie vybaviť slovenskými a možno aj maďarskými nápismi.[6] Súpravy sú vybavené kamerovým systémom v interiéri.[6] V roku 2012 spoločnosť dostávala 5,58 eur za vlakokilometer.[13]
Regiojet sa zaujímal aj o ďalšie relácie, pre ktoré môžu byť vyhlásené výberové konania, a o trasu Bratislava – Žilina – Košice. Plánuje vytvorenie slovenskej divízie.[7]
V roku 2013 RegioJet vymenil časť motorových súprav za súpravy s menšou kapacitou. Od roku 2014 spoločnosť žiadala Ministerstvo dopravy o navýšenie kapacity. Za rok 2013 dopravca získal tržbu 7,2 mil. eur.[13]
V septembri 2015 dopravca RegioJet informoval, že na tejto trase dopravil v období január až august 2015 1,557 milióna cestujúcich. V porovnaní s predošlým rokom je to nárast o 23,89%.[14] Od roku 2017 RegioJet nasadzoval aj staré nemecké motorové vozne 628/928.[13] Ohľadne množiacich sa meškaní dopravca reagoval: „K meškaniam dochádza. Bohužiaľ, absolútna väčšina je spôsobená stavom trate. Nespokojnosť cestujúcich sa potom obracia voči RegioJetu, my však máme len malú šancu to ovplyvniť.“[13]
V januári 2019 Ministerstvo dopravy meškalo s vyhlásením súťaže a tak bolo pravdepodobné, že sa na trať vrátia vlaky štátneho dopravcu ZSSK. Vlaky RegioJetu jazdili plné, od roku 2012 sa počet cestujúcich zoštvornásobil. Koncesia RegioJetu sa skončila 13. decembra 2020. RegioJet už v roku 2014 žiadal zdvojkoľajnenie trate, Ministerstvo dopravy však odpovedalo, že kapacita je dostatočná.[15]
Od 18. februára 2019 vstúpili do platnosti zmeny radenia vlakov, ktoré nadväzovali na uzávierky v bratislavskej doprave: obmedzenia Prístaveného mostu, križovky Prievoz a ulice Mlynské Nivy. Vlaková doprava sa posilnila zmenou súpravy na rýchlikovú na spoji REX 1770[16], kapacity boli využité na iných spojoch. Na spoji z Dunajskej Stredy boli miesto motorových jednotiek Talent vypravované staršie s označením 628. Spoločnosť RegioJet si v Nemecku rezervovala poschodové súpravy, ktoré mali byť využité na trati. Ich použitím sa zvýšila kapacita o ďalšie miesta.[17]
Od 16. septembra 2019 RegioJet na trati začal v špičke prevádzkovať poschodové vozne. Nasadené boli na vlak 4308, ktorý z Dunajskej Stredy vychádzal o 6:15.[18][19] Firma na jar roku 2019 zakúpila desať vozňov rady Dbz 750 od nemeckého dopravcu DB Regio. Vyrobila ich v 90. rokoch vagónka v Zhořelci a jazdili v okolí Mníchova. Firma tiež nasadila rušne Siemens Eurorunner, ktoré pred nedávnom získali schválenie pre Slovensko.[19]
Za rok 2019 RegioJet prepravil na trati približne 4,3 mil. cestujúcich. Podľa Desany Mertinkovej, šéfredaktorky Železničnej revue: „Od viacerých železničiarov som počula, že České dráhy i ZSSK by mali RegioJetu postaviť pamätník za to, že ich prinútil zlepšiť služby. Obe štátne firmy si až do príchodu RegioJetu mysleli, že stačí presúvať cestujúcich z bodu A do bodu B a nič viac ich nemusí zaujímať.“[13] Prínosom bolo aj zavedenie pravidelných spojov. Koncom svojho času RJ dostával od štátu 9,67 eur na kilometer, odôvodňoval to vyššími nákladmi pri prevádzke poschodových vozňov. Martinková túto sumu považuje za primeranú. Štátna spoločnosť ZSSK má dotáciu približne 8,75 eur na kilometer, štátna spoločnosť získava naviac dotácie z eurofondov a štátneho rozpočtu, ktoré súkromná firma RJ nedostáva. Po započítaní dotácií ZSSK stojí podľa Martinkovej okolo 12 eur na kilometer. V roku 2019 RegioJet dostal tržbu 10,6 mil. eur.[13] O zisku však hovorca spoločnosti nechcel hovoriť: „O zisku sa hovoriť nedá. Určite veľkým pozitívom sú pre nás skúsenosti z tohto typu prevádzky, ktoré nám pomohli uspieť na ďalších trasách v Česku.“[13]
Prebratie trate ÖBB a ZSSK
21. septembra 2020 spoločnosť RegioJet oznámila, že sa pripravuje na opustenie trate. V tom čase ešte nebolo jasné či bude na trati pôsobiť potom čo v decembri 2020 vyprší zmluva. Približne 90 zamestnancom poslala výpoveď. Spoločnosť chcela na trati pokračovať, ale minister dopravy Andrej Doležal jej podmienky označil za neakceptovateľné. Zároveň žiadala od ministra, aby vo veci urobil aspoň nejaké rozhodnutie.[20] Neskôr v ten deň ministerstvo oznámilo, že za nástupcu RegioJetu vybral spolupracujúce štátne spoločnosti ÖBB a ZSSK. Tie by mali na trati pôsobiť dva roky. Podľa ministra dopravy by títo dopravcovia mali poskytnúť ešte vyšší počet klimatizovaných vozňov ako poskytol RegioJet. Mali by to byť rovnaké súpravy aké premávajú na linke Viedeň – Marchegg – Bratislava. Nemal by sa tiež zmeniť režim cestovania v rámci IDS BK a cestovný poriadok by mal byť upravený len drobnými zmenami. Klesnúť by mala aj suma, ktorú dopravcom platí ministerstvo, z 9,60 eur za kilometer na 9,55 eura. Ročne by ministerstvo malo ušetriť takmer 200 tisíc eur. Ide však len o dvojročný dočasný kontrakt, minister plánuje do konca roka 2020 uzavrieť desaťročný kontrakt pre túto trať.[21] Okrem RegioJetu neexistovalo veľa dopravcov, ktorí by mohli pokryť potreby prevádzky. Minister Andrej Doležal k výberu uviedol: „Aby ste mali predstavu: oslovili sme ZSSK, rakúske spolkové železnice, súkromnú Yosaria Trains, nemeckú Arrivu, nemecké Deutsche Bahn, český Leo Express, štátne České dráhy, poľské PKP, maďarské MÁV. Oslovili sme dokonca aj nákladných dopravcov LTE a ZSSK Cargo, či by nám mohli poskytnúť aspoň lokomotívy.“[20]
Na trati premávajú vozne rady Bmpz-I a Bmpz-s, ktoré majú predĺženú trasu po výkone Viedeň – Bratislava. Vozne majú prepadové WC a sú bez klimatizácie. Doplnili ich dva vlastné ZSSK vozy. ZSSK tiež presunula na trať 6 nízkopodlažných vlakov radu 840 z trate Poprad – Kežmarok – Stará Ľubovňa a Plaveč. Na východoslovenskú trať nasadia rad 813.1 prezývané Mravec. Na vybraných vlakoch sa objavujú aj rušne rady 754. Občasne ich kôli nedostatku či neschopnosti nahradia aj motorové jednotky rady 813 či už samostatne alebo aj vo dvojiciach. Novinkou je herečka Éva Vica Kerekes, ktorá svojim hlasom víta cestujúcich v maďarčine. Podľa Mertinkovej by avizovaná úspora 200 000 eur mohla v reáli byť len 60 000 eur ročne, ani to však nebude možné vedieť presne keďže ZSSK nezverejňujú údaje podľa tratí, len za celú sieť. Zmluvu so štátnym dopravcom ministerstvo nezverejnilo. ZSSK predĺžilo aj dojazdové časy, v hodnotách od 0 do 7 minút.[22]
Prvý pondelok po zmene šlo včas (meškanie menej ako 5 minút) len 10 spojov z 59 pričom dva vlaky boli odrieknuté.[23][2] Meškanie môže spôsobovať použitie vlaku s lokomotívou a vagónmi, predtým používané motorové jednotky majú lepšiu akceleráciu. Na trati jazdia noví rušňovodiči, ZSSK ponúkla zamestnancom RegioJetu o polovicu nižší plat a tí tak nezmenili zamestnávateľa.[2]
2023: Leo Express
Od 10. decembra 2023 bude na trati premávať dopravca Leo Express. Plánuje nasadiť 21 vlakových súprav na „takmer 100“ spojov denne. Medzi Dunajskou Stredou a Bratislavou je plánovaný 20-minútový takt.[24]
Od 23. októbra 2023 začala výluka v úseku Podunajské Biskupice – Bratislava kvôli začiatku výstavby prestupového termínálu Bratislava-Vrakuňa. V rámci výlukového cestovného poriadku bol zavedený hodinový takt medzi Dunajskou Stredou a Bratislavou, počas špičky v pracovných dňoch polhodinový.[25]
Ako obchodný názov pre toto spojenie vybrala spoločnosť Leo Express Dunajská Strela. Názov bude mať 21 jednotiek Lint 41 od výrobcu Alstom.[26]
- Bratislava hlavná stanica
- Bratislava-Nové Mesto – križovatka s traťou 130 (BA – Štúrovo), 132 (BA – Rajka) a 607 (BA-Nové Mesto – BA-hlavná stanica)
- Bratislava-Vrakuňa
- Podunajské Biskupice
- Rovinka
- Nové Košariská
- Miloslavov
- Kvetoslavov zastávka
- Kvetoslavov
- Malá Paka
- Veľká Paka
- Lehnice
- Michal na Ostrove
- Orechová Potôň
- Veľké Blahovo
- Dunajská Streda
- Kútniky
- Dolný Bar
- Dolný Štál
- Okoč
- Veľký Meder
- Bodza
- Zemianska Olča
- Okoličná na Ostrove
- Horná Zlatná
- Zlatná na Ostrove
- Nová Stráž
- Komárno závody
- Komárno – križovatka s traťou 135 (N. Zámky – Komárom)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železničná trať Bratislava – Komárno
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
