Štúrovci

skupina osôb predstavujúca hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia From Wikipedia, the free encyclopedia

Štúrovci

Štúrovci boli hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia nazvaný podľa najvýznamnejšej osobnosti Ľudovíta Štúra.

Thumb
Štúrovci na obraze národných buditeľov od Jany Krivošovej v malom evanjelickom kostole v Bratislave

Charakteristika

Thumb
Námestie Ľudovíta Štúra a štúrovský pamätník v Bratislave
Thumb
Busta Jozefa Miloslava Hurbana v Národnej rade Slovenskej republiky

Formovali sa v 90. rokoch zo študentov evanjelického lýcea v Bratislave, ktorí sa združovali v Spoločnosti česko-slovanskej.

Národný jazyk

Od roku 1834 stál v rámci spoločnosti verne po boku Štúra Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža, s ktorými v Hlbokom uzákonil v roku 1843 štúrovskú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia[1] (v roku 1844 vydal Hurban druhý ročník almanachu do literárneho života[2], prvé literárne prejavy štúrovskej slovenčiny nachádzame napríklad (v tvorbe Janka Kráľa či Ján Francisciho[3][4]).

Na legitimizovanie nového jazyka, štúrovci navštívili predstaviteľa generácie bernolákovcov, Ján Hollého, na Dobrej Vode 17. júla 1843. Táto udalosť sa do kolektívnej pamäti Slovákov zapísala ako púť k Jánovi Hollému so žiadosťou o požehnanie pre novú spisovnú slovenčinu, ktoré aj dostali (udalosť namaľoval Andrej Kováčik).[5]

Literatúra

Štúrovci a post-štúrovci výrazne zasiahli do slovenskej literatúry prostredníctvom tvorby poézie (Janko Kráľ, Ján Francisci, Andrej Sládkovič, Ján Botto, Samo Chalupka, Mikuláš Dohnány), prózy (Jozef Miloslav Hurban, Ján Kalinčiak),[2] cestopisov, drámy (Jonáš Záborský, Ján Palárik). Podieľali sa aj na zbieraní ľudovej slovesnosti (Ján Francisci[6], Samuel Reuss, Pavol Dobšinský, Ján Rotarides).

Filozofia

Filozoficky boli ovplyvnení nemeckou klasickou filozofiou, predovšetkým filozofiou dejín Herdera a Hegla (Štúr, Hurban, Sládkovič), mesianizmom Schellinga a ruských a poľských mystikov (Hodža, Hroboň, Kellner-Hostinský), čiastočne francúzskou osvietenskou filozofiou (predovšetkým Ján Francisci, Štefan Marko Daxner). To viedlo neskôr k rozdeleniu na hegeliánov a anti-hegeliánov (mesianistov).[7][8] Filozoficko-právne idey transformovali do štátoprávnych dokumentov ako Nitrianske žiadosti, Liptovské žiadosti, Žiadostí slovenského národa a v rámci post-štúrovských aktivít do Memoranda národa slovenského.

Thumb
Štúrovský pamätník v Trenčíne

Politika

V duchu moderných európskych politických ideí štúrovci odmietali systém Svätej aliancie, feudalizmus, absolutizmus, privilégiá šľachty, maďarizáciu, požadovali suverenitu národa, zásadu ústavnosti a zastupiteľstva. V revolučnom roku 1848 spoločne vyhlásili Žiadosti slovenského národa (prvý kultúrno-politický akt Slovákov na celonárodnej úrovni[2], ktorý má národné, demokratické a pokrokovo-liberálne, ako aj národno-hospodárske a tiež sociálne motívy[9]; pri jeho iniciování, tvorbe a vyhlásení stáli Štúr, Hurban, Hodža, ale aj Francisci a Daxner[2]).

Thumb
Kapitán slovenských dobrovoľníkov Ján Francisci

Národno-oslobodzovací boj

Štúrovci tiež stáli pri založení prvej Slovenskej národnej rady a organizovali Slovenské povstanie, na ktorom sa podľa Š. S. Osuského zúčastnilo približne 30 tisíc mužov (15 tisíc vyzbrojených).[2]

Thumb
Busta Štefana Marka Daxnera v Aleji národných dejateľov v Martine

Predstavitelia

Pozri aj

Referencie

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.