Štúrovci
skupina osôb predstavujúca hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia From Wikipedia, the free encyclopedia
Štúrovci boli hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia nazvaný podľa najvýznamnejšej osobnosti Ľudovíta Štúra.

Charakteristika


Formovali sa v 90. rokoch zo študentov evanjelického lýcea v Bratislave, ktorí sa združovali v Spoločnosti česko-slovanskej.
Národný jazyk
Od roku 1834 stál v rámci spoločnosti verne po boku Štúra Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža, s ktorými v Hlbokom uzákonil v roku 1843 štúrovskú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia[1] (v roku 1844 vydal Hurban druhý ročník almanachu do literárneho života[2], prvé literárne prejavy štúrovskej slovenčiny nachádzame napríklad (v tvorbe Janka Kráľa či Ján Francisciho[3][4]).
Na legitimizovanie nového jazyka, štúrovci navštívili predstaviteľa generácie bernolákovcov, Ján Hollého, na Dobrej Vode 17. júla 1843. Táto udalosť sa do kolektívnej pamäti Slovákov zapísala ako púť k Jánovi Hollému so žiadosťou o požehnanie pre novú spisovnú slovenčinu, ktoré aj dostali (udalosť namaľoval Andrej Kováčik).[5]
Literatúra
Štúrovci a post-štúrovci výrazne zasiahli do slovenskej literatúry prostredníctvom tvorby poézie (Janko Kráľ, Ján Francisci, Andrej Sládkovič, Ján Botto, Samo Chalupka, Mikuláš Dohnány), prózy (Jozef Miloslav Hurban, Ján Kalinčiak),[2] cestopisov, drámy (Jonáš Záborský, Ján Palárik). Podieľali sa aj na zbieraní ľudovej slovesnosti (Ján Francisci[6], Samuel Reuss, Pavol Dobšinský, Ján Rotarides).
Filozofia
Filozoficky boli ovplyvnení nemeckou klasickou filozofiou, predovšetkým filozofiou dejín Herdera a Hegla (Štúr, Hurban, Sládkovič), mesianizmom Schellinga a ruských a poľských mystikov (Hodža, Hroboň, Kellner-Hostinský), čiastočne francúzskou osvietenskou filozofiou (predovšetkým Ján Francisci, Štefan Marko Daxner). To viedlo neskôr k rozdeleniu na hegeliánov a anti-hegeliánov (mesianistov).[7][8] Filozoficko-právne idey transformovali do štátoprávnych dokumentov ako Nitrianske žiadosti, Liptovské žiadosti, Žiadostí slovenského národa a v rámci post-štúrovských aktivít do Memoranda národa slovenského.

Politika
V duchu moderných európskych politických ideí štúrovci odmietali systém Svätej aliancie, feudalizmus, absolutizmus, privilégiá šľachty, maďarizáciu, požadovali suverenitu národa, zásadu ústavnosti a zastupiteľstva. V revolučnom roku 1848 spoločne vyhlásili Žiadosti slovenského národa (prvý kultúrno-politický akt Slovákov na celonárodnej úrovni[2], ktorý má národné, demokratické a pokrokovo-liberálne, ako aj národno-hospodárske a tiež sociálne motívy[9]; pri jeho iniciování, tvorbe a vyhlásení stáli Štúr, Hurban, Hodža, ale aj Francisci a Daxner[2]).

Národno-oslobodzovací boj
Štúrovci tiež stáli pri založení prvej Slovenskej národnej rady a organizovali Slovenské povstanie, na ktorom sa podľa Š. S. Osuského zúčastnilo približne 30 tisíc mužov (15 tisíc vyzbrojených).[2]

Predstavitelia
- Ľudovít Štúr
- Ján Kalinčiak
- Samo Chalupka
- Andrej Sládkovič
- Janko Kráľ
- Ján Botto
- Janko Matúška
- Michal Miloslav Hodža
- Jozef Miloslav Hurban
- August Horislav Škultéty
- Samo Tomášik
- Viliam Pauliny-Tóth
- Ján Francisci-Rimavský
- Samo Bohdan Hroboň
- Ján Rotarides
- Jakub Grajchman
- August Radislav Roy
- August Horislav Krčméry
- Ján Krasomil Gáber
- Rudolf Homola
- Ľudovít Jaroslav Šulek
- Samuel Dobroslav Štefanovič
- Peter Kellner-Hostinský
Pozri aj
Referencie
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.