slovenská krajne pravicová politická strana From Wikipedia, the free encyclopedia
Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (skratka: ĽS Naše Slovensko, neoficiálne: ĽSNS, staršie názvy pozri nižšie)[1] je krajne pravicová nacionalistická a neonacistická[4][6][21][22][23][24][25] mimoparlamentná politická strana pôsobiaca na Slovensku. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky bola zaregistrovaná 20. októbra 2000.[1] Poslanecký klub tejto strany bol súčasťou parlamentu do 19. apríla 2022, keď po zániku mandátu predsedu strany Mariána Kotlebu prestal mať dostatočný počet členov.
Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko | |
Základné informácie | |
---|---|
Skratka | ĽS Naše Slovensko [1] |
Založenie | 20. október 2000 (ako Strana priateľov vína) 22. február 2010 (pod názvom ĽSNS)[1] |
Predseda | Marian Kotleba |
Najviac poslancov | 17 (NR SR 2020) 2 (EP 2019) |
Poslancov | 9 (Národná rada SR)[2] 0 (Európsky parlament)[2] |
Volebný výsledok | 7,97 % (Voľby do NR SR 2020)[3] 12,07 % (Voľby do EP 2019) |
Ideológie | ultranacionalizmus[4][5] neofašizmus[5][6] neonacizmus[4][6] Euroskepticizmus[7] pravicový populizmus[8] ekonomický nacionalizmus[9] národný konzervativizmus sociálny konzervativizmus[10] anti-globalizmus[11] anti-ciganizmus[12] anti-semitizmus[13] anti-islamizmus[14] anti-imigrácia[15][16] |
Politické spektrum | krajná pravica[4][17] |
Počet členov | ▼ 960 (31.12.2022)[18] |
Medzinárodné organizácie | |
Európska politická strana | Aliancia za mier a slobodu[19] |
Ďalšie informácie | |
Mládežnícka organizácia | Ľudová mládež[20] |
Sídlo | Nový svet 5667/63, 974 01 Banská Bystrica [1] |
Noviny | Naše Slovensko |
Farby | |
Web | www.lsnaseslovensko.sk |
Predsedom ĽS Naše Slovensko je Marian Kotleba, bývalý poslanec NR SR a bývalý predseda Banskobystrického samosprávneho kraja. Súčasným ústredným tajomníkom strany je Rastislav Schlosár, podpredsedami sú Martin Beluský, Rastislav Kysel a Andrej Medvecký. Pre obhajobu Slovenského štátu a sympatie niektorých jej kandidátov k Hitlerovi je strana často označovaná za fašistickú a neonacistickú[24][26], či extrémistickú. 25. mája 2017 podala Generálna prokuratúra návrh na rozpustenie politickej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko na Najvyšší súd z dôvodu jej extrémistických politických postojov, fašistických tendencií a programu a činnosti strany smerujúcim k porušovaniu Ústavy SR, zákonov a odstráneniu súčasného demokratického systému v Slovenskej republike.[27] Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh generálneho prokurátora ohľadom zrušenia strany na svojom zasadnutí dňa 29. 4. 2019 zamietol s ohľadom na skutočnosť, že sa nepodarilo dokázať rozpor so zákonom, ktorý by zakladal dôvody na jej rozpustenie.[28]
V parlamentných voľbách v roku 2016 sa dostala prvýkrát do parlamentu s 8,04 % platných hlasov (209 779 hlasov) a obdobný výsledok zopakovala v parlamentných voľbách v roku 2020, keď získala 7,97% platných hlasov (229 660 hlasov).
Strana priateľov vína bola na ministerstve vnútra zaregistrovaná 20. októbra 2000. Vznikla okolo bývalého kandidáta na prezidenta signalistu Milana Fogaša. Strana samu seba považovala za recesistické združenie, ktoré malo mať pôvodne názov HOVNO (Hnutie oklamaných voličov a nasrdených občanov).[29] Strana sa prezentovala ako liberálno-ekologická. Pred parlamentnými voľbami 2006 ponúkla miesto na kandidátke každému, kto zaplatí 50 000 SKK.[30] Nakoľko sa jej nepodarilo do stanoveného termínu vyzbierať peniaze na kauciu, podľa vlastného vyjadrenia vstúpila do ilegality.[31] Štatutárnym orgánom strany v rokoch 2001 – 2009 bol Ivan Miklovič z Potvoríc.[1]
V máji 2009 sa strana premenovala na Ľudovú stranu sociálnej solidarity. Jej štatutármi sa v tomto čase stali Piešťanci Karol Robert Thoma a Martin Beluský.[1] Vo voľbách do VÚC v roku 2009 postavila ĽSSS šiestich kandidátov na poslancov samosprávnych krajov, vrátane Thomu (5 v Trnavskom, 1 v Trenčianskom kraji). Ani jeden z nich nebol úspešný.[32]
V roku 2010 stranu prebrali ľudia okolo Kotlebu a jeho bývalej Slovenskej pospolitosti, ktorá bolo v roku 2006 rozpustená Najvyšším súdom Slovenskej republiky pretože jej činnosť, program a stanovy boli v rozpore s ústavou.[33] Zmenili názov a pokračovali s pronárodne orientovanou, niekedy až extrémne nacionalistickou politikou.
V parlamentných voľbách v roku 2010 strana získala 1,33 % (33 724) hlasov a nedostala sa do parlamentu. V parlamentných voľbách v roku 2012 strana získala 40 460 hlasov, čo tvorilo 1,58 % platných hlasov. Do parlamentu sa nedostala.[34]
V parlamentných voľbách v marci 2016 strana získala 209 779 platných hlasov čo tvorilo 8,04 %. Umiestnila sa na 5. mieste a získala 14 poslaneckých mandátov.[3] Jej predseda a líder kandidátky Marian Kotleba získal 156 355 prednostných hlasov.[35] Na rozdiel od lídrov ostatných strán, prezident Andrej Kiska nepozval Kotlebu na stretnutie do prezidentského paláca.[36] Prezident uviedol, že Mariana Kotlebu nepozval, lebo „nevidí dôvod stretávať sa s extrémistami“.[37]
Dva dni po voľbách sa v Bratislave uskutočnil protestný pochod pod názvom Antifašistická mobilizácia – Nikdy neprejdete!. Bol reakciou na volebný úspech ĽS NS. Dvaja z organizátorov zaslali generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi list v ktorom žiadajú rozpustenie strany. Podľa organizátorov sa pochodu zúčastnilo viac než 5 000 ľudí.[38] Podobný protest sa uskutočnil aj v Banskej Bystrici. Účastníci zapálili sviečky a vyjadrili nesúhlas s postojmi extrémnej pravice. Pokojné zhromaždenie sa snažili narušiť prívrženci strany hlasným hovorom.[39]
V parlamente pôsobila strana Kotleba-ĽSNS v opozícii. Pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019 Marian Kotleba zmenil dlhoročnú zahraničnopolitickú rétoriku ohľadom Európskej únie. Strana presadzovala vystúpenie z EÚ, Kotleba však zmenil postoj iba na „dôležitosť a potrebu reforiem“ a vystúpenie z EÚ označil za nereálne.[40]
Pred parlamentnými voľbami v roku 2020 sa ĽSNS dohodla na spolupráci so stranami DOMA DOBRE, KDŽP – Aliancia za Slovensko, NÁRODNÁ KOALÍCIA a PRIAMA DEMOKRACIA. Všetky strany budú kandidovať spolu na kandidátnej listine ĽSNS. KDŽP obsadí 12 miest, NÁRODNÁ KOALÍCIA 10, DOMA DOBRE osem a PRIAMA DEMOKRACIA šesť miest. Strana taktiež rokovala o spolupráci so stranou VLASŤ Štefana Harabina, avšak nedohodli sa. Na sneme v novembri 2019 okrem schválenia podoby kandidátnej listiny tiež opätovne zvolili Mariana Kotlebu za predsedu strany a rozhodli o zmene názvu strany z Kotleba na Kotlebovci, aby sa tak vyhli novo platnej legislatíve, ktorá zakazuje používanie krstného mena či priezviska vedúcich predstaviteľov strany v jej názve.[41]
Vo voľbách v roku 2009 Marian Kotleba kandidoval na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja.[42] Ako nezávislý kandidát získal štvrté miesto s 13 629 hlasmi (10,03%). Do druhého kola nepostúpil.[43] V roku 2010 kandidovali členovia ĽSNS ešte v komunálnych voľbách, kde získali prvé kreslo v mestskom zastupiteľstve. Kotlebovi chýbalo do zvolenia 44 hlasov.
Za historicky prvú volebnú výhru strany možno považovať víťazstvo Mariána Kotlebu v 2. kole volieb do vyšších územných celkov v roku 2013. Vo voľbách v Banskobystrickom samosprávnom kraji v 1. kole získal Marián Kotleba 21,30 % platných hlasov a predbehol ho len dovtedajší župan Vladimír Maňka. V 2. kole bol zvolený za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja so ziskom 71 397 (55,53 %) platných hlasov.[44][45] Napriek predvolebnej kritike nepotizmu začal po porážke dovtedajšieho župana Vladimíra Maňku rozdávať krajské miesta spriazneným osobám, dokonca rodine. Svojho brata Michala dosadil bez výberového konania do funkcie vedúceho krajskej cestnej správy. V predstavenstve a dozornej rade získali miesta ďalší členovia strany. Marek Kotleba, brat Mariana sa stal referentom pre vnútornú prevádzku na krajskom úrade. Frederika Kotlebová, manželka predsedu strany získala miesto referentky pre oznamovanie protispoločenskej činnosti.[46] Štát následne Banskobystrickému kraju pre Kotlebovo netransparentné riadenie kraju zablokoval čerpanie eurofondov.[40]
V januári 2017 sa na veľtrhu cestovného ruchu ITF Slovakiatour v oficiálnom stánku kraja objavili propagačné materiály strany.[46]
V krajských voľbách v roku 2017 strana postavila 335 kandidátov na poslanecké funkcie, čo bolo približne osemkrát viacej ako v predošlých voľbách.[47] Zo štrnástich súčasných poslancov NR SR za stranu kandidovali dvanásti.[48] Uspeli len dvaja: Marian Kotleba (BBSK) a Milan Uhrík (NSK). Kotleba neobhájil svoje županské miesto, skončil na druhom mieste, Milan Uhrík skončil tretí.[47] Získali však lepšie výsledky ako ich strana v parlmentených voľbách v roku 2016. Na druhej strane podľa politológa Daniela Kerekesa „Úspešnosť ĽSNS naznačuje, že značná časť ich voličov stranu nevolila pre ich hodnotové zameranie a program, ale pre osobnosť lídra.“.[48]
2023 | 25 003 | 0,84 | ▼ 7,13 | 0 | ▼ 17 | Mimo parlament |
---|
Volebné výsledky z volieb do Národnej rady SR, Európskeho parlamentu a orgánov samosprávy obcí, v ktorých sa zúčastnila strana ĽS-NS.
Voľby do | počet hlasov | počet hlasov % | ▲/▼% | počet mandátov | ▲/▼ mand. | umiestnenie | parlamentné postavenie | |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2010 | Národná rada SR | 33 724 | 1,33 % | - | 0 / 150 |
- | 10. | neúčasť v parlamente |
2012 | Národná rada SR | ▲40 460 | 1,58 % | ▲0,25 | 0 / 150 |
- | 10. | neúčasť v parlamente |
2016 | Národná rada SR | ▲209 779 | 8,04 % | ▲6,46 | 14 / 150 |
▲14 | ▲5. | opozícia |
2020 | Národná rada SR | ▲229 660 | 7,97 % | ▼0,07 | 17 / 150 |
▲3 | ▲4. | opozícia |
2023 | Národná rada SR | ▼25 003 | 0,84 % | ▼7,13 | 0 / 150 |
▼17 | ▼12. | neúčasť v parlamente |
Voľby do | počet hlasov | počet hlasov % | ▲/▼% | počet mandátov | ▲/▼ mand. | umiestnenie | parlamentné postavenie | |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2014 | Európsky parlament | 9 749 | 1,73 % | - | 0 / 13 |
- | 11. | neúčasť v parlamente |
2019 | Európsky parlament | ▲118 995 | 12,07 % | ▲10,34 | 2 / 14 |
▲2 | ▲3. | opozícia |
Voľby do | počet starostov | počet starostov % | umiestnenie | počet poslancov | počet poslancov % | umiestnenie | |
---|---|---|---|---|---|---|---|
2006 | Komunálne voľby | 0 / 2903 |
0 % | – | 0 | 0 % | – |
2010 | Komunálne voľby | 0 / 2909 |
0 % | – | 1 / 21020 |
0,00 % | 114. miesto |
2014 | Komunálne voľby | 0 / 2909 |
0 % | – | 33 / 20756 |
0,15 % | 29. miesto |
2018 | Komunálne voľby | 1 / 2904 |
0,03 % | 49. miesto | 42 / 20646 |
0,20 % | 30. miesto |
Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.
Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2010 | - | - | - | 0,8 | 0,4 | 0,9 | - | - | - | - | - | - |
2011 | - | 0,4 | 0,7 | - | 0,4 | 0,4 | 0,7 | - | 0,5 | - | 0,3 | 0,4 |
2012 | 0,5 | 1,2 | 1,1 | 1,3 | 1,7 | . | . | . | . | . | . | . |
2013 | 1,0 | 1,4 | 0,8 | 1,3 | 1,0 | . | . | . | 1,3 | 2,2 | . | . |
2014 | 3,1 | 3,1 | . | . | 3,0 | 1,7 | 1,7 | 1,6 | 2,3 | 1,7 | 1,5 | 0,9 |
2015 | . | 1,5 | . | 0,7 | 0,7 | . | . | . | . | . | . | . |
2016 | 2,2 | 2,0 | 8,8 | . | 8,9 | 8,4 | . | 8,9 | 8,3 | . | 8,4 | 8,8 |
2017 | 10,2 | 10,4 | . | 10,1 | . | 10,9 | 9,1 | 10,9 | 10,4 | 10,1 | 8,4 | . |
2018 | 8,1 | 9,3 | 10,1 | . | . | 9,7 | . | 10,1 | 10,0 | . | 9,8 | . |
2019 | 8,4 | 11,7 | 11,8 | 10,5 | 13,9 | 12,5 | . | 12,1/11,4 | 10,6 | . | . | 11,8 |
2020 | 13,6/12,8 | 12,2 | 7,3 | 9,2 | 9,7 | 9,6 | . | . | 8,5 | 9,8 | 9,6 | 8,2 |
2021 | 9,7 | 6,6 | . | 4,3 | 4,9 | 4,8 | . | 4,8 | ||||
2022 | 4,3 | 3,8 | 4,5 | 2,8 | 2,9 | 3,5 | 3,0 | |||||
2023 | 2,9 | 2,7 | 2,7 | 2,1 | 2,3 | 2,1 | 1,8 |
Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO: [49]
Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2017 | . | . | . | . | . | . | . | . | 10,9 | . | 8,4 | . |
2018 | . | 8,2 | . | 10,3/10 | 10,4 | 11,1 | . | 10,9 | 8,6 | 10,7 | 7,8 | 9,2 |
2019 | . | 9,5 | . | 11,5 | 13,9 | . | . | 10,9 | . | 12,3 | 10,4 | . |
2020 | 11,7/11,0 | 11,8/10,3 | . | . | . | . | 7,9 | . | . | 8,5 | . | 5,4 |
2021 | . | 3,81 | 4,3 | 2,9 | 2,1 | 3,0 | 3,5 | 3,9 | 2,7 | 2,3 | 3,5 | 3,4 |
2022 | 2,9 | 2,5 | 3,0 | 1,1 | 1,8 | 1,5 | 2,1 | 2,3 | 1,6 | |||
2023 | 1,9 | 1,5 | 1,2 | 1,4 | 0,7 | 1,0 | 1,7 | 1,2 | 0,6 |
1 Prieskum bol vykonaný po odchode Milana Mazureka a Milana Uhríka zo strany. V odpovediach bol zaznamenaný spontánny výskyt výrokov typu: „stranu Mazureka/Uhríka“, táto odpoveď bola zaradená medzi odpovede „neviem, koho by som išiel voliť“, keďže tento subjekt ešte neexistoval.
Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry POLIS: [50]
Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2019 | . | . | . | . | . | . | . | . | 13,2 | 11,1 | 11,1 | 12,2 |
2020 | 12,4 | 11,1/10,2 | . | . | 7,4 | . | . | . | 8,5 | . | . | . |
2021 | 8,6 | . | 6,3 | 3,0 | . | |||||||
2022 |
Strana Mariana Kotlebu podala v novembri roku 2015 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci výstavy „Príbehy 20. storočia“, ktorú organizuje nezisková organizácia Post Bellum pri príležitosti 70. výročia skončenia druhej svetovej vojny. Trestné oznámenie sa týkalo príbehu Štefánie Lorándovej, ktorá bola počas druhej svetovej vojny členkou sionistickej organizácie ha-Šomer. Táto organizácia pomáhala prenasledovaným Židom, a zároveň sa zapájala do odboja proti nacizmu. Strana Mariana Kotlebu vidí v príbehu Štefánie Lorándovej propagáciu sionizmu, ktorý považuje za „formu rasizmu a rasovej diskriminácie“.[51] Toto tvrdenie opiera Ľudová strana Naše Slovensko o rezolúciu OSN z roku 1975, ktorá bola v roku 1991 odvolaná po hlasovaní 111 štátov vrátane vtedajšieho Česko-Slovenska. Riaditeľka Post Bellum SK Lenka Kopřivová vo veci trestného oznámenia reagovala slovami: „Dovoľujeme si upozorniť predstaviteľov Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorej členovia sa tak radi obliekajú do čiernych uniforiem, ktoré nie sú nepodobné nacistickým, ktoré používali jednotky SS, na niekoľko pre nich zjavne zanedbateľných skutočností. Členovia ha-Šomer pomáhali počas vojny prenasledovaným Židom, organizovali ich emigráciu a rôznymi podobami sa zapojili do boja proti nacizmu.“[52]
Poslanec NR SR za ĽSNS, Milan Mazurek, vystúpil v októbri 2016 v žilinskom rádiu Frontinus a hanlivo sa vyjadroval na adresu Rómov. Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici Mazureka uznal vinným v apríli 2018. Po odvolaní sa na Najvyšší súd Slovenskej republiky bol rozsudok z Banskej Bystrice Najvyšším súdom 3. septembra 2019 potvrdený a Mazurek bol uznaný vinným z úmyselného trestného činu hanobenia rasy, národa a presvedčenia. Súd mu udelil pokutu 10 tisíc € a polročnú podmienku. Taktiež Rádio Frontinus za rozhovor dostalo od licenčnej Rady pre vysielanie a retransmisiu pokutu vo výške 15 tisíc €. Mazurek automaticky stratil poslanecký mandát, stal sa tak prvým poslancom NR SR, ktorý stratil mandát v dôsledku rozhodnutia súdu.[53]
Poslanec NR SR a predseda ĽSNS, Marian Kotleba vystúpil v marci 2017 v sídle Obchodnej akadémie v Banskej Bystrici kde sa konali oslavy výročia vzniku vojnovej Slovenskej republiky. V rámci charitatívnej akcie, ktorá bola súčasťou podujatia, odovzdal trom rodinám šeky na 1488 eur. Špecializovaný trestný súd odmietol obžalobu na Mariana Kotlebu. Po odvolaní sa na Najvyšší súd Slovenskej republiky bol rozsudok z Banskej Bystrice Najvyšším súdom 6. apríla 2022 potvrdený a Kotleba bol uznaný vinným z úmyselného trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu práv a slobôd. Kotlebu odsúdili v kauze kontroverzných šekov na podmienečný šesťmesačný trest odňatia slobody s jedenapolročnou skúšobnou dobou. Marian Kotleba automaticky stratil poslanecký mandát, stal sa tak druhým poslancom NR SR, ktorý stratil mandát v dôsledku rozhodnutia súdu.[54][55]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.