Zemplínska šírava
vodná nádrž From Wikipedia, the free encyclopedia
Zemplínska šírava v minulosti nazývaná Zemplínska či Podvihorlatská sĺňava pôvodne nazývaná Vihorlatská nádrž, je vodná nádrž na východnom Slovensku v povodí Bodrogu pod Vihorlatskými vrchmi. Je druhou najväčšou vodnou priehradou na Slovensku podľa plochy hladiny, a zároveň treťou najväčšou na Slovensku podľa celkového objemu vody (po Liptovskej Mare a Oravskej priehrade). Je obľúbenou turistickou destináciou so siedmimi rekreačnými strediskami. Okrem rekreácie slúži na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy Východoslovenskej nížiny, na ochranu pred povodňami a ako vodný zdroj pre priemysel. Východná časť nádrže je chráneným areálom.
O rovnomennom chránenom areáli pozri Zemplínska šírava (chránený areál).| Zemplínska šírava | |
| Zemplínska sĺňava | |
| vodná nádrž | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Košický kraj, Zemplín |
| Okresy | Michalovce, Sobrance |
| Nadmorská výška | 116 m n. m. |
| Súradnice | 48°47′27″S 22°01′24″V |
| Zdrojnica | Laborec |
| Hĺbka | maximálna: 14,7 m |
| Objem | 335 000 000 m³ |
| Rozloha | 33 km² (3 300 ha) |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Wikimedia Commons: Zemplínska Šírava Reservoir | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Druhá najväčšia priehrada na Slovensku; Šírava je bez vodnej záchrannej služby a nie sú tu plavčíci, kúpanie je na vlastnú zodpovednosť | |
Vodná plocha Zemplínskej šíravy zaberá rozlohu 33 km². Jej maximálna dĺžka je 11 km, maximálna šírka 3,5 km, priemerná hĺbka 3,5 m a maximálna hĺbka 14,7 m. Nádrž je vytvorená 6 – 8 (max. 12) metrovými hrádzami dlhými 7 346 m. Vodnú nádrž napájajú prevažne vody rieky Laborec prostredníctvom prívodného, tzv. Šíravského kanála, vodu odvádza tzv. Zalužický kanál (do Laborca), z priehrady tiež vyteká Čierna voda.
Súčasťou priehrady je aj suchá nádrž (tzv. polder) Beša. Šírava slúži na rekreačné účely, plavbu, ochranu pred povodňami, zavlažovanie Východoslovenskej nížiny a ako vodný zdroj pre priemysel (tepelná elektráreň Vojany).
Východná časť priehrady medzi obcami Kusín, Hnojné a Jovsa zarastá tŕstím, čo vyhovuje vodnému vtáctvu. Táto oblasť je vyhradená ornitológom ako chránená študijná plocha, vznikol tu chránený areál (pozri: CHA Zemplínska šírava) vyhlásený v roku 1968 na výmere 622 ha, ktorého účelom je ochrana ornitologickej lokality vo východnej časti umelej vodnej nádrže, so zaznamenaným výskytom 149 vtáčich foriem, z toho 37 vzácnych.[1]
Pred výstavbou vodnej nádrže sa na jej ploche nenachádzala nijaká obec. Priestor medzi budúcimi rekreačnými strediskami Hôrka a Medvedia hora využila v roku 1939 nemecká Luftwaffe na výstavbu provizórneho letiska bez spevnenej pristávacej dráhy. Letisko bolo využívané pri útoku na Poľsko v začiatkoch druhej svetovej vojny.[2]
Zemplínska šírava bola postavená v rokoch 1961 – 1965 v súvislosti s vodohospodárskymi úpravami Podvihorlatskej priekopovej prepadliny. Práce vykonávali Pozemné stavby Prešov a Michalovce podľa projektu Hydroconsultu Bratislava. Primárnym účelom priehrady mala byť ochrana pred záplavami a zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. S rekreáciou sa rátalo iba okrajovo v lokálnom význame, pričom na tieto účely boli vytypované tri strediská cestovného ruchu. Hneď po prvej sezóne v roku 1966 sa však tieto výpočty ukázali ako poddimenzované, nakoľko priehrada pritiahla ďaleko väčší počet rekreantov, ako predpokladal plán. V roku 1968 návštevnosť prekročila pol milión osôb, v druhej polovici 70. rokov presiahol jeden milión. Neočakávaný záujem o Zemplínsku šíravu podnietil výstavbu turistických zariadení, ktorá sa v prvých rokoch vyznačovala živelnosťou a provizórnosťou.
V roku 1976 sa skoordinovala starostlivosť o turistický rajón Zemplínskej šíravy, do ktorého bola zahrnutá aj oblasť Vinianskeho jazera. Na prevádzku a údržbu stredísk bola ustanovená Okresná správa rekreačných služieb so sídlom v najväčšom stredisku Hôrka. Výstavba nových rekreačných zariadení sa zosúladila s územným plánom. Realizovala sa preložka a výstavba rýchlostnej komunikácie z Michaloviec po stredisko Kamenec. Pri novej rajonizácii cestovného ruchu v roku 1981 bola oblasť Zemplínskej šíravy zaradená do prvej kategórie s najkvalitnejšími podmienkami aj pre prijímanie zahraničnej klientely. Na prelome 70. a 80. rokov boli vybudované moderné hotelové komplexy na sopečnatom polostrove v stredisku Medvedia hora. Rekreačné, rehabilitačné a doškoľovacie strediská si tu vybudovali mnohé podniky z celého Československa. V druhej polovici 70. rokov sa dokonca plánovalo postaviť stredisko Lúčky pri južnom brehu priehrady, ale od tohoto zámeru sa napokon upustilo.
Rozvoj turistického ruchu na Zemplínskej šírave kulminoval v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Zároveň však dochádzalo k znečisteniu priehrady vypúšťaním polychlórovaných bifenylov z chemickej továrne Chemko Strážske do toku rieky Laborec. Výrazné zhoršenie kvality vody v priehrade sa odrazilo na úpadku cestovného ruchu, ktorý sa prehĺbil zmenou vlastníckych pomerov rekreačných zariadení po páde komunistického režimu po roku 1989. Mnoho objektov zostalo opustených, predovšetkým v kedysi najobľúbenejšom stredisku Hôrka (dodnes zdevastovaná reštaurácia Kotva a Lodenica). Šírava stratila jednak zahraničnú klientelu a jednak domácich dovolenkárov, ktorí po roku 1989 uprednostnili vycestovanie k moru. V prvej dekáde 21. storočia počet návštevníkov dosahoval počet iba okolo 200 000.[3] Po roku 2003, kedy boli vybudované v troch strediskách letné bazény a odkedy sa kvalita vody v nádrži začala zlepšovať, zažíva celá oblasť postupnú obnovu cestovného ruchu s rastúcim počtom rekreantov.[4] V roku 2013 bola voda Zemplínskej šíravy Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Michalovciach vyhodnotená ako vhodná na kúpanie:[5]
| „ | Polychlórované bifenyly (PCB) sú látky, ktoré sú vo vode málo rozpustné, a preto riziko z kúpania vo vode Zemplínskej Šíravy nehrozí. Laboratórnymi vyšetreniami povrchovej vody zo Zemplínskej Šíravy na PCB (6 kongenérov) v laboratóriu RÚVZ Košice nebolo potvrdené prekročenie ich limitnej hodnoty. | “ |
Zemplínska šírava je bez vodnej záchrannej služby a nie sú tu plavčíci v žiadnom stredisku, kúpanie je na vlastnú zodpovednosť. Nie je prevádzkovaná ako vodná plocha a sú tu iba táboriská.[6]
Došlo k nej 22. augusta 1992 medzi rekreačnými strediskami Kamenec a Kaluža. Z Vihorlatských vrchov zafúkal veľmi silný vietor medzi silnou víchricou a orkánom, ktorý zdvihol vlny možno až do dvojmetrovej výšky. Utopilo sa vtedy naraz 9 ľudí.[7]
Zemplínska šírava je dôležitou oblasťou letného cestovného ruchu zemplínskeho turistického regiónu na východnom Slovensku. Na jej brehoch sa nachádza sedem rekreačných stredísk:
- Biela hora, známa aj pod názvom Prímestská, na západnom brehu v blízkosti mesta Michalovce
- Hôrka, známa aj ako Slnečný lúč, južne od obce Vinné
- Medvedia hora, pri obci Kaluža
- Kaluža, pri obci Kaluža
- Kamenec, pri obci Kaluža
- Klokočov, pri obci Klokočov
- Paľkov, medzi Klokočovom a Kusínom
Šírava má veľmi priaznivé klimatické podmienky na kúpanie, vodné športy, rybolov, cykloturistiku a pešiu turistiku v okolitých Vihorlatských vrchoch. Rekreanti vyhľadávajú šíravu kvôli jazde na vodných skútroch, jachtách, či vodných bicykloch.
Priemerná dĺžka slnečného svitu na jazere dosahuje 2200 hodín ročne, čo zaraďuje oblasť medzi najteplejšie na Slovensku. V jednotlivých strediskách sa nachádzajú ubytovacie a stravovacie služby rôznej úrovne, od kempingov po trojhviezdičkové hotely a rehabilitačné zotavovne.
V strediskách Kaluža, Klokočov a Paľkov boli v roku 2003 vybudované letné neplavecké bazény.
V stredisku Kaluža bol v roku 2014 otvorený akvapark s celoročnou prevádzkou.
Zo strediska Hôrka v letnej sezóne vyrážajú na svoju okružnú plavbu vyhliadkové lode.
Od roku 2001 sa tu koná Medzinárodný zjazd motorkárov. Pravidelne sa v polovici augusta vydáva kolóna motorkárov na slávnostnú jazdu zo strediska Hôrka do Michaloviec a späť. Zjazd je sprevádzaný festivalovým programom.
Zemplínska šírava je obľúbeným miestom nočnej zábavy mládeže z väčších východoslovenských miest (Košice, Prešov, Michalovce, Humenné).
Vodná nádrž začína cca 3 km severovýchodne od Michaloviec, z ktorých na severné brehy vedie cesta II/582, ktorá postupne spája všetky rekreačné strediská a obce Vinné, Kaluža, Klokočov, Kusín a Jovsa s mestom Sobrance. Južne od Zemplínskej šíravy prechádza dôležitá cestná spojnica s Ukrajinou, cesta I/19 (Michalovce – Zalužice – Lúčky – Závadka – Sobrance). Po východnom brehu vedie cesta III. triedy z Jovsy cez Hnojné do Závadky.
Pešia turistika sa ponúka v okolitých Vihorlatských vrchoch týčiacich sa nad Zemplínskou šíravou. V pohorí sú vyznačené turistické chodníky. Atraktívnym cieľom pre turistov je jazero Morské oko, ktoré je ľahko dostupné aj pre rodiny s malými deťmi. Z vrcholov je to najvyšší vrch pohoria Vihorlat (1 075,5 m n. m.), z ktorého sa ponúka výhľad na Michalovce so Zemplínskou šíravou a obľúbený Sninský kameň (1 006,0 m n. m.).
Pohľad na Zemplínsku šíravu z Vihorlatu
Morské oko, nad ním týčiaci sa Sninský kameň
_021.jpg)
_010.jpg)
_004.jpg)
Z rekreačných stredísk Zemplínskej šíravy
V rekreačných strediskách ako Hôrka, Medvedia hora a Kamenec sa nachádzajú východiskové body peších turistických trás, vyznačených turistickými značkami k neďalekému Vinianskemu jazeru a na obľúbený Viniansky hrad (325,3 m n. m.).
Možnosti výstupu k Vinianskemu jazeru
- po
značke z rekreačného strediska Medvedia hora v severnej časti Zemplínskej šíravy cez rázcestie Pod Senderovom, trvanie: ↑ 0:45 h, ↓ 0:45 h - po
značke z rekreačného strediska Kamenec v severnej časti Zemplínskej šíravy, trvanie: ↑ 0:50 h, ↓ 0:45 h
Možnosti výstupu na Viniansky hrad
- po
značke z rekreačného strediska Hôrka v severnej časti Zemplínskej šíravy cez obec Vinné a rázcestie Pod Vinianskym hradom (260 m n. m.), odtiaľ po značke na hrad, trvanie: ↑ 1:15 h, ↓ 1:05 h - po značke z rekreačného strediska Medvedia hora v severnej časti Zemplínskej šíravy cez Vinianske jazero, trvanie: ↑ 2:00 h, ↓ 1:55 h
- po značke z rekreačného strediska Kamenec v severnej časti Zemplínskej šíravy cez Vinianske jazero, odtiaľ po značke na hrad, trvanie: ↑ 2:05 h, ↓ 1:55 h
Z neďalekých obcí
Neďaleká obec Poruba pod Vihorlatom ponúka možnosť výstupu po 
zelenej turistickej značke na najvyšší vrch Vihorlatských vrchov – Vihorlat (1 075,5 m n. m.), z ktorého sa naskytá doslova letecký pohľad na Zemplínsku šíravu.
Oplatí sa navštíviť i najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku – Morské oko a obľúbený Sninský kameň (1 006,0 m n. m.), na ktoré sa dostaneme z obce Remetské Hámre (prípadne zo záchytného parkoviska Krivec pod Morským okom) po 
modrej turistickej značke.[8]
- Motozraz Zemplínska šírava
- Usporiadateľ: Združenie POBYS
- Oficiálna stránka: www.motozraz.sk, Motozraz Zemplínska šírava na Facebooku
- Termín konania: august
- Druh podujatia: zraz motorkárov, festival
- Združenie POBYS organizuje každoročne, od roku 2001, v auguste, tradičný viacdňový Medzinárodný motozraz Sveta motocyklov, pod názvom Motozraz Zemplínska šírava, na ktorom sa zúčastňujú motorkári z celého Slovenska a Európy.
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
Medvedia hora
Hotel Granit
Hôrka – autokemping
Hôrka – Koliba
Nová výstavba na Hôrke
Ulička medzi Kalužou a Kamencom
Klokočov
Paľkov
Kamenec
Akvapark v Kaluži
Kaluža a Kamenec
Lužný les pri Klokočove
Základy kostola v lokalite Senderov
Vyhliadková plavba výletnou loďou Zemplín
Panoramatický pohľad na severné brehy Zemplínskej šíravy, vzadu Vihorlatské vrchy
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
