slovenská stredová politická strana From Wikipedia, the free encyclopedia
ZA ĽUDÍ je slovenská centristická[3][5] politická strana. Pôvodne vznikla okolo bývalého prezidenta SR Andreja Kisku. Strana bola Ministerstvom vnútra SR zaregistrovaná 2. septembra 2019, ustanovujúci snem sa konal 28. septembra 2019.[6][7] Vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2020 získala strana 5,77 % hlasov a stala sa súčasťou vlády Igora Matoviča so stranami OĽANO, SME RODINA a SaS. Od augusta 2020 je predsedníčkou strany Veronika Remišová.
Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná. Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu. |
ZA ĽUDÍ | |
Základné informácie | |
---|---|
Založenie | 2. september 2019 |
Predsedníčka | Veronika Remišová od 2020 |
Podpredseda | Viera Leščáková Miriam Šuteková |
Najviac poslancov | 12 (NR SR 2020) |
Poslancov | 1 (NR SR 2023) |
Volebný výsledok | 8,89 % (2023) |
Ideológie | konzervatívny liberalizmus[1][2]
pro-europanizmus |
Politické spektrum | centrizmus[3] |
Počet členov | ▼ 284 (31.12.2022)[4] |
Ďalšie informácie | |
Mládežnícka organizácia | ZA MLADÝCH |
Sídlo | Ružinovská 5889/42, 82103 Bratislava - Ružinov |
Farby | Žltá, Modrá, Biela |
Web | stranazaludi.sk |
Úmysel pokračovať v politike cez založenie politickej strany oznámil vtedajší končiaci prezident SR Andrej Kiska 3. apríla 2019.[8] Na sociálnych sieťach začal jeho projekt fungovať pod heslom +1 / Je nás viac. Názov a ciele budúcej strany boli oficiálne ohlásené na tlačovej konferencii v Banskej Bystrici 17. júna 2019.[9] Do straníckej politiky vstúpili s heslom: „Vráťme Slovensko všetkým ľuďom“.[10]
5. augusta 2019 odovzdal Andrej Kiska potrebné podpisy na registráciu strany, ktorú nazval ZA ĽUDÍ. V krátkom vyhlásení kritizoval najmä pokračovanie vyšetrovania svojich daňových deliktov. Krátenie daní, ktoré priznal a dane doplatil, čo považoval za vykonštruovanú kauzu. „Potvrdilo sa to, o čom som dlhodobo hovoril a dnes to má už polícia v písomnej forme. Našu krajinu si privlastnilo veľa ľudí, ktorí si myslia, že majú právo niekoho obviniť a vykonštruovať na neho niečo. A spravia všetko preto, aby toho človeka obvinili. Zneužijú na to políciu a prokuratúru“, vyhlásil Kiska.[11] Podľa Kisku bolo dôležité, aby moc patrila ľuďom „Nesmieme dopustiť aby našu krajinu ovládalo pár ľudí“, doplnil bývalý prezident. Strana bola oficiálne zaregistrovaná 2. septembra 2019.
Strana spolupracovala aj s Ivetou Radičovou, ktorá sa spolupodieľala na tvorbe programu. Na tlačovku, kde boli predstavené osobnosti strany, neprišla.[9] Zo strán PS a SPOLU mu k strane zagratulovali a odkázali, že majú spoločných oveľa viac cieľov, ako si pôvodne mysleli. Vystúpenie predsedu strany SPOLU Miroslava Beblavého na ustanovujúcom sneme kritizujúce prebytočný vznik strany bolo však vnímané nevhodne a kontroverzne.[12]
Kiska si osvojil naratív "Mafiánsky štát", ktorý do politického diskurzu po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vniesla demonštrácia na námestí SNP, ktorú organizovalo OĽANO už 28. februára 2018. Kiska dňa 7. marca 2018 upozornil na to, že Slovenská informačná služba (SIS) dlhodobo upozorňovala členov vlády na pôsobenie talianskej mafie na východnom Slovensku.[13] Kiska potom o Mafiánskom štáte hovoril verejne aj na festivale Pohoda 7. júla 2018 (posledný krát verejne ako prezident).[14]14. júl 2018 v diskusii Pod lampou argumentoval bojom s mafiánskym štátom ako s dôvodom na založenie vastnej strany.[15]
Prakticky hneď po vzniku začala strana s kampaňou do parlamentných volieb. ZA ĽUDÍ sa v novembri 2019 pridali k tzv. dohode o neútočení volebnej koalície Progresívne Slovensko-SPOLU a strany KDH.[16] Koncom roka 2019 a začiatkom roka 2020 strana pravidelne v prieskumoch verejnej mienky dosahovala podporu okolo 10 % opýtaných, v novembri 2019 bola v prieskumoch najsilnejšou opozičnou stranou. Vo voľbách vo februári 2020 však strana získala len 5,77 % hlasov, čo bolo vzhľadom na očakávania silnej prezidentskej strany prezidenta Kisku a predošlé prieskumy verejnej mienky sklamaním.
Po parlamentných voľbách začala strana viesť rokovania o koaličnej vlády s predsedom víťaznej strany OĽANO Igorom Matovičom. Predseda Kiska sa postupne z rokovaní o koalícii pre proklamované zdravotné problémy stiahol a do vzniku novej vlády ich viedla podpredsedníčka Veronika Remišová. ZA ĽUDÍ získala 12 poslaneckých mandátov. Na základe koaličných rokovaní získalo ZA ĽUDÍ dva rezorty – Mária Kolíková sa stala ministerkou spravodlivosti a Remišová podpredsedníčkou vlády pre investície a informatizáciu, od 1. júla ministerkou novovzniknutého rezortu.[17] Juraj Šeliga sa stal podpredsedom parlamentu. Andrej Kiska si svoj poslanecký mandát neprevzal a čoskoro ohlásil koniec v politike aj plánované ukončenie pôsobenia vo funkcii predsedu strany, čo zrealizoval po sneme strany v auguste 2020.[18]
Na sneme v Trenčianskych Tepliciach 8. augusta 2020 bola zvolené nové vedenie strany. Vo voľbe predsedu porazila Veronika Remišová primátora Hlohovca, Miroslava Kollára, pomerom hlasov 76:33. Zúčastnili sa ho 108 delegátov, z toho 90 z regionálnych štruktúr. Predseda strany následne navrhuje členov predsedníctva. Juraj Šeliga ešte pred snemom oznámil, že na predsedu kandidovať nebude. Remišovú podporil odchádzajúci Kiska, 50 okresných snemov a viacero osobností strany. Kollára podporilo 13 okresných snemov a viacero osobností strany, okrem iného aj nekandidujúci Šeliga. Remišová je vnímaná viac ako Kiskova pokračovateľka. Kiska budoval ZA ĽUDÍ ako „nevyhranenú a široko rozkročenú stredovú stranu“.[19] Na rozdiel od Remišovej bol Kollár viac otvorený spájaniu s inými stranami a chcel stranu presnejšie názorovo určiť. Podľa Denníka N bola favoritkou Remišová.[19] Po zvolení Remišová povedala „Chcem, aby vízia, ktorú Andrej [Kiska] nastavil, žila ďalej, aby sme boli modernou, európskou stredovou stranou. Takáto stredová alternatíva na politickej scéne nie je, my sme jediná takáto alternatíva“.[20] Po svojom víťazstve Remišová najprv odmietla zaradiť Kollára do predsedníctva strany, po tlaku Žitňanskej a Šeligu ustúpila.[21]
Na začiatku roku 2021 odišli zo strany dvaja poslanci pre nesúhlas s riadením strany a vlády. Miroslav Kollár odišiel vo februári kvôli nezhodám v strane a s nesúhlasom s riadením pandémie. Ako primátor Hlohovca kritizoval povinné celoplošné testovanie, ktoré sa zriadilo začiatkom roka 2021. Po mesiacoch v apríli vstúpil do strany SPOLU – občianska demokracia.
V marci odišiel zo strany aj poslanec Tomáš Valášek v deň dovozu ruskej vakcíny Sputnik V , ktorú mesiace pred kúpou kritizoval na tlačových besedách Za ľudí. O dovoze sa dozvedel z médií, keď potajomky vojenské lietadlo doviezlo vakcíny na Košické letisko, kde si vtedajší predseda vlády spravil z toho tlačovú besedu. Po mesiaci vstúpil do strany Progresívne Slovensko, ktorého hodnoty zdieľa.
Na začiatku septembra 2021 zo strany odišli poslanci okolo Márie Kolíkovej do SaS. Strana preto stratila 6 poslancov a v strane ZA ĽUDÍ ostali iba 4 poslanci NR SR, a tak nemá strana ZA ĽUDÍ klub v NR SR.
Po vládnej kríze, ktorá vyvrcholila odstúpením ministrov za SaS si Mária Kolíková uplatnila svoj poslanecký mandát. Keďže Mária Kolíková bola vo voľbách v roku 2020 zvolená za stranu ZA ĽUDÍ tak po uplatnení jej mandátu strana prišla o jedného poslanca. Tým pádom strane klesol počet poslancov zo 4 na 3.
V apríli 2023 dvojica poslancov, Juraj Šeliga a Jana Žitňanská, oznámili svoj odchod zo strany, spolu s ďalšími predstaviteľmi. Zároveň ukončili pôsobenie v straníckom predsedníctve. Do parlamentných volieb 2023 pôsobili v parlamentne ako nezaradení poslanci za stranu Demokrati. Po ich odchode sa počet poslancov strany znížil na jedného poslanca (Miriam Šuteková).[22]
Začiatkom júla 2023 strana ZA ĽUDÍ spolu so stranami OĽANO a priatelia a Kresťanská únia oznámila, že v parlamentných voľbách v roku 2023 budú tieto strany kandidovať v koalícii čo znamená, že na vstup do parlamentu budú potrebovať 7 %.[23]
Koalícia OĽANO a priatelia, Kresťanská unia a ZA ĽUDÍ v septembrových parlamenných voľbách skončila štvrtá so ziskom 8,89 % a do parlamentu sa prebojovala. Koalícia obsadila v parlamente 16 kresiel. Strana ZA ĽUDÍ získala 1 poslanecký mandát (Veronika Remišová). Strana je v opozícií.
V prezidentských voľbách 2024 strana ZA ĽUDÍ podporila kandidáta Patrika Dubovského. Podpisy pod jeho kandidatúru dodalo hnutie SLOVENSKO a Kresťanská únia. [24] Remišová informovala, že podporu strany ZA ĽUDÍ v prezidentských voľbách má aj Igor Matovič.[24]
Na ustanovujúcom sneme 28. septembra 2019 bolo zvolené predsedníctvo v zložení: Andrej Kiska, predseda a podpredsedovia: Veronika Remišová, Jana Žitňanská, Vladimír Ledecký, Juraj Šeliga a Michal Luciak.[7][25]
Členovia predsedníctva: Mária Kolíková, Miroslav Kollár, Marek Hattas, Tomáš Valášek, Vladimíra Marcinková, Marek Antal, Martin Oravec, Viera Leščáková, Roman Krpelan, Tomáš Lehotský, Alexandra Pivková, Vladimír Dolinay a Vladimír Škola.[25]
Na sneme strana tiež zvýšila počet svojich podpredsedov na sedem. K pôvodnej zostave Juraj Šeliga, Jana Žitňanská, Vladimír Ledecký a Michal Luciak pribudla Mária Kolíková (ministerka spravodlivosti) a dve poslankyne parlamentu Viera Leščáková a Miriam Šuteková.[20] Po sneme malo predsedníctvo 24 členov. Pô rôznych vnútrostraníckych konfliktov sa počet členov predsedníctva znížil.
Za ľudí je stranou politického stredu.[3] Základný programový dokument[26] predstavila strana na ustanovujúcom sneme v septembri 2019. Svoju kompetentnosť strana komunikuje tým, že sa im podarilo riešiť problémy na nižšej úrovni, a ponúkajú svoje skúsenosti a zručnosti aj do národnej politiky.[27]
Spoluzakladateľ strany Andrej Kiska bol prvým slovenským prezidentom, ktorý prijal LGBT aktivistov a vyjadril im podporu. Po stretnutí v decembri 2017 vyzval k diskusii o zákonnom schválení partnerstva homosexuálov. Diskusiou chce napraviť podľa neho negatívny dopad tzv. referenda o rodine, ktoré napriek neúspešnosti zakonzervovalo súčasný stav: „Žiaľ, výsledkom bolo, že sa skončila akákoľvek racionálna snaha zabezpečiť jednotlivcom žijúcim mimo manželstva aspoň minimálny štandard právnej ochrany.“ uviedol Kiska.[28]
Dňa 17. júna 2019 pre Konzervatívny denník Postoj prezident Kiska uviedol, že jeho strana nebude presadzovať registrované partnerstvá. Na túto tému sa prezident vyjadril takto: „Predsa všetci takých ľudí poznáme a všetci vieme, že to nie sú horší ľudia, naopak, musia sa boriť s rôznymi predsudkami. Poznáme všetci osobne takéto príbehy. Prístup k zdravotnej dokumentácii blízkej osoby alebo dedenie? Prosím, ale to sa predsa dá vyriešiť aj bez registrovaného partnerstva. Vnímam totiž aj právnu rovinu, že zavedenie registrovaných partnerstiev vytvára predpoklad pre zavedenie manželstiev rovnakého pohlavia.“
Garantom riešenia rómskej problematiky v strane je starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký.
Úspešný príbeh Rómov zo Spišského Hrhova bol aj jedinou témou rozhovoru Georga Sorosa s Andrejom Kiskom.[29] Americký filantrop pochádzajúci z Maďarska sa o úspešnom príbehu slovenských Rómov dočítal v The New York Times[30] a preto zavolal prezidenta Kisku na rozhovor aby sa dozvedel viac. Na stretnutí bol aj syn Andrew Soros a traja Kiskovi poradcovia, čo svedčí o dlhodobo vysokom záujme Andreja Kisku o Rómov.
Podľa informácií The New York Times, obec je príkladom prosperity vďaka Rómom.
Výsledky volieb do Národnej rady SR, v ktorých sa zúčastnila strana ZA ĽUDÍ.
Voľby | Počet hlasov | Počet hlasov % | Počet mandátov | Umiestnenie | Parlamentné postavenie |
---|---|---|---|---|---|
2020 | 166 325 | 5,77% | 12 / 150 |
6. miesto | koalícia s OĽaNO, SaS a Sme rodina |
2023 | 264 137* | 8,89%* | 16 / 150 |
4. miesto | opozícia |
* Ako koalícia so stranami OĽANO A PRIATELIA a Kresťanská únia. ZA ĽUDÍ získalo 1 poslanecký mandát.
Rok | I | II | III | IV | V | VI1./VI2. | VII | VIII1./VIII2. | IX | X | XI | XII |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2019 | . | . | . | . | . | 6,2/5,2 | . | 5,2/5,0/5,5 | 6,5 | 9,1 | 10,6 | 9,2 |
2020 | 10,3/10,8 | 8,2 | 5,2 | 3,2 | 4,3 | 3,61/3,52 | . | . | 3,9 | 4,8 | 4,1 | 4,4 |
2021 | 4,2 | 3,5 | 3,4 | 2,2 | 2,8 | 2,1 | ||||||
2022 | 3,0 | 2,5 | 3,1/2,1 |
1 prieskum vykonaný bez zaradenia strany Petra Pellegriniho
2 prieskum vykonaný so stranou Petra Pellegriniho
Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2019 | . | . | . | . | . | . | . | . | 8,8 | . | . | . |
2020 | . | . | . | 3,0 | . | . | 4,0 | . | . | 4,2 | . | 4,7 |
2021 | . | 5,4 | 4,0 | 3,6 | 3,1 | 3,0 | 1,7 | 2,1 | 2,2 | 2,4 | ||
2022 | 2,2 | 2,3 | . | 2,0 | 2,1 | 2,2 | 2,2 | 2,1 | 2,3 |
Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2019 | . | . | . | . | . | 5,2 | . | . | . | . | . | . |
2020 | ||||||||||||
2021 | 5,1 | |||||||||||
2022 | 2,3 |
Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do NR SR.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.