Washington (štát USA)
štát USA / From Wikipedia, the free encyclopedia
Washington, oficiálne State of Washington[1] a často označovaný ako Washington State, aby sa odlíšil od hlavného mesta štátu,[2] je štát v severozápadnej časti Spojených štátov. Bol pomenovaný po Georgovi Washingtonovi (prvom prezidentovi USA) a vznikol zo západnej časti washingtonského teritória, ktoré bolo odstúpené Britským impériom v Oregonskej zmluve z roku 1846. Štát hraničí na západe s Tichým oceánom, na juhu s Oregonom, na východe s Idahom a na severe s kanadskou provinciou Britská Kolumbia. Do Únie bol prijatý ako 42. štát v roku 1889. Hlavným mestom štátu je Olympia a najľudnatejším mestom Seattle.
Washington | |||||||
| |||||||
Prezývka štátu | The Evergreen State (Vždyzelený štát) | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Hlavné mesto | Olympia | ||||||
Najväčšie mesto | Seattle | ||||||
Guvernér | Jay Inslee | ||||||
Rozloha | |||||||
Poradie | 18. miesto | ||||||
Celková | 184 827 km² | ||||||
% vody | 6,6 % | ||||||
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania) | |||||||
Poradie | 14. miesto | ||||||
Obyvateľov | 6 897 012 | ||||||
Rok sčítania | 2012 | ||||||
Hustota obyvateľov | |||||||
Poradie | 25. miesto | ||||||
Hustota | 39,6 obyv./km² | ||||||
Vstup do Únie | |||||||
Poradie | 42. v poradí | ||||||
Dátum | 11. november 1889 | ||||||
Geografické údaje | |||||||
Zemepisná šírka | 116° 55' až 124° 46' z. š. | ||||||
Zemepisná dĺžka | 45° 33' až 49° s. d. | ||||||
Šírka | 400 km km | ||||||
Dĺžka | 580 km km | ||||||
Nadmorská výška | |||||||
Najvyššia | Mount Rainier 4 395 m n. m. | ||||||
Stredná | 520 m n. m. | ||||||
Najnižšia | Tichý oceán 0 m n. m. | ||||||
Ostatné údaje | |||||||
Časová zóna | Pacifický: UTC-8/-7 |
Washington je 18. najväčším štátom s rozlohou 184 830 km² a 13. najľudnatejším štátom s viac ako 7,7 milióna obyvateľov. Väčšina jeho obyvateľov žije v metropolitnej oblasti Seattlu, ktorá je centrom dopravy, obchodu a priemyslu na Pugetovom zálive,[3][4] zálive Tichého oceánu pozostávajúcom z mnohých ostrovov, hlbokých fjordov a zálivov vyhĺbených ľadovcami. Zvyšok štátu tvoria hlboké dažďové pralesy mierneho pásma na západe; horské pásma na západe, v strede, na severovýchode a krajnom juhovýchode; a polosuchá kotlinová oblasť na východe, v strede a na juhu, ktorá sa venuje intenzívnemu poľnohospodárstvu. Washington je po Kalifornii druhým najľudnatejším štátom na západnom pobreží Spojených štátov. Mount Rainier, aktívny stratovulkán, je s výškou 4 392 m najvyšším vrchom štátu a je topograficky najvýraznejším vrchom v susediacich štátoch USA.
Washington je veľký producent dreva. Jeho drsný povrch je bohatý na porasty duglasky tisolistej, jedľovcov, borovíc, smrekovcov, smrekov a cédrov. Je tiež najväčším producentom jabĺk, šošovice, hrachu, chmeľu, hrušiek, malín, čerešní, mätového oleja, marhúľ, špargle, hrozna, mentolového oleja a zemiakov.[5][6] Hovädzí dobytok a produkty z neho majú dôležitú úlohu v poľnohospodárstve a rybolov lososov a ďalších rýb prispievajú k ekonomike štátu.[7] Washington je na druhom mieste po Kalifornii v produkcii vína.
Medzi výrobný priemysel Washingtonu patrí výroba lietadiel, rakiet, lodí a ďalších dopravných zariadení, drevárske a potravinárske závody, metalurgické podniky, chemikálie a strojárstvo. Washington má viac ako 1000 priehrad, vrátane Grand Coulee Dam, ktorá bola postavená pre zavlažovanie, energetiku, ochranu pred povodňami a ako rezervoár vody.
Washington, jeden z najbohatších a sociálne najliberálnejších štátov v krajine,[8] sa neustále umiestňuje na popredných miestach v rebríčku najvyššej priemernej dĺžky života a miery zamestnanosti.[9] Bol jedným z prvých štátov (spolu s Coloradom), ktoré legalizovali liečebnú a rekreačnú marihuanu,[10] patril medzi prvé štáty, ktoré legalizovali manželstvá osôb rovnakého pohlavia,[11] a bol jedným z iba štyroch štátov, ktoré poskytovali legálne interrupcie na požiadanie pred tým, ako v roku 1973 rozsudok Roe v. Wade uvoľnil interrupčné zákony v celej krajine. Voliči vo Washingtone tiež v roku 2008 schválili referendum o legalizácii samovraždy s pomocou lekára,[12] čím sa stal jedným z 10 štátov, ktoré túto prax legalizovali.[13]