Britská Kolumbia
kanadská provincia From Wikipedia, the free encyclopedia
kanadská provincia From Wikipedia, the free encyclopedia
Britská Kolumbia (angl. British Columbia [britiš kəlambiə], skr. BC, franc. la Colombie-Britannique [lakolõbibritanik]) je najzápadnejšou kanadskou provinciou, ktorá je známa pre svoju prírodnú krásu, ktorá sa odráža v jej lat. motte „Splendor sine occasu“, ktoré sa dá do slov. preložiť ako „lesk bez zakalenia“, resp. „neobmedzená nádhera“.[3] Do konfederácie bola prijatá ako šiesta 20. júla 1871. Má rozlohu 952 263 km² a podľa sčítania ľudu v roce 2021 mala 5 000 879 obyvateľov.[4] Divoké podmienky zapríčinili okrem iného aj to, že tu na takmer milióne štvorcových kilometrov žije iba okolo 5 miliónov obyvateľov, ale vďaka nim je táto provincia hojne vyhľadávaná turistami nie len pre svoje prírodné krásy, ale aj pre široké možnosti športového vyžitia, od horolezectva a lyžovania v Skalnatých vrchoch a v Coast Mountains, až po vodné športy na tichomorskom pobreží a v jazerách. Nadšenci pre tzv. extrémne športy môžu skákať z helikoptéry, alebo schádzať na raftoch mnoho rýchlych a divokých riek.
Britská Kolumbia | |||||
| |||||
Motto: Splendor Sine Occasu (Splendour without diminishment) (Lesk bez zakalenia / Neobmedzená nádhera) | |||||
Hlavné mesto | Victoria | ||||
---|---|---|---|---|---|
Najväčšie mesto | Vancouver | ||||
Najväčšia anglomerácia | Metro Vancouver | ||||
Úradný jazyk | Angličtina (de facto) | ||||
Vláda | |||||
Viceguvernér | Janet Austin | ||||
- Premiér | David Eby (BCNDP) | ||||
Zastúpenie | v Kanadskom parlamente | ||||
- Počet miest v snemovni | 42 | ||||
- Počet miest v senáte | 6 | ||||
Vstup do konfederácie | 20. júl 1871 (6. v poradí) | ||||
Rozloha | 5. v poradí | ||||
- Celková rozloha | 944 735 km² | ||||
- Súš | 925 186 km² | ||||
- Vodná plocha (%) | 19 549 km² (2,1%) | ||||
Obyvateľstvo | 3. v poradí | ||||
- Počet obyvateľov (2021) | 5 000 879 | ||||
- Hustota obyvateľov | 5,41 /km² | ||||
Hrubý domáci produkt | 4. v poradí | ||||
- Celkovo (2006) | 192,528[1] mld. C$ | ||||
- Per capita | 44 667[2] C$
(7. v poradí) | ||||
Skratky | |||||
- Poštová | BC | ||||
- ISO 3166-2 | CA-BC | ||||
Časové pásmo | UTC -8 a -7 | ||||
Predpona poštového kódu | V | ||||
Kvetina | Svíb Nuttallov | ||||
Strom | Tuja riasnatá | ||||
Vták | Krkavec Stellerov | ||||
Webová stránka | www.gov.bc.ca |
Hlavným mestom Britskej Kolumbie je Victoria, najväčším mestom je Vancouver, ktorý je tiež tretím najväčším metropolitným územím v Kanade.[5]
Britská Kolumbia je na západe obklopená Tichým oceánom, na severozápade americkým štátom Aljaška, na severe teritóriom Yukon a Severozápadnými teritóriami, na východe provinciou Alberta a na juhu americkými štátmi Washington, Idaho a Montana.[6] Súčasná južná hranica Britskej Kolumbie vznikla v roku 1846 podpisom Oregonskej zmluvy, aj keď história provincie je previazaná aj s územím ďaleko na juhu, na hraniciach Kalifornie.
Britská Kolumbia sa rozprestiera na ploche 944 735 kilometrov štvorcových, čo je spolu približne veľkosť Francúzska, Nemecka a Holandska. Provincia je väčšia ako celé územie amerických štátov Washington, Oregon a Kalifornia. Pobrežie Britskej Kolumbie je dlhé 27 000 kilometrov, pričom sa na ňom nachádzajú hlboké, strmé fjordy a asi 6 000 ostrovov, z ktorých je väčšina neobývaných.[7]
Hlavným mestom Britskej Kolumbie je mesto Victoria, ktoré leží na juhovýchodnom konci Vancouverovho ostrova. Mestom s najväčším počtom obyvateľov je Vancouver, ktorý leží na juhozápade kontinentálnej časti Britskej Kolumbie známej ako Lower Mainland. Medzi ďalšie veľké mestá patrí Surrey, Burnaby, Coquitlam, Richmond, Delta a New Westminster v oblasti Lower Mainland, Abbotsford a Langley v údolí Fraser Valley, Nanaimo na Vancouverovom ostrove a Kelowna a Kamloops v hornatom území Interior Plateau.[6] Prince George je najväčšie mesto v severnej časti provincie a mesto Vanderhoof, ležiace od neho severozápadným smerom je geografickým stredom provincie.[8]
Pohorie Pobrežné vrchy, kanadská časť Skalistých hôr a námorná trasa Inside Passage s veľkým množstvom fjordov sú súčasťou krásnej prírodnej scenérie Britskej Kolumbie, ktorá stojí za trvalým rastom miestnej ekoturistiky. Provincia je zo 75 percent hornatá (dosahujúc nadmorskú výšku vyše 1 000 metrov), zo 65 percent zalesnená a má iba 5 percent obrábateľnej, poľnohospodársky využiteľnej pôdy.[7] Územie na okolí údolia Okanagan Valley je jedným z troch v celej Kanade, kde sa darí pestovaniu viniča.
Menšie mestá na vidieku - Penticton, Oliver a Osoyoos majú najteplejšie a najdlhšie letá v Kanade, aj keď ich teplotné rekordy prekonávajú ešte teplejšie mestá v kaňone Fraser Canyon, Lillooet a Lytton, kde teplota v lete v popoludňajších hodinách často prekročí aj 40 °C.
Väčšinu západnej časti Vancouverovho ostrova a zvyšku pobrežia Britskej Kolumbie smerom na sever k oblasti Alaska Panhandle a na juh od polostrova Olympic po severnú Kaliforniu pokrýva dažďový prales mierneho pásma. Podobné pralesy sa nachádzajú v Čile, na Novom Zélande, v Tasmánii a na ruskom ďalekom východe. Časti provincie, ktoré ležia vo väčšej vzdialenosti od pobrežia, nie sú veľmi ovplyvňované Tichým oceánom. Pozostávajú z púštnych a čiastočne vyprahnutých oblastí až po horské pásma a kaňony v oblasti Interior Plateau. Niekoľko južne položených údolí zažíva studené zimy s nádielkou snehu spolu s údoliami v okrese Cariboo, severnej časti územia Central Interior, v ktorých panuje počas zimy rovnako studené počasie ako vo zvyšku Kanady pre ich zemepisnú šírku a nadmorskú výšku. Dve tretiny severných oblastí provincie sú prakticky neobývané a bez zásahov človeka. Tieto oblasti sú väčšinou hornaté, s výnimkou územia na východ od Skalistých hôr, kde sa v regionálnom okrese Peace River nachádza úsek kanadských prérií ležiacich v Britskej Kolumbii.
Metropolitná oblasť | 2006 | 1996 |
---|---|---|
Vancouver | 2 116 581 | 1 831 665 |
Victoria | 330 088 | 304 287 |
Kelowna | 160 598 | 136 349 |
Abbotsford | 159 020 | 136 480 |
Kamloops | 92 882 | 85 407 |
Nanaimo | 92 361 | 82 691 |
Prince George | 83 225 | 87 731 |
Chilliwack | 80 892 | 66 254 |
Vernon | 55 418 | 49 701 |
Courtenay | 49 214 | 46 297 |
Obec | 2006 | 1996 |
---|---|---|
Vancouver (MV) | 578 041 | 514 008 |
Surrey (MV) | 394 976 | 304 477 |
Burnaby (MV) | 202 799 | 179 209 |
Richmond (MV) | 174 461 | 148 867 |
Abbotsford | 123 864 | 104 403 |
Coquitlam (MV) | 114 565 | 101 820 |
Saanich | 108 265 | 101 388 |
Kelowna | 106 707 | 89 422 |
Delta (MV) | 96 723 | 95 411 |
Langley (MV) | 93 726 | 80 179 |
Objav kamenných nástrojov pri rieke Beatton v blízkosti mesta Fort St. John datuje prvé ľudské osídlenie Britskej Kolumbie do obdobia pred vyše 11 500 rokmi. Populácia indiánov sa rozšírila po celom regióne, najmä po pobreží, kde bola najväčšia hustota domorodého obyvateľstva v Kanade. V dobe prvých kontaktov s Európanmi žila viac ako polovica kanadského indiánskeho obyvateľstva na území Britskej Kolumbie.
Objavné cesty kapitána Jamesa Cooka v 70. rokoch 18. storočia a Georgea Vancouvera o 20 rokov neskôr, spolu s ústupom Španielov v tom istom období, dali vzniknúť britskej správe pobrežného územia smerom na sever a na západ od rieky Columbia.
V roku 1793 sa Sir Alexander Mackenzie stal prvým Európanom, ktorý vykonal cestu naprieč Severnou Amerikou až k brehom Tichého oceánu, o čom svedčí nápis na kameni pri brehu South Bentinck Arm pri osade Bella Coola. Jeho výprava dala teoretický základ na vznik britskej zvrchovanosti nad vnútrozemím a úspech ďalších prieskumníkov najatých spoločnosťami, spracujúcimi kožušiny viedol k zmapovaniu značného množstva riek a horských pásiem medzi kanadskými prériami a pobrežím Pacifiku.
V roku 1794 sa Španielsko vzdalo svojich nárokov na celé americké pacifické pobrežie. Tento krok otvoril cestu pre formálne nároky a kolonizáciu nových území aj inými európskymi mocnosťami vrátane Británie, no z dôvodu Napoleonských vojen neboli nejakú dobu ešte britské nároky v tomto regióne veľmi výrazné.
Mackenzie a ďalší prieskumníci, medzi ktorých patrili John Finlay, Simon Fraser, Samuel Black, John Campbell a David Thompson sa primárne viac zaujímali o rozšírenie obchodu s kožušinami ako o politické dôsledky vyplývajúce z prieskumu týchto oblastí. Ich úspechy v zakladaní obchodných stredísk, či už pod vlajkou Severozápadnej spoločnosti alebo Spoločnosti Hudsonovho zálivu (HBC), viedli k vytvoreniu trvalej britskej prítomnosti v regióne, ktorý bol na základe Anglo-americkej dohody z roku 1818 pod spoločnou správou a využitím občanov Spojených štátov a podnikateľských subjektov z Británie (čo boli spoločnosti obchodujúce s kožušinami). Táto spoločná správa sa skončila podpisom Oregonskej zmluvy v roku 1846.
Niektoré z obchodných stredísk sa rozrástli do malých osád a miest. Medzi mestá v Britskej Kolumbii, ktoré boli založené ako obchodné strediská patrí Fort St. John (založené 1794), Hudson's Hope (1805), Fort Nelson (1805), Fort St. James (1806), Prince George (1807), Kamloops (1812), Fort Langley (1827), Victoria (1843), Yale (1848) a Nanaimo (1853). Medzi obchodné strediská, z ktorých sa stali mestá na území dnešných Spojených štátov patrí Vancouver (Fort Vancouver), v minulosti centrála operácií Spoločnosti Hudsonovho zálivu v okrese Columbia District (Oregon Territory), Colville a Walla Walla.
Po zlúčení Severozápadnej spoločnosti a Spoločnosti Hudsonovho zálivu v roku 1821 sa oblasť dnešnej Britskej Kolumbie rozdelila na tri oblasti s obchodovaním s kožušinami. Oblasť v strede a na severe bola okresom New Caledonia, ktorá bola spravovaná z Fort St. James. Oblasť na juh od povodia rieky Thompson a na sever od rieky Columbia patrila pod okres Columbia District, so sídlom v meste Fort Vancouver (dnešný Vancouver v štáte Washington). Severovýchod provincie na východ od kanadských Skalistých hôr, známy ako Peace River Block, bol pripojený k oveľa väčšiemu okresu Athabasca District, ktorý mal sídlo vo Fort Chipewyan v dnešnej provincii Alberta.
Až do roku 1849 boli tieto okresy takmer nezávislým územím v Britskej Severnej Amerike, de facto pod jurisdikciou správcov HBC. No na rozdiel od Ruppertovej zeme na severe a východe Kanady, na teritórium Britskej Kolumbie nemala HBC koncesiu, no mala zaručený monopol na obchodovanie s indiánmi. Toto všetko sa zmenilo po rozšírení amerického prieskumu smerom na západ k Tichému oceánu a po vznesení nárokov na územnú nezávislosť, najmä v južnej oblasti okresu Columbia (na mieste dnešných amerických štátov Washington a Oregon).
V roku 1846 rozdelila územie Oregonská zmluva pozdĺž 49. rovnobežky po úžinu Strait of Georgia, pričom územie na juh od nej, s výnimkou Vancouverovho ostrova a súostrovia Gulf islands, pripadlo američanom. V roku 1849 vznikla na Vancouverovom ostrove britská kolónia Colony of Vancouver Island, s Victoriou ako hlavným mestom. New Caledonia na pevnine ostala pod jurisdikciou správcov z HBC v Britskej Severnej Amerike.
Po vypuknutí Zlatej horúčky v kaňone Fraser v roku 1858 a návalu amerických prospektorov do oblasti New Caledonia, úrad kolónií formálne vyhlásil pevninskú časť za kolóniu Colony of British Columbia, s hlavným mestom New Westminster. V roku 1862 vypukla Sobia zlatá horúčka, ktorá prinútila administratívu kolónie aby sa zadĺžila pri namáhavom budovaní nevyhnutnej infraštruktúry, ktorú si vynútila urýchlená stavba nových osád a mestečiek, ako napríklad Barkervillu a Lillooetu, ktoré vyrástli prakticky za noc.
Kolónia na Vancouverovom ostrove čelila vlastnej finančnej kríze, tlak na spojenie obidvoch kolónií do jedného celku bol nakoniec úspešný v roku 1866.
Konfederačná liga, ktorú viedli Amor De Cosmos, John Robson a Robert Beaven viedla hlasy, ktoré presadzovali pripojenie kolónie ku Kanade, ktorá vznikla spojením troch britských severoamerických kolónií v roku 1867. Medzi faktory, ktoré prispievali ku tlaku na zlúčenie s Kanadou patrila obava z anexie Spojenými štátmi, narastajúci dlh spôsobený nárastom populácie, potreba vládnych služieb, ktoré by podporovali obyvateľstvo v jeho potrebách a ekonomický úpadok, spôsobený koncom zlatej horúčky.
Po súhlase Kanadskej vlády s rozšírením Kanadskej pacifickej železnice (CPR) do Britskej Kolumbie a s prísľubom prevzatia dlhov kolónie, sa Britská Kolumbia 20. júla 1871 stala šiestou provinciou, ktorá sa pripojila ku Kanadskej konfederácii. Hranice provincie neboli až do roku 1903 úplne vytýčené, to sa zmenilo po podpísaní dohody, ktorou sa vyriešila poloha štátnej hranice medzi Kanadou a USA na juhovýchode Aljašky, na území známom ako Alaska Panhandle.
Ako sa rozširoval banícky, lesnícky, poľnohospodársky a rybársky priemysel v provincii, rástol aj počet jej obyvateľov. Stopy po baníckom priemysle boli najviac viditeľné v oblasti Boundary Country, v Slocane, v okrese West Kootenay pozdĺž osady Trail, v okrese East Kootenay, v kaňone Fraser Canyon a v okrese Cariboo District. Údolie Fraser Valley prilákalo farmárov, suché trávnaté oblasti pri rieke Thompson a v okresoch Cariboo, Chilcotin a Okanagan zase chovateľov dobytka a pestovateľov ovocia. Drevorubači pracovali najmä v hlbokých lesoch pri pobreží oceánu.
Dokončenie trasy Kanadskej pacifickej železnice v roku 1885 bolo veľkým impulzom pre ekonomiku Britskej Kolumbie. Železnica umožnila prepravu tovaru a materiálu z provincie smerom na východ. Rozrastajúce sa mesto Granville, nachádzajúce sa pri ústí fjordu Burrard Inlet, orientované do tej doby prevažne na drevospracujúci priemysel, bolo určené za konečnú zastávku novej železnice, čo viedlo k neskoršiemu premenovaniu mesta na Vancouver v roku 1886. Dokončenie výstavby prístavu Port of Vancouver bolo ďalším podnetom k rýchlemu rozvoju a za menej ako päťdesiat rokov sa mesto Vancouver stalo najväčším mestom v západnej Kanade, čím prekonalo Winnipeg.
Počas prvých desaťročí boli hlavnými témami v provincii osídľovanie pôdy a jej využitie. Medzi ne patrilo vyvlastňovanie indiánskej pôdy, kontrola nad jej prírodnými zdrojmi a obchodovanie s nimi.
Prílev nových pracovníkov ako prostriedku ku rozvoju provincie sa od začiatku ukázal byť problematickým, Britská Kolumbia sa stala cieľom nielen pre emigrantov z Európy, ale aj Číny a z Japonska. Prílev ázijských emigrantov narazil na vlnu odporu od väčšinových etnických skupín obyvateľstva a viedol k nátlaku (väčšinou úspešnému) na obmedzenie prílevu ázijcov do provincie, zavedením takzvanej "dane z hlavy". Tieto nálady v spoločnosti vyvrcholili útokmi davu proti čínskym a japonským prisťahovalcom vo Vancouveri v rokoch 1887 a 1907. V roku 1923 bola schválením zákona Chinese Immigration Act zakázaná emigrácia takmer všetkých prisťahovalcov z Číny.
Provincia zatiaľ pokračovala v raste. V roku 1914 bol v meste Fort Fraser zatlčený posledný klinec do podvalu na trase druhej transkontinentálnej železnice Grand Trunk Pacific Railway, čím sa spojili severné oblasti centrálnej časti Britskej Kolumbie, od horského priesmyku Yellowhead Pass cez mesto Prince George až po Prince Rupert, pobrežné mesto na pobreží Pacifiku. Týmto sa severné pobrežie a údolie Bulkley Valley otvorilo novým ekonomickým príležitostiam. Oblasti, ktoré sa predtým takmer výlučne zameriavali iba na obchodovanie s kožušinami, sa začali zameriavať na drevospracujúci priemysel, farmárčenie a baníctvo.
Keď sa vrátili domov muži bojujúci v Prvej svetovej vojne, zistili, že ich ženy pomohli zaviesť v provincii prohibíciu na alkoholické nápoje, v ich úsilí ukončiť sociálne problémy vyplývajúce z nadmernej konzumácie tvrdého alkoholu, ktorou bol do tej doby Vancouver a zvyšok provincie preslávený. Po nátlaku zo strany veteránov bola prohibícia rýchlo zrušená, takže "vojak a pracujúci muž" si mohol vychutnať svoj pohárik, no narastajúci počet nezamestnaných veteránov ešte zhoršoval fakt, že veľa dostupných pracovných miest obsadili emigranti z Európy (najmä z Talianska), čo spôsobilo, že veľký počet znechutených veteránov vstupoval do "vojenských" politických strán, ktoré mali obhajovať ich záujmy. Tieto politické strany a zoskupenia tvorili základ roztriešteného robotníckeho politického spektra, ktoré sa stalo živnou pôdou pre rôzne extrémistické ľavicové a pravicové politické strany, vrátane tých, ktoré neskôr zformovali British Columbia New Democratic Party a British Columbia Social Credit Party.
Zavedenie prohibície na alkoholické nápoje v Spojených štátoch vytvorilo v Kanade nové pracovné príležitosti, keďže veľa ľudí našlo uplatnenie, či len profitovalo, z pašovania alkoholu cez hranice do USA. Tejto "pirátskej ekonomike" sa dá pripísať veľká časť rozvoja a prosperity Vancouveru v 20. rokoch, aj keď pokračoval aj rast drevospracujúceho priemyslu, rybárčenia a baníctva.
Po zrušení prohibície v Spojených štátoch a vypuknutí Veľkej hospodárskej krízy sa provincia začala potýkať s ekonomickým úpadkom. Do Vancouveru sa začali hrnúť desaťtisíce mužov z chladnejších častí Kanady, ktorí vytvorili veľké komunity mestskej chudiny a bezdomovcov pozdĺž zálivu False Creek a železnice pri fjorde Burrard Inlet, vrátane starej trasy železnice, ktorá viedla priamo cez stred mesta (na rohu ulíc Hastings a Carrall). Tieto ťažké časy viedli k intenzívnym snahám o politickú organizáciu, k nepokojom, ako napríklad k obsadeniu budovy hlavnej pošty, ktoré bolo násilne potlačené políciou a aj k vyhláseniu stanného práva v prístavných dokoch po dobu takmer troch rokov.
Vo Vancouveri sa sformovalo štrajkujúce zoskupenie On-to-Ottawa Trek, ktoré obsadilo vlak a malo v úmysle s ním odcestovať na východ do kanadského hlavného mesta Ottawy, kde chceli predniesť svoje požiadavky. Pri meste Mission bol vlak zastavený Gatlingovým guľometom, ktorý bol rozložený ponad železničnú trať. Všetci muži vo vlaku boli zatknutí a počas trvania hospodárskej krízy umiestnení v pracovných táboroch.
Pred koncom 30. rokov sa začali objavovať prvé známky ekonomického oživenia, no bolo to vypuknutie Druhej svetovej vojny, ktoré vyvolalo transformáciu národnej ekonomiky a ukončilo ťažké časy hospodárskej krízy. Z dôvodu vojnového úsilia sa ženy zapojili do pracovného procesu ako nikdy predtým.
Britská Kolumbia dlho ťažila zo svojej polohy pri pobreží Pacifiku, vďaka čomu mala blízke vzťahy s východnou Áziou. No tento jav niekedy spôsoboval aj napätie medzi kultúrami, ktoré niekedy vyústilo k prejavom nepriateľstva voči prisťahovalcom z Ázie. Najviac sa to prejavilo počas Druhej svetovej vojny, keď bol veľký počet obyvateľov Britskej Kolumbie japonského pôvodu vysťahovaný zo svojich domovov a internovaný vo vnútrozemí provincie v internačných táboroch. Napriek tomuto negatívnemu javu bol v provincii historicky veľký počet zmiešaných manželstiev a iných príkladov spolupráce a integrácie medzi rôznymi kultúrnymi a rasovými skupinami obyvateľstva.
Počas Druhej svetovej vojny sa hlavné liberálne a konzervatívne politické strany v Britskej Kolumbii zjednotili vo formálnej koalične vláde pod vedením nového vodcu liberálov Johna Harta, ktorý nahradil Duffa Pattulla, ktorému sa vo voľbách v roku 1941 nepodarilo získať väčšinu a sformovať koalíciu s konzervatívcami. Aj keď 14 kresiel (z celkovo 48), ktoré získala CFF, plus jeden radikálny nezávislý, bolo ďaleko od toho, aby sformovali vládu a ich popularita medzi obyvateľstvom prestavovala menej ako tretinu hlasov, hlavným dôvodom na vznik koalície, bolo zabrániť CFF dostať sa k moci.
Hart bol znovuzvolený v roku 1945 a povojnová situácia si vyžiadala vznik série nových projektov, zameraných na rozširovanie infraštruktúry, najmä na dokončenie diaľnice Highway 97, severne od mesta Prince George až po Peace River Block. Tento úsek sa dnes nazýva John Hart Highway.
V roku 1946 zvyšky koalície prevzal Byron Ingemar Johnson. Vo voľbách v roku 1949 získal najvyšší počet voličských hlasov v histórii provincie, vyše 61 percent. Za jeho víťazstvom, napriek zvyšujúcim sa obvineniam z korupcie a zneužívania moci stáli výdavkové programy a projekty. Počas jeho vlády sa pokračovalo v rozširovaní infraštruktúry a po dohode so spoločnosťou Alcan bola postavená vodná elektráreň a hlinikáreň Kemano-Kitimat. Johnson si získal popularitu počas jeho úsilia o obnovu údolia Fraser Valley, ktoré v roku 1948 postihla povodeň, ktorá bola veľkým úderom pre región a ekonomiku provincie.
Narastajúce dôkazy korupcie viedli v roku 1951 lídra konzervatívcov Royala Maitlanda k vystúpeniu jeho strany z koalície. Po voľbách v roku 1952 sa premiérom menšinovej vlády s podporou liberálov a konzervatívcov stal W. A. C. Bennett, líder British Columbia Social Credit Party. Bennett začal so sériou fiškálnych reforiem, s novou populistickou agendou a s významným rozvojom. Tým si položil základ pre voľby v roku 1953, v ktorých sa mu podarilo získať 38 percent hlasov voličov a väčšinu v parlamente Britskej Kolumbie.
Po voľbách v roku 1953 zažila Britská Kolumbia fázu rýchleho ekonomického rastu. Bennett a jeho strana spravovali provinciu viac ako 20 rokov, počas ktorých vláda začala s ambicióznym programom rozvoja infraštruktúry, ktorý poháňal masívny ekonomický rozvoj lesohospodárstva, baníctva a energetického sektoru.
Počas týchto dvoch dekád vláda Britskej Kolumbie znárodnila spoločnosti British Columbia Electric a British Columbia Power Company, spolu s ďalšími menšími energetickými spoločnosťami a premenovala ich na BC Hydro. Koncom 60. rokov bolo postavených, alebo vo výstavbe niekoľko veľkých priehrad v povodí riek Peace, Columbia a Nechako. Medzi Kanadou a Spojenými štátmi boli uzatvorené veľké zmluvy o predaji elektriny, ako napríklad Columbia River Treaty. Ekonomika provincie bola tiež poháňaná bezprecedentným rastom lesohospodárskeho sektora a tiež ťažbou ropy a zemného plynu na severovýchode provincie.
50. a 60. roky sa tiež niesli v znamení rozvoja dopravnej infraštruktúry Britskej Kolumbie. V roku 1960 založila vláda kráľovskú korporáciu BC Ferries, za účelom námorného rozšírenia systému diaľnic v provincii. Tento systém sa vylepšil a rozšíril výstavbou nových diaľnic a mostov a rozšírením existujúcich diaľnic a rýchlostných ciest.
V rokoch po skončení Druhej svetovej vojny sa Vancouver a Victoria stali kultúrnymi centrami básnikov, spisovateľov, umelcov, hudobníkov, tanečníkov a hercov, ktorých prilákala nádherná okolitá príroda a mierne podnebie. Tieto mestá sa stali atraktívnymi aj pre akademikov, komentátorov politického diania a mysliteľov. V ekonomike provincie hrala dôležitú úlohu aj turistika. Vzostup japonskej ekonomiky a ďalších ekonomík v Pacifiku bol veľkým impulzom aj pre ekonomiku Britskej Kolumbie.
Z politického a sociálneho hľadiska priniesli 60. roky obdobie zvýšeného sociálneho napätia. Napätie medzi ľavicou a pravicou, ktoré v provincii pretrvávalo od konca Veľkej hospodárskej krízy sa vyostrilo, keď sa takzvané „kapitalistické“ strany (ktoré podporovali voľný trh) sformovali do koalície, ktorú reprezentovala British Columbia Social Credit Party, proti ktorej stála v opozícii sociálnodemokratická New Democratic Party, nástupca po Co-operative Commonwealth Federation.
Tak ako rozkvitala ekonomika provincie, rástlo aj napätie v robotníckom hnutí. Napätie stúplo aj po príchode hnutia Hippies, ktorého centrami boli Vancouver a Nanaimo. Konflikt medzi prívržencami hnutia Hippies a starostom Vancouveru Tomom Campbellom sa stal legendárnym a v roku 1971 vyústil do takzvaných nepokojov v Gastowne. Koncom 60. rokov sa sociálne nepokoje a sklamanie z narastania status quo podpísali na tom, že Bennettove úspechy už nemohli zastaviť jeho narastajúcu nepopularitu.
27. augusta 1969 bola BC Social Credit Party vo voľbách znovuzvolená. Toto volebné obdobie bolo pre W. A. C. Bennetta posledným. Na začiatku 70. rokov bola ekonomika Britskej Kolumbie posilnená narastajúcimi cenami uhlia a krátením výdavkov v lesohospodárskom sektore. No BC Hydro zaznamenala prvú stratu, čo bolo začiatkom konca pre Bennetta a jeho stranu BC Social Credit Party.
Po voľbách v auguste 1972 ju vystriedala vláda NDP na čele s Daveom Barrettom. Počas jeho trojročnej vlády sa veľký rozpočtový prebytok rýchlo zmenil na deficit, aj keď zmeny v účtovnom systéme naznačovali, že časť deficitu by sa dala pripísať aj predchádzajúcej vláde. Tisícdňové obdobie jeho vlády prinieslo niekoľko veľkých zmien, medzi ktoré patrilo vytvorenie Agricultural Land Reserve, zameranej na ochranu poľnohospodárskej pôdy pred jej zastavaním a vznik poisťovne Insurance Corporation of British Columbia (ICBC), kráľovskej korporácie obviňovanej z monopolu na základné poistenie automobilov.
Názory, že vláda pristupuje k reformám buď veľmi laxne, alebo naopak zasahuje nimi až príliš ďaleko sa ešte posilnili po narastajúcich štrajkoch, ktoré viedli k zosadeniu NDP vo voľbách v roku 1975. BC Social Credit Party, pod vedením Billa Bennetta, syna W. A. C. Bennetta sa po nich vrátila k moci.
Pod vedením vlády mladého Bennetta dokončila provincia niekoľko projektov, medzi ktoré patrila výstavba diaľnice Coquihalla Highway a usporiadanie svetovej výstavy Expo 86 vo Vancouveri.
Projekt výstavby diaľnice Coquihalla Highway sa stal predmetom veľkého škandálu, keď sa zistilo, že premiérov brat kúpil ešte pred verejným oznámením konečnej trasy diaľnice veľké pozemky, cez ktoré mala táto diaľnica smerovať. No BC Social Credit Party bola vo voľbách v roku 1979 pod Bennettovým vedením znovuzvolená, pričom on sám viedol stranu až do roku 1986.
Potom, čo provincia začala zažívať obdobie trvalej recesie, zaviedla vláda program fiškálnych škrtov a obmedzení. Tento krok vyvolal odozvu, keď sa v roku 1983 zformovalo protestné hnutie Solidarity Crisis. Jeho členmi boli zástupcovia odborov a rôznych skupín obyvateľstva. Desaťtisíce z nich sa zúčastnilo na demonštráciách a celková nálada v spoločnosti bola taká, že sa vo všeobecnosti verilo, že nevyhnutným sa stane vyhlásenie generálneho štrajku, kým vláda neustúpi zo svojej politiky veľkých škrtov v rozpočte. Hnutie sa rozpadlo, keď bola dosiahnutá dohoda medzi vodcom odborov a prezidentom IWA Jackom Munrom a premiérom Bennettom.
Novým premiérom a vodcom BC Social Credit Party sa v roku 1986 stal Bill Vander Zalm, ktorému sa podarilo priviesť stranu k víťazstvu v tom istom roku. Vander Zalm sa neskôr zaplietol do škandálu s predajom holandského kultúrneho zábavného parku Fantasy Gardens Taiwanskému majiteľovi siete kasín Tanovi Yuovi. Objavili sa aj podozrenia o Yuovom vplyve na vládu pri jeho získavaní bankovej licencie. Tieto škandály spôsobili, že Vander Zalm rezignoval na spoj post a novým premiérom sa stala Rita Johnstonová.
V roku 1988 sa David See-Chai Lam stal 25. generálnym guvernérom Britskej Kolumbie a prvým generálnym guvernérom čínskeho pôvodu.
Rita Johnstonová prehrala voľby v roku 1991, pričom víťazom sa stala NDP vod vedením Mikea Harcourta, bývalého starostu Vancouveru. Aj keď vytváranie nových parkov a chránených území bolo medzi verejnosťou populárne a pomohlo rozširujúcemu sa turistickému sektoru, ekonomika stále zápasila s recesiou. Harcourt rezignoval na svoj post, keď sa prevalil Bingogate, ďalší politický škandál, ktorý sa týkal tunelovania charitatívnej lotérie, ktorej finančné prostriedky boli zneužité na financovanie premiérovej strany. Hartcourt nebol síce priamo do celej kauzy zapojený, no napriek tomu podal demisiu.
Za nového lídra strany bol vybraný Glen Clark, bývalý prezident odborov BC Federation of Labour, ktorému sa podarilo vyhrať voľby aj v roku 1996. Počas jeho vlád sa zvýšila nezamestnanosť a výška daní, pričom kľúčové odvetvia priemyslu živorili, čo sa odrazilo na nízkom ekonomickom raste. Jeho stranou otriaslo viacero škandálov, medzi najznámejšie patril Fast Ferry Scandal, ktorý sa týkal zámeru provincie vybudovať v Britskej Kolumbii lodiarsky priemysel. Obvinenie, že premiér obdržal službu za udelenie hráčskej licencie viedli k jeho rezignácii na post premiéra.
Jeho nástupcom na poste premiéra sa stal Dan Miller, ktorého neskôr vystriedal Ujjal Dosanjh. No pre Dosanjha a celú NDP už bolo príliš neskoro na to, aby zachránili stranu od drvivej porážky v ďalších voľbách.
Po voľbách v roku 2001 sa stal premiérom provincie Gordon Campbell z BC Liberal Party, keď sa mu podarilo získať 77 zo 79 parlamentných kresiel. Campbell spustil niekoľko reforiem, medzi ktoré patrilo zrušenie projektu výstavby "rýchlych trajektov", zníženie daní z príjmu a predaj železnice BC Rail do rúk CN Rail (čo vyvolalo ďalší škandál).
Campbell sa tiež dostal do nelichotivej pozície, keď ho počas jeho dovolenky na Havaji zatkla miestna polícia za riadenie auta v opilosti. No aj napriek tomu sa Campbellovi podarilo so svojou stranou vyhrať aj vo voľbách v roku 2005, čím sa po viac ako dekáde stal prvým premiérom, ktorý dovládol bez rezignácie až do konca svojho volebného obdobia a prvým premiérom od éry Billa Bennetta, ktorému sa podarilo znovuzvolenie do úradu premiéra. Campbellovej vláde sa úspešne podarilo priniesť XXI. Zimné olympijské hry do Vancouveru, kde sa uskutočnia v roku 2010. Ekonomika Britskej Kolumbie sa počas jeho vlády značne zlepšila, aj vďaka oživeniu na medzinárodných trhoch.
Britskú Kolumbiu tiež značne ovplyvnili demografické zmeny v Kanade a na celom svete. Vancouver a v menšej miere aj niektoré ďalšie oblasti Britskej Kolumbie sa stali hlavným cieľom pre veľký počet emigrantov z Hongkongu, ktorí bývalú britskú kolóniu opustili, či už dočasne, alebo natrvalo, pred jej pripojením k Číne.
Britská Kolumbia sa stala cieľovým miestom aj pre obyvateľov zo zvyšku Kanady, v dôsledku čoho jej narástol počet obyvateľstva z 10 % kanadskej populácie v roku 1971 na 13 % v roku 2006. Medzi dôvody, pre ktoré sa stala vyhľadávanou patrí jej nádherná príroda, mierne podnebie a uvoľnený životný štýl. Medzi veľkú demografickú zmenu patrí aj sťahovanie obyvateľstva z vidieckych do mestských oblastí, najmä na Lower Mainland. Tento trend sa síce vďaka vylepšeným ekonomickým vyhliadkam v posledných rokoch spomalil, no v metropolitnej oblasti Metro Vancouver v súčasnosti býva 52 % populácie.
V roku 2008 oslavovala Britská Kolumbia 150. výročie svojho vzniku ako kráľovskej kolónie (presnejšie povedané, išlo o výročie pevninskej časti Britskej Kolumbie). V tú istú dobu oslavovalo aj hlavné mesto provincie Victoria 165. výročie svojho vzniku, ako v minulosti oddelenej kráľovskej kolónie Colony of Vancouver Island. 4. augusta 2008 sa hlavné oslavy odohrali v priestoroch pred budovou parlamentu Britskej Kolumbie vo Victorii. Zúčastnilo sa ich približne 40 000 ľudí, vrátane premiéra provincie Gordona Campbella, kanadského ministerského predsedu Stephena Harpera a ďalších.
Sarah McLachlanová, Burton Cummings, Colin James a Leslie Feistová následne odohrali koncert pre návštevníkov zadarmo.
Rok | Populácia | Zmena za 5 rokov v % |
Zmena za 10 rokov v % |
Poradie |
---|---|---|---|---|
1851 | 55 000 | - | - | 6 |
1861 | 51 524 | - | -6,3 | 6 |
1871 | 36 247 | - | -35,3 | 7 |
1881 | 49 459 | - | 36,4 | 8 |
1891 | 98 173 | - | 98,5 | 8 |
1901 | 178 657 | - | 82,0 | 6 |
1911 | 392 480 | - | 119,7 | 6 |
1921 | 524 582 | - | 33,7 | 6 |
1931 | 694 263 | - | 32,3 | 6 |
1941 | 817 861 | - | 17,8 | 6 |
1951 | 1 165 210 | - | 42,5 | 3 |
1956 | 1 398 464 | 20,0 | - | 3 |
1961 | 1 629 082 | 16,5 | 39,8 | 3 |
1966 | 1 873 674 | 15,0 | 34,0 | 3 |
1971 | 2 184 620 | 16,6 | 34,1 | 3 |
1976 | 2 466 610 | 12,9 | 31,6 | 3 |
1981 | 2 744 467 | 11,3 | 25,6 | 3 |
1986 | 2 883 370 | 5,1 | 16,9 | 3 |
1991 | 3 282 061 | 13,8 | 19,6 | 3 |
1996 | 3 724 500 | 13,5 | 29,2 | 3 |
2001 | 3 907 738 | 4,9 | 19,1 | 3 |
2006 | 4 113 487 | 5,3 | 10,4 | 3 |
1991 BC % | 2001 BC % | 2001 Kanada % | 2001 BC počet | poznámka | |
---|---|---|---|---|---|
Celková populácia | 100% | 100% | 100% | 3 868 875 | |
Celkom kresťanov | 64,3% | 55,7% | 77% | 2 124 615 | |
Protestanti | 41,9% | 31,4% | 29% | 1 213 295 | |
Katolíci | 18,3% | 17,2% | 44% | 675 320 | vrátane Rímskokatolíckej cirkvi, Východnej katolíckej cirkvi, Poľskej národnej katolíckej cirkvi a Starokatolíckej cirkvi |
Pravoslávni | 0,7% | 0,9% | 2% | 35 655 | |
Kresťania | 2,7% | 5,2% | 3% | 200 345 | obsahuje väčšinou iba údaj „Kresťan“, bez ďalších údajov |
Sikhovia | 2,3% | 3,5% | 6% | 450 310 | |
Buddhisti | 1,1% | 2,2% | 1% | 85 540 | |
Muslimovia | 0,8% | 1,5% | 2% | 56 220 | |
Hinduisti | 0,6% | 0,8% | 1% | 31 500 | |
Židia | 0,5% | 0,5% | 1% | 21 230 | |
Východné náboženstvá | 0,3% | 0,1% | 9 970 | obsahuje bahaizmus, Eckankar, džinizmus, šintoizmus, taoizmus, zoroastrizmus a východné náboženstvá | |
Ostatné náboženstvá a sekty | 0,4% | 0,2% | 16 205 | obsahuje Indiánsku vieru, paganizmus, kult Wicca, scientológiu, panteizmus, rastafariánstvo, New Age, gnosticizmus, satanizmus a pod. | |
Bez náboženskej príslušnosti | 30,0% | 35,9% | 17% | 1 388 300 | obsahuje Agnosticizmus, Ateizmus, Humanizmus, bez náboženstva a ďalšie odpovede, ako Darvinizmus a pod. |
Poznámka: Nasledujúca štatistika obsahuje obidva druhy odpovedí, jednu (napr. „Nemec“), alebo viacero (napr. sčasti „Číňan“, sčasti „Angličan“) počas sčítania ľudu v roku 2001, z tohto dôvodu nedosahuje v celkovom súčte 100 %. Takisto odpoveď "Kanaďan" sa nevzťahuje na žiadnu etnickú skupinu, či rozdelenie podľa rasového pôvodu.
Etnický pôvod | Populácia | Percento |
---|---|---|
Angličania | 1 144 335 | 25,58% |
Kanaďania | 939 460 | 24,28% |
Škóti | 748 905 | 19,36% |
Íri | 562 895 | 14,55% |
Nemci | 500 675 | 12,94% |
Číňania | 373 830 | 9,66% |
Francúzi | 331 535 | 8,57% |
Indovia | 183 650 | 4,75% |
Holanďania | 180 635 | 4,67% |
Ukrajinci | 178 880 | 4,62% |
Severoamerickí indiáni | 175 085 | 4,53% |
Taliani | 126 420 | 3,27% |
Nóri | 112 045 | 2,90% |
Poliaci | 107 340 | 2,77% |
Švédi | 89 630 | 2,32% |
Walesania | 86 710 | 2,24% |
Rusi | 86 110 | 2,23% |
Filipínci | 69 345 | 1,79% |
Američania | 59 075 | 1,53% |
Dáni | 49 685 | 1,28% |
Indiáni z kmeňa Métis | 45 455 | 1,17% |
Maďari | 43 515 | 1,12% |
Britská Kolumbia má veľmi etnicky zmiešanú populáciu, v ktorej veľký počet emigrantov žije v provincii 30 rokov a menej. Ázijci sú najväčšou viditeľnou prisťahovaleckou komunitou, keďže v oblasti Lower Mainland žijú vo veľkých mestách početné čínske, japonské, filipínske a kórejské komunity. V meste Surrey a v oblastiach bývalého mesta South Vancouver žije tiež veľká komunita Sikhov.
Viceguvernér Britskej Kolumbie Steven Point je reprezentantom kráľovnej v provincii Britská Kolumbia. Počas jeho neprítomnosti môže federálny kabinet vymenovať správcu, ktorý bude vykonávať všetky jeho povinnosti v úrade. V praxi je ním väčšinou sudca najvyššieho súdu Britskej Kolumbie.
Britská Kolumbia má 87-členné zákonodárne zhromaždenie, ktoré sa volí väčšinovým volebným systémom. V posledných rokoch sa začali objavovať návrhy na zmenu tohto systému.
V súčasnosti v provincii vládne British Columbia New Democratic Party pod vedením premiéra Johna Horgana. Bývalý premiér Gordon Campbell v roku 2001 zaznamenal najväčšie volebné víťazstvo v histórii provincie (77 zo 79 kresiel v parlamente), no po voľbách v roku 2005 sa legislatíva viac rozdelila medzi liberálov a členov sociálnodemokratickej British Columbia New Democratic Party (NDP). V posledných rokoch je s dvojcifernou podporou na vzostupe strana zelených Green Party of British Columbia, ktorým sa podarilo získať 3 miesta v parlamente v r.2017.
British Columbia Liberal Party nie je v príbuzenskom vzťahu s federálnou Liberal Party a nezdieľa ani jej politické postoje. BC Liberal Party je skôr koalíciou strán z bývalej Social Credit Party, federálnych liberálov a konzervatívcov a ľudí, ktorí podporujú stredopravé strany.
Pred vzostupom liberálov bola hlavnou stredopravou politickou stranou v provincii British Columbia Social Credit Party, ktorá jej vládla takmer 40 rokov. Okrem krátkeho obdobia rokov 1972–1975, keď vládla NDP, boli stredopravé vlády British Columbia Liberal Party spolu so súčasnými de facto nástupcami v British Columbia Liberal Party u moci posledných 55 rokov. Ďalšie voľby sa budú konať v októbri 2021.
Britská Kolumbia je známa svojimi politicky aktívnymi odbormi, ktoré tradične podporujú sociálnych demokratov z NDP.
V ekonomike Britskej Kolumbie dominuje spracovanie prírodných zdrojov, primárne lesohospodársky priemysel so zvyšujúcim sa významom baníckeho priemyslu. Zatiaľ čo počet pracovných miest v sektore zdrojov sústavne klesá, v súčasnosti je miera nezamestnanosti na 4,5 %, čo je najnižšia hodnota za posledných 30 rokov. Nové pracovné miesta vznikajú v stavebníctve a v sektore služieb. Región Vancouveru má po mestách Los Angeles a New York tretí najväčší filmový priemysel v Severnej Amerike.
Dejiny ekonomiky v Britskej Kolumbii sú opakovaním dramatických vzostupov a pádov, ktoré ovplyvňovali politiku, kultúru a podnikateľské prostredie v provincii.
Hlavní zamestnávatelia (čiastočný zoznam):
Doprava zohrala v histórii provincie významnú rolu. Skalisté hory a horské pásma, nachádzajúce sa od nich západným smerom predstavovali veľkú prekážku pre cestovanie, až kým nebola v roku 1885 dokončená výstavba transkontinentálnej železnice.
Cesta prvých prieskumníkov a obchodníkov s kožušinami viedla cez kaňon Peace River Canyon, vedúci skrz Skalisté hory. Takmer všetka preprava tovaru a osôb z a do provincie sa uskutočňovala cez Tichý oceán, najmä cez prístavy v mestách Victoria a New Westminster.
Až do 30. rokov prestavovala železnica jediné spojenie Britskej Kolumbie so zvyšnými časťami Kanady, pričom motoristi museli na cestu používať trasu po Spojených štátoch. Po dokončení diaľnice Crowsnest Pass Highway v roku 1932 a neskôr aj transkontinentálnej, 10 781 km dlhej Trans-Canada Highway, dokončenej v roku 1971, sa doprava po cestách stala najpreferovanejším spôsobom cestovania do a zo zvyšku krajiny.
Z dôvodu jej veľkosti a členitosti jej terénu si spojenie všetkých miest vyžiadalo vybudovanie tisícov kilometrov diaľnic. Údržba siete ciest bola až do 50. a 60. rokov v zlom stave, potom došlo k obratu.
V súčasnosti sa sieť diaľnic nachádza v oblasti Lower Mainland a Central Interior, pričom zvyšok provincie je dostupný po sieti dobre udržiavaných dvojprúdových rýchlostných ciest. Výstavba a údržba diaľnic patrí pod správu vlády Britskej Kolumbie.
Zo Skalistých hôr vedú do zvyšných oblastí Kanady štyri hlavné cesty. Z juhu na sever to sú: Crowsnest Pass Highway, idúca cez Sparwood, Trans-Canada Highway, idúca cez národný park Banff, Yellowhead Highway, idúca cez národný park Jasper a Highway 2, idúca cez Dawson Creek. V provincii je tiež niekoľko diaľnic, ktoré smerujú do amerických štátov Washington, Idaho a Montana. Najdlhšou diaľnicou je Highway 97, dlhá 2081 km, ktorá smeruje z kanadsko-americkej hranice v Osoyoos na sever ku jazeru Watson Lake v Yukone.
Pred rokom 1978 spravovala verejnú dopravu BC Hydro, elektrárenská spoločnosť, patriaca provincii. Neskôr provincia založila spoločnosť BC Transit, ktorá spravuje a zabezpečuje všetku verejnú dopravu v provincii. V roku 1998 vznikol TransLink, nezávislá spoločnosť zabezpečujúca verejnú hromadnú dopravu v regionálnom okrese Metro Vancouver.
Vozový park verejnej hromadnej dopravy v Britskej Kolumbii pozostáva najmä z dieselových autobusov, mesto Vancouver má okrem nich aj trolejbusy. TransLink spravuje sieť nadzemného metra SkyTrain, ktoré spája mestá Vancouver, Burnaby, New Westminster a Surrey. Metro sa 17. augusta 2009 rozšírilo dokončením trasy Canada Line aj na juh do Richmondu a po dokončení plánovanej trasy Evergreen Line sa rozšíri aj na východ do miest Coquitlam a Port Moody.
Dokončenie výstavby Kanadskej pacifickej železnice (CPR) v roku 1885 bolo podmienkou pripojenia provincie ku Kanadskej konfederácii. V nasledujúcich desaťročiach sa v provincii pokračovalo s rozširovaním železničnej siete, ktorá sa stala hlavným spôsobom dopravy, až kým sa v 50. rokoch 20. storočia nezačalo s rozširovaním a zdokonaľovaním diaľničného systému v Britskej Kolumbii.
Okrem CPR boli postavené ďalšie železničné trate. Dve hlavné trasy vedúce cez priesmyk Yellowhead Pass spojili trať CPR s traťou Grand Trunk Pacific, s konečnou zastávkou v meste Prince Rupert a s Canadian National Railway (CNR), s konečnou zastávkou vo Vancouveri. Na nich sa napojila trať Pacific Great Eastern (PGE), ktorá viedla severojužným smerom medzi mestami v oblasti Central Interior a pobrežím. PGE (neskôr známa ako British Columbia Railway, v súčasnosti vo vlastníctve CNR) spájala mestá Fort St. James, Fort Nelson a Tumbler Ridge s bývalým mestom North Vancouver.
Železnica E&N Railway, premenovaná na Southern Railway of Vancouver Island obsluhuje komerčné a dopravné služby pre pasažierov na Vancouverovom ostrove vlastnením železničných tratí. Prepravu cestujúcich na Vancouverov ostrov poskytuje VIA Rail Canada.
V roku 1960 bola založená BC Ferries, kráľovská korporácia, ktorá zaisťovala prepravu pasažierov a ich motorových vozidiel trajektami medzi Vancouverovým ostrovom a oblasťou Lower Mainland, ako lacnejšia alternatíva ku službám železnice CPR.
V súčasnosti prepravuje ľudí, motorové vozidlá a tovar na 25 trasách, ktoré spájajú ostrovy v Britskej Kolumbii so sebou navzájom a s pevninou. Prepravu trajektom do amerického štátu Washington zaisťuje Washington State Ferries (medzi Sidney a Anacortes) a Black Ball Transport (medzi Victoriou a Port Angeles). Prepravu trajektami na vnútrozemských riekach a jazerách zaisťuje vláda provincie.
Komerčná preprava zaoceánskeho tovaru hrá v ekonomike provincie tiež dôležitú úlohu. Najväčšie prístavy sú v mestách Vancouver, v Roberts Bank (pri Tsawwassene), Prince Rupert a vo Victorii. Zpomedzi nich je najdôležitejším Port of Vancouver, ktorý je najväčším prístavom v Kanade a najviac diverzifikovaným prístavom v Severnej Amerike. Mestá Vancouver, Victoria a Prince Rupert sú tiež hlavnými prístavmi pre výletné lode.
V roku 2007 bol v meste Prince Rupert otvorený veľký námorný kontajnerový prístav s vnútrozemským prekladiskom v Prince Rupert Port Authority.
Po celej Britskej Kolumbii sa nachádza viac ako 200 letísk. Medzi najväčšie patria medzinárodné letiská Vancouver International Airport (YVR), Victoria International Airport (YYJ), Kelowna International Airport (YLW) a Prince George International Airport (YXS). Vancouver International Airport je druhé najrušnejšie letisko v Kanade, ktoré v roku 2007 prepravilo viac ako 17,5 miliónov cestujúcich, letiská v Kelowne a vo Victorii prepravili v tom istom roku vyše milión cestujúcich.
V provincii je 14 určených parkov a chránených oblastí, 141 ekologických rezervácií, 35 provinčných námorných parkov, 7 oblastí kultúrneho dedičstva, 6 národných historických miest, 4 národné parky a 3 národné rezervácie. 12,5 % (114 000 km2) územia provincie je v súčasnosti chráneným územím.
V Britskej Kolumbii sa nachádza 7 kanadských národných parkov:
V Britskej Kolumbii je tiež veľká sieť provinčných parkov, ktoré spravuje BC Parks z ministerstva životného prostredia. Sieť provinčných parkov v Britskej Kolumbii je druhá najväčšia sieť parkov v Kanade (najväčšou je sieť kanadských národných parkov).
Okrem týchto oblastí je ešte 4,7 milióna hektárov obrábateľnej pôdy chránených v systéme Agricultural Land Reserve.
Obdarovaná svojím hornatým terénom, pobrežím a svojimi riekami, jazerami a lesmi, bola Britská Kolumbia dlho vyhľadávaným cieľom pre ľudí, ktorí sa chceli venovať turistike, stanovaniu v prírode, horolezectvu, lovu na divú zver a rybárčeniu.
Na veľa miestach sa dajú vykonávať motorizované a nemotorizované vodné športy. Vo fjordoch pri pobreží Britskej Kolumbie je veľa vhodných miest na kajakovanie. Splavovanie perejí a kajakovanie je populárne na veľkom počte vnútrozemských riek, takisto ako windsurfing.
V zime je v provincii obľúbenou činnosťou beh na lyžiach a v posledných desaťročiach aj zjazdové lyžovanie na svahoch pohorí Pobrežné vrchy a Skalistých hôr a na južných svahoch Shuswap Highlands a pohoria Columbia Mountains. Snowboarding získal svoju popularitu v provincii začiatkom 90. rokov. Počas konania Zimných olympijských hier v roku 2010 sa v oblasti Whistler-Blackcomb uskutočnia všetky zjazdové podujatia, zatiaľ čo halové podujatia sa odohrajú v oblasti Vancouveru.
Vo Vancouveri a vo Victorii (takisto ako v niektorých ďalších mestách) sú príležitosti pre rekreačných bežcov a cyklistov. Niektoré z opustených horských ciest v provincii boli upravené pre potreby turistiky, horského bicyklovania a zjazdového lyžovania.
V provincii je k dispozícii aj možnosť jazdy na koňoch. Pre potreby turistov boli v provincii vybudované aj cesty pre jazdu na koni, často na miestach s nádhernou okolitou prírodou.
Vo veľkom je tu zastúpené aj množstvo iných športov, medzi ktoré patrí golf, tenis, futbal, ľadový hokej, kanadské rugby, rugby, softbal, basketbal, curling a krasokorčuľovanie. Britská Kolumbia tiež vyprodukovala množstvo vynikajúcich športovcov, najmä v plávaní a v zimných športoch. Na vzostupe je aerobik a hatha jóga.
Z dôvodu stále sa zvyšujúceho počtu turistov je v posledných desaťročiach na vzostupe výstavba luxusných (často päťhviezdičkových) hotelov a turistických rezortov, chaletov, zariadení bed and breakfast, hotelov, motelov, rybárskych kempov a autokempov.
Na základe štúdie univerzít University of Victoria a Simon Fraser University z roku 2004 (publikovanej v roku 2006) je užívanie marihuany spomedzi všetkých kanaďanov najviac rozšírené práve v provincii Britská Kolumbia. No štúdia OSN z júla 2007 označila za najviac postihnutú provinciu Quebec, keď 15,8 % quebečanov za rok požilo marihuanu, v porovnaní s kanadským priemerom 14,1 %, čo umiestnilo Kanadu na prvé miesto v užívaní marihuany spomedzi vyspelých krajín. Spolu s narastajúcim počtom jej užívateľov je Britská Kolumbia zodpovedná za 40 % všetkej produkcie marihuany v Kanade.
Hlavnými administratívnymi jednotkami Britskej Kolumbie je jej 28 regionálnych okresov.
Polovica obyvateľstva Britskej Kolumbie žije v mestách a obciach v regionálnom okrese Metro Vancouver, medzi ktoré patrí: Anmore, Belcarra, Bowen Island, Burnaby, Coquitlam, Delta, Langley (mesto), Langley (okres), Lions Bay, Maple Ridge, New Westminster, North Vancouver (mesto), North Vancouver (okres), Pitt Meadows, Port Coquitlam, Port Moody, Richmond, Surrey, Vancouver, West Vancouver, White Rock, 17 indiánskych rezervácií a nezačlenená oblasť, známa ako Electoral Area A.
Medzi ďalšie mestá v provincii patria:
Na väčšine územia provincie sa nachádza divá príroda, z toho dôvodu veľký počet cicavcov, ktorých výskyt je na území Spojených štátov zriedkavý, sa v Britskej Kolumbii bežne vyskytuje.
V provincii žije veľký počet medveďov grizzly, čiernych medveďov (baribalov) a kermodov (poddruhu čierneho medveďa), spolu s jeleňmi, jeleňom wapiti, losmi, polárnymi sobmi, ovcami tlstorohými, horskými kozami, svišťami, bobrami kanadskými, ondatrami, kojotmi prériovými, vlkmi dravými, lasicami, rosomákmi, jazvecami, pumami americkými, orlami, kršiakmi rybožravými, volavkami, husami kanadskými, labuťami, potáplicami, sokolmi, sovami, havranmi, kačkami strakatými, drozdami sťahovavými, sojkami, hýľmi a sýkorkami.
Vo vodách provincie sa nachádzajú zdravé populácie veľkého počtu rýb, medzi ktoré patria lososy, pstruhy, sivone, halibuty, pstruhy dúhové a jesetery. Na pobreží sa často vyskytujú tulene obyčajné a vydry severoamerické. Medzi veľryby žijúce pri pobreží Britskej Kolumbie patria kosatky dravé (orca), vráskavce sivé, sviňuchy obyčajné, sviňuchy dallove, delfíny pacifické a vráskavce minke.
Medzi ohrozené druhy v Britskej Kolumbii patrí svišť vancouverský, sova škvrnitá, biely pelikán a jazvec.
Druh živočícha | Ohrozené druhy v BC | Celkový počet druhov v BC |
---|---|---|
Sladkovodné ryby | 24 | 80 |
Obojživelníky | 5 | 19 |
Plazy | 6 | 16 |
Vtáky | 34 | 465 |
Suchozemské cicavce | 11 | 104 |
Morské cicavce | 3 | 29 |
Rastliny | 257 | 2 333 |
Motýle | 12 | 187 |
Vážky | 9 | 87 |
Medzi živočíchov pôvodom z iných častí sveta a v súčasnosti sa vyskytujúcich v Britskej Kolumbii patrí púpava lekárska, bažant poľovný, ustrice čerstvé, pstruh jazerný, slimáky, škorce, vlhovce, nevädza, vrbica vŕbolistá, prútnatec metlovitý, letuchy, priadkovce, pílovky, veverice sivé, rôzne druhy ázijských chrobákov, brečtany, daniely škvrnité, bodliaky, potkany nórske, škorce a mníšky veľkohlavé.
V posledných rokoch sa v severných oblastiach provincie objavil lykožrút.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.