Vlkolínec
From Wikipedia, the free encyclopedia
Vlkolínec je podhorská osada, miestna časť okresného mesta Ružomberok v Žilinskom kraji. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry a ako pozoruhodne zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov charakteristického stredoeurópskeho typu, je od roku 1993 zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.
| Vlkolínec* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | IV,V |
| Identifikačné č. | 622 |
| Región** | Európa |
| Súradnice | 49°02′21″S 19°16′42″V |
| História zápisu | |
| Zápis | 1993 (17. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Osada predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí, s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred krajinárskeho zázemia tvoreného úzkymi pásikmi polí a pasienkov, zo severu chránená masívom Sidorova (1 099 m n. m.).
Osada sa rozprestiera na južnom svahu jedného z výbežkov liptovskej časti hlavného hrebeňa Veľkej Fatry v nadmorskej výške 718 metrov. Okrem Sidorova obec obklopujú z východnej strany kopce Stráňa, od západu vyvýšeniny Laz a Diel a od juhu Ravný diel. Prístupná je po odbočení z hlavnej cesty spájajúcej Ružomberok a Banskú Bystricu.
Podľa dostupných záznamov sa vznik Vlkolínca, pôvodne osady drevorubačov a uhliarov, predpokladá medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Ako osada patriaca do chotára mesta Ružomberok bol súčasťou hradného panstva Likavského hradu. Tento stav pretrval až do polovice 20. storočia.
V mestskej samospráve zastupovali osadu dvaja volení zástupcovia zvaní starší, neskôr boženíci a senátori.
Po druhej svetovej vojne sa v päťdesiatych rokoch plánovalo presídlenie miestnych obyvateľov do Ružomberka. Dôvodom boli požiadavky obyvateľov na zabezpečenie zodpovedajúcich podmienok na život, porovnateľných s ostatnými miestnymi časťami mesta. Tento projekt sa však neuskutočnil a tak dodnes môžu návštevníci Vlkolínca obdivovať životom pulzujúci vidiecky organizmus uprostred zachovalej tradičnej zrubovej architektúry.
Pamiatky
- Súbor ľudových domov, ide o jednopodlažné najčastejšie troj či štvorpriestorové zrubové stavby na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou šindľovou strechou s podlomenicou z prelomu 19. a 20. storočia.[1] Štít býva niekedy ukončený kuklou. Doskové štíty domu majú malé otvory, dýmniky, slúžiace na odvod dymu. Steny drevených domov, kvôli vyrovnaniu strmého svahu postavených na vysokých kamenných podmurovkách, sú zrubové z čiastočne alebo úplne tesaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a hlina. Farebne prevažujú domy natreté bielou vápennou farbou. Centrálnu časť domu tvorí vstupný pitvor s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. Hospodárske stavby (humná, maštale a chlievy) stoja na pozemku buď samostatne, alebo sú pristavané k domu.
- Dedinská zvonica, zrubová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1770.[2] Fasáda zvonice je pokrytá šindľom.
- Rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie, jednoloďová neskoroklasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1875.[3] Úpravami prešiel v rokoch 1923 a 1941. Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená barokovou helmicou s laternou.
Architektúra
Vlkolínec je typickou obcou sústredenej svahovitej drevenej osady s dlhými dvormi. Jeho zástavbu dnes tvorí štyridsaťpäť usadlostí, drevených obytných domov a hospodárskych budov postavených v strmom svahu. Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova. Uprostred tradičnej zástavby sa v centre obce nachádza zvonica, studňa, murovaný kostol a škola. Studňa a zvonica sú vybudované tradičnou technikou a pokryté šindľom ako všetky pôvodné strechy domov a hospodárskych stavieb. Svoju jedinečnosť si zachoval vďaka izolovanosti kvôli čomu ho obišiel prudký stavebný rozmach v 19. a 20. storočí. Až do polovice 20. storočia viedli do osady iba poľné cesty a neexistovala tu elektrina. Vlkolínec bol v rámci karpatského regiónu vyhodnotený ako najlepšie zachovaný reprezentant svojho druhu, ktorý dotvára okolitá scenéria Veľkej Fatry.
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[4] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[5][6]
Pohľad do zákutí Vlkolínca
Ulica vo Vlkolínci
Interiér domu
Zvonica
Dom č. 47
Cesta
Uličky Vlkolínca
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
