Vincent Šikula (* 19. október 1936, Dubová – † 16. jún 2001, Modra), slovenský prozaik, básnik, scenárista, autor literatúry pre deti a mládež.[1]
| Vincent Šikula | |
| slovenský prozaik, básnik a dramatik | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 19. október 1936 |
| Dubová, Prvá česko-slovenská republika | |
| Úmrtie | 16. jún 2001 (64 rokov) |
| Modra, Slovensko | |
| Rodičia | Alexander (Alexin) Šikula Anna Ľudovíta, rod. Slintáková |
| Súrodenci | 11 |
| Manželka | 1. Alica Šikulová 2. Anna Blahová-Šikulová |
| Deti | Veronika, Agáta, Elena, Michal |
| Dielo | |
| Žánre | román, novela, poviedka, báseň, scenár |
| Debut | zbierka poviedok Na koncertoch sa netlieska |
Narodil sa v roku 1936 v rodine lesného robotníka a vzdelanie získaval v obci Dubová, v Modre, v Nitre a napokon v Bratislave, kde študoval v rokoch 1956 – 1959 na Hudobnej pedagogickej škole a po jej zrušení na Štátnom konzervatóriu hru na lesnom rohu. Hrával v Lúčnici, pôsobil ako organista v Ivanke pri Bratislave. V rokoch 1961 – 1964 pracoval ako učiteľ v Modre, v rokoch 1967 – 1968 pracoval ako redaktor v časopise Romboid, v rokoch 1969 – 1973 bol dramaturgom v Slovenskej filmovej tvorbe. Od roku 1973 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, v rokoch 1994 – 1999 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. V roku 1979 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec. V roku 1994 vznikol dokumentárny film STV Bratislava - Vincent Šikula v rámci cyklu Profily (scenár Tatiana Syneková, réžia Fedor Bartko).
Zomrel v Modre 16. júna 2001 na zlyhanie srdca, pochovaný je v Dubovej.[2]
Pôvodne začal písať básne. Publikovať začal krátkymi prozaickými textami, ktoré vyšli v roku 1964. Jeho diela sú založené na životnej a rozprávačskej bezprostrednosti, ich základom sú zážitky, skúsenosti, dojmy a pocity mladého človeka. Nevytvára ucelené príbehy, voľne spája situácie, motívy a predstavy, čím zvýrazňuje naoko bezvýznamné veci a odkrýva trvalé hodnoty ľudského života, ako sú láska, domov, priateľstvo či práca. Svojou tvorbou nadväzuje na naturizmus (František Švantner, Margita Figuli či Dobroslav Chrobák), no veľký vplyv na jeho tvorbu mali i starší autori (J. C. Hronský).
Próza pre dospelých
- 1964 – Na koncertoch sa netlieska, poviedky z vojenského života
- 1964 – Možno si postavím bungalow, poviedky
- 1966 – S Rozarkou, novela o mentálne zaostalej dievčine
- 1966 – Nebýva na každom vŕšku hostinec
- 1968 – Povetrie, poviedky
- 1976 – Majstri, román, 1. diel trilógie
- 1977 – Muškát, román, 2. diel trilógie
- 1978 – Vlha, novela
- 1979 – Vilma, román, 3. diel trilógie
- 1980 – Liesky, poetická novela zo študentských čias, zasadená do obdobia autorovho pôsobenia v Ivanke
- 1981 – Vojak, novela
- 1983 – Matej, román o Matejovi Hrebendovi
- 1983 – Nokturná, kniha úvah, autorských vyznaní, rozhovorov a literárnych portrétov
- 1987 – Heroické etudy pre kone, poviedky
- 1990 – Pastierska kapsička, poviedky
- 1991 – Ornament, román
- 1994 – Pôstny menuet, poviedky
- 2001 – Udri pastiera, román
Poézia pre dospelých
Próza pre deti
Scenáre
- 1980 – Otec ma zderie tak či tak, celovečerný film nakrútený podľa knižky Prázdniny so strýcom Rafaelom, scenár Igor Rusnák, réžia O. Krivánek
- Ľalie poľné, réžia Elo Havetta
- Zuzanka Hraškovie, televízny film podľa balady P. O. Hviezdoslava. Réžia O. Krivánek.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
