Vevericovité
From Wikipedia, the free encyclopedia
Vevericovité (zastarano: veverkovité[1], vevercovití[2]; lat. Sciuridae) je čeľaď malých až stredne veľkých hlodavcov. V slovenčine majú rodové mená veverica, veverička, svišť, syseľ, burunduk (čipmank) a poletuška.
Rýchle fakty Vedecká klasifikácia, Vedecký názov ...
Vevericovité | |||||||||||||||||||||||||
vrchný eocén – súčasnosť | |||||||||||||||||||||||||
syseľ zlatistý (Callospermophilus lateralis) | |||||||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia | |||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| |||||||||||||||||||||||||
Vedecký názov | |||||||||||||||||||||||||
vevericovité Gotthelf Fischer von Waldheim, 1817 | |||||||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||||||||||||||||||||||||
Zavrieť
Vevericovité sú pôvodné v Amerike, Eurázii a Afrike; nevyskytujú sa v Austrálii (kam boli introdukované[3]), v púštnych oblastiach Afriky a v južných oblastiach Južnej Ameriky[4]. Najstaršie známe vevericovité pochádzajú z obdobia eocénu. Medzi ostatnými žijúcimi hlodavcami je ich najbližším príbuzným bobruška hôrna (Aplodontia rufa) a druhy z čeľade plchovité.[5]