Veľká Javorina (Biele Karpaty)
vrch v Bielych Karpatoch From Wikipedia, the free encyclopedia
Veľká Javorina (čes. Velká Javořina, 969,8 m n. m.[1]) je najvyšší vrch pohoria Biele Karpaty. Nachádza sa na slovensko-českej hranici, približne 8 km severne od Starej Turej.[2]
| Veľká Javorina | |
| vrch | |
 Vysielač na vrchole Veľkej Javoriny | |
| Štáty |  Slovensko,  Česko |
|---|---|
| Regióny | Trenčiansky, Zlínský |
| Okresy | Nové Mesto nad Váhom, Uherské Hradiště |
| Obce | Lubina, Strání |
| Pohorie | Biele Karpaty |
| Podcelok | Javorinská hornatina |
| Povodia | Váh, Morava |
| Nadmorská výška | 969,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°51′28″S 17°40′33″V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Bumbálky |
  | |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Wikimedia Commons: Veľká Javorina (Biele Karpaty) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nachádza sa v južnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Javorinská hornatina.[3] Leží na slovensko-českej hranici, medzi vrchmi Durda (842 m n. m.) a Jelenec (925 m n. m.). Vrch sa vypína na pomedzí Trenčianskeho a Zlínskeho kraja a okresov Nové Mesto nad Váhom a Uherské Hradiště. Slovenská, juhovýchodná časť masívu patrí do katastra obce Lubina[4], severozápadná zasahuje na územie moravskej obce Strání.
Vrch je súčasťou horského hrebeňa, ktorý sa tiahne pohraničím a čiastočne vytvára rozvodnicu povodí Váhu a Moravy. Západnú časť masívu odvodňujú prítoky Veličky, smerujúcej do rieky Moravy, južné a východné svahy napájajú riečku Kamečnica a Tŕstie, ktoré smerujú do Váhu.[2] Vrcholová časť i menšie oblasti vrchu sú odlesnené a poskytujú ďaleké výhľady.
Z geologického hľadiska je masív Veľkej Javoriny tvorený paleogénnym flyšom, v ktorom sa striedajú hrubšie vrstvy pieskovca s tenšími vrstvami ílovitých bridlíc. Vrchol sa nachádza na slovenskej strane a má tvar širokého plochého chrbta. Je odlesnený a pokrytý je rozsiahlou lúkou.
Dané územie výrazne podlieha ľudským zásahom. Na vrchole stojí vysielač Veľká Javorina, z dolín sem smeruje asfaltová komunikácia – rovnako z moravskej ako aj slovenskej strany. Veľká Javorina je vyhľadávaným miestom cykloturistov a ak príroda dovolí aj bežkárov. Neďaleko pod vrcholom stojí verejnosti prístupná Holubyho chata a viacero súkromných chát.
Veľká Javorina je oddávna považovaná za jeden zo symbolov, svedčiacich o dobrých vzťahoch medzi Čechmi a Slovákmi, o čom svedčí i kameň na vrchole Javoriny s nápisom: „Tu bratia vždy sa stretať budú.“ Každoročným letným podujatím sú na vrchole Javoriny Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov. Tieto slávnosti nadväzujú na tradície, ktoré zaviedli ešte naši predkovia – Štúrovci, ktorí sa tu stretávali s osvietencami z Moravy a Čiech.
Na Veľkej Javorine sa nachádza Prírodná rezervácia Veľká Javorina[5]. Kyslé pôdy na flyši vytvárajú podklad pre zachovalé lesné spoločenstvá. Lesy sa tu vyznačujú prirodzeným zmladením so znakmi pôvodnej štruktúry porastov. V tejto polohe vystupujú ako klimaxové spoločenstvá s málo zmeneným genofondom v 4 – 6 vegetačnom stupni.
Flóra
Les je pôvodného druhového zloženia – bučiny a javorové bučiny, ale je poznačený dlhodobým hospodárením, preto nemá štruktúru pralesa, hlavne čo sa týka vekového rozvrstvenia stromov. Stromy tu majú približne rovnaký vek, hrúbku a výšku. Chýba tu aj väčšie zastúpenie „mŕtveho“ dreva, ktoré patrí k základným indikátorom pralesa, kde môže jeho podiel dosiahnuť až 30%.
Aj napriek tomu sa tu vyskytujú vzácne rastliny ako je mliečivec alpínsky (Cicerbita alpina) – jediná lokalita vysokohorského druhu v Bielych Karpatoch. Z bežnejších lesných druhov je tu aj bohatá populácia snežienky (Galanthus nivalis), mesačnice trvácej (Lunaria rediviva) a chochlačky dutej (Corydalis cava).
Fauna
Živočíchy sú štandardne zastúpené poľovnou zverou ako jeleň lesný, srna hôrna, diviak lesný a iné. Občas zablúdi aj medveď hnedý (Ursus arctos).
Z menších, menej viditeľných, ale o to vzácnejších živočíchov sa tu vyskytuje fuzáč alpský (Rosalia alpina), fuzáč bukový (Cerambyx scopolii) – trávia odumierajúce drevo. Vyskytujú sa tu aj ďalšie vzácne druhy, pre ktoré slovenské názvoslovie nemá pomenovanie. Za spomenutie stojí vzácny pavúk Anelossimus vittatus a Leptiphanthes zimmermanni, vzácny horský druh pavúka Saloca kulczinskyi, chrobák Harpalus marginellus, mucha Phaonaia czernyi.
Okolo lesných potôčikov a studničiek sa zdržiava salamandra škvrnitá, kunka žltobruchá (Bombina variegata). V korunách stromov môžeme zahliadnuť ďatľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos) a muchárika bielokrkého (Ficedula albicollis).
Vďaka nadmorskej výške, polohe pohoria a odlesneniu ponúka vrcholová časť ďaleké výhľady. Okrem okolitých vrchov je dobre pozorovateľných viacero susedných pohorí na Slovensku i v Česku. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať vzdialený Hrubý Jeseník, Moravsko-sliezske Beskydy, Malú Fatru, Považský Inovec i Tribeč.[6]
- Na vrchol vedie dvojica asfaltových ciest; z juhu z obce Lubina, zo západu z moravskej osady Vápenky.
- po
červenej magistrále Cesta hrdinov SNP:
- po
žltej značke zo Starej Turej - po
modrej značke:
- z Lubiny okolo Holubyho chaty
- z moravskej obce Nová Lhota[2]
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
