Lubina (okres Nové Mesto nad Váhom)
obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom From Wikipedia, the free encyclopedia
Lubina je obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom. K obci patria aj osady Kopcové, Dúbrava a U Ličkov, ktoré boli vo februári 1945 vypálené nemeckými vojakmi, za pomoc partizánom. Celkom bolo zničených 11 budov.[4]
| Lubina | |
| obec | |
 Pamätník v Lubine | |
| Štát | Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Nové Mesto nad Váhom |
| Región | Kopanice |
| Nadmorská výška | 313 m n. m. |
| Súradnice | 48°47′02″S 17°44′09″V |
| Rozloha | 29,43 km² (2 943 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 478 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 50,22 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 7. marec 1392 |
| Starosta | Martin Beňatinský[3] (HLAS-SD) |
| PSČ | 916 12 |
| ŠÚJ | 506184 |
| EČV (do r. 2022) | NM |
| Tel. predvoľba | +421-32 |
| E-mailová adresa | starosta@obeclubina.sk |
| Telefón | 032 - 7778 169 |
|
Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Lubina (Nové Mesto nad Váhom District) | |
| Webová stránka: obeclubina.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
Obec Lubina leží na slovensko-moravskom pohraničí - v podjavorinskej oblasti. Je takmer úplne zovretá v horskej doline, ohraničenej hlavným hrebeňom Bielych Karpát zo severu a ich bočnými výbežkami z východu a západu. Na juhovýchode je jej chotár ohraničený Malými Karpatami. Obec je orientovaná severojužným smerom a kopanice sú roztrúsené po svahoch bočných výbežkov. Dominantu tvorí najvyšší vrch chotára a celých Bielych Karpát - Veľká Javorina (970 m n. m.). Najnižšie položené miesto je v dolnej časti obce - 256 m n. m.
Okrem centrálnej obce spadajú do katastra aj desiatky ďalších kopaničiarských usadlostí, ktoré sa ležia hlavne nahor proti smeru toku Kamečnice. Susednými obcami Lubiny sú Stará Turá, Strání - Květná, Moravské Lieskové a Bzince pod Javorinou. Územie je koridorom k najvyššiemu vrcholu Bielych Karpát - k Veľkej Javorine. Južnou časťou katastra prechádza cesta druhej triedy z Nového mesta nad Váhom do Starej Turej, Myjavy a ďalej na Záhorie.
Názov
Lubina je odvodený od slovného základu „lub“ vo význame lyko, podkôrna časť listnatého stromu. Pomenovanie osady v takomto poraste - dubovom - „dubina, dubina, bude z teba Lubina“, je i základom povesti o založení obce.
Obyvateľstvo
Náboženská štruktúra
Obec je takmer čisto evanjelická. V súčasnosti je farský úrad evanjelickej cirkvi v Lubine zároveň aj sídlom Považského seniorátu. Seniorkou je ThDr. Eva Juríková.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1784. Veža bola doplnená v roku 1795. Úpravou, ktorá mu dala súčasný charakter prešiel v roku 1883 a neskôr v roku 1921. Interiér kostola je plochostropý, sa nachádza sa tu trojramenná empora nesená murovanými stĺpmi. Oltár je barokovo-klasicistický z konca 18. storočia. Ostatné zariadenie pochádza z úpravy v roku 1883.[5] Fasády kostola sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá z priečelia vo forme rizalitu, je lemovaná nárožnými lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.
- Evanjelická fara, jednopodlažná jednotraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1784. Úpravami prešla na začiatku 20. storočia.[6] V dome sa narodil J. Ľ. Holuby, ktorý má na fasáde pamätnú tabuľu odhalenú v roku 1927.[7]
- Rodný dom Samuela Štúra, dvojpodlažná štvorpriestorová ľudová stavba s valbovou strechou z druhej polovice 18. storočia.[8] Fasády domu sú členené lizénovými rámami a pilastrami. Okná majú profilované nadokenné rímsy. V dome sa narodil Samuel Štúr, otec Ľudovíta Štúra. Na fasáde je osadená pamätná tabuľa dejateľa z roku 1969.[9]
Zaujímavosti
Pri obci bol v rokoch 1973 - 1977 vŕtaný hlboký oporný vrt Lu-1 Lubina, ktorý dosiahol hĺbku 3300 m.[10]
Osobnosti obce
Rodáci
- Samuel Štúr (* 1789 - † 1851), učiteľ, otec Ľudovíta Štúra
- Jozef Ľudovít Holuby (* 1836 - † 1923), evanjelický farár, senior, botanik, etnograf a historik. Patril k popredným predstaviteľom slovenského národného hnutia.
- Rudolf Uher (* 1913 - † 1987), sochár
- Miloš Uher (* 1914 - † 1945), organizátor partizánskeho hnutia na Západnom Slovensku
Pôsobili tu
- Alfréd Wetzler (* 1918 - † 1988), spisovateľ, spoluautor Vrbovej a Wetzlerovej správy
- Rudolf Vrba (* 1924 - † 2006), profesor farmakológie a terapeutiky, spoluautor Vrbovej a Wetzlerovej správy
Referencie
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.