Tri kapitoly
From Wikipedia, the free encyclopedia
Tri kapitoly (starogr. τρία κεφάλαια – tria kefalaia, lat. tres capituli)[1] je označenie pre spor[2] a sporné diela troch kresťanských teológov antiochijskej školy: Theodora z Mopsueste (v tomto prípade bola problematická aj osoba daného teológa)[3], Theodoreta z Kýru (niektoré jeho spisy) a Iba z Edessy (jeho/jemu pripisovaný list biskupovi Marimu).
Kapitoly boli odsúdené Druhým konštantínopolským koncilom. Spor o tri kapitoly, ktorý koncilu predchádzal bol vyvolaný cisárom Justiniánom I. v snahe o zmier medzi chalcedónskymi (ortodoxnými) kresťanmi a monofyzitmi (resp. miafyzitmi). Justinián kapitoly ediktom ako nestoriánske odsúdil a podobnú reakciu požadoval aj od biskupov a patriarchov. Pápež Vigilius kapitoly odsúdiť odmietol a bol Justiniánom internovaný v Konštantínopole. Spor sa nakoniec na piatom ekumenickom koncile vyriešil v prospech odsúdenia kapitol, no žiadaný výsledok (zmier s monofyzitmi) nepriniesol.[2] Situácia navyše spôsobila dočasnú schizmu na kresťanskom Západe.[4][5] Spor o tri kapitoly tak bol jedným z prípadov zasahovania svetskej moci do cirkevných záležitostí a pokiaľ možno v niektorom úseku byzantských dejín hovoriť o cézaropapizme, šlo práve o toto obdobie Justiniánovej vlády.[6] Na Západe nebol výsledok sporu nikdy úplne prijatý[7] a v neskoršom období bol používaný ako argument pri spochybňovaní pápežského primátu.[8]