![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/3c/Fourth_ecumenical_council_of_chalcedon_-_1876.jpg/640px-Fourth_ecumenical_council_of_chalcedon_-_1876.jpg&w=640&q=50)
Chalcedónsky koncil
štvrtý ekumenický koncil v kresťanstve / From Wikipedia, the free encyclopedia
Chalcedónsky koncil bol štvrtým ekumenickým koncilom v dejinách cirkvi. Konal sa v dňoch 8. októbra až 1. novembra 451 v meste Chalcedón v Bitýnii v Malej Ázii (dnes je to časť Istanbulu – Kadıköy).
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/3c/Fourth_ecumenical_council_of_chalcedon_-_1876.jpg/640px-Fourth_ecumenical_council_of_chalcedon_-_1876.jpg)
Katolícka a ortodoxná cirkev uznáva závery tohto koncilu za záväznú súčasť svojej náuky.
Koncil rozhodol v dlhotrvajúcom a veľmi ostrom spore týkajúcom sa vzťahu božskej a ľudskej prirodzenosti v Ježišovi Kristovi v prospech náuky o dvoch prirodzenostiach (duofyzitizmus). Odsúdil teda monofyzitizmus (a miafyzitizmus) i nestorianizmus a sformuloval tzv. Chalcedónske vyznanie viery. To vyznáva, že Ježiš Kristus, ako druhá osoba Najsvätejšej Trojice, mal súčasne ľudskú i božskú prirodzenosť, pričom tieto dve prirodzenosti nie sú v Kristovi „ani zmiešané, ani oddelené“ (tzv. náuka o dvoch prirodzenostiach, duofyzitizmus). Koncil odmietajú tzv. orientálne cirkvi.