Topoľ (Populus) je rod opadavých listnatých stromov z čeľade vŕbovité (Salicaceae). Ide asi o 60 druhov, ktoré sa medzi sebou často krížia. Sú to veľké a rýchlo rastúce stromy.[1]
Rýchle fakty Vedecká klasifikácia, Vedecký názov ...
V septembrovom vydaní časopisu Science roku 2016, oznámil Joint Genome Institute, že Populus trichocarpa bol prvým stromom, ktorého kód DNA bol sekvenovaný.[2][3]
Topole sú citlivé na hubové ochorenie listov, nekrózu.[4]Peľ je mierne alergénny.[5]
Rod má veľkú genetickú diverzitu. Druhy rastú do výšky 15 až 50 m, s obvodom kmeňa 2,5 m.
Kôra mladých jedincov je hladká, biela až zelená alebo tmavosivá a často má nápadné lenticely; staré stromy niektorých druhov zostávajú hladké, ale iné sa stávajú drsnými a hlbokými trhlinami. Výhonky sú silné, s (na rozdiel od príbuzných vŕb) je terminálny púčik prítomný. Listy sú špirálovito usporiadané a líšia sa tvarom od trojuholníkového po kruhový alebo (zriedka) lalokový s dlhou stopkou; u druhov v Populus časť Aigeiros, sú stopky laterálne sploštené, takže už ľahký vietor spôsobuje, že listy sa knísajú a dávajú celému stromu „blikajúci“ vzhľad. Veľkosť listov je veľmi variabilná aj na jednom strome, typicky sú malé listy na bočných výhonkoch a veľmi veľké listy na silno rastúcich hlavných výhonkoch. Listy sa často menia na svetlozlaté až žlté pred opadaním na jeseň.[6][7]
Kvety sú väčšinou dvojdomé (zriedka jednodomé) a objavujú sa skoro na jar pred listami. Visia na dlhých jahňadoch vytvorených z pukov v pazuchách listov z predchádzajúceho roka.
Rod Populus je tradične rozdelený do šiestich častí na základe listov a kvetných charakteristík[7][8] táto klasifikácia je uvedená nižšie. Súčasné genetické štúdie túto klasifikáciu vo väčšine podporujú. Potvrdzujú aj predtým predpokladanú evolúciu „sieťovú“ evolúciu s pomocou kríženia a introgresie medzi skupinami. Niektoré druhy (uvedené nižšie) majú odlišné vzťahy určené ich jadrovou DNA (zdedenou po otcovi) a plastidovou DNA (zdedenou po matke), dôkaz o hybridnom pôvode.[9] Kríženie pokračovalo a stalo sa v rode bežným s niekoľkými krížencami medzi druhmi v rôznych známych častiach.[6][7][10]
Populus časť Aigeiros (Severná Amerika, Európa, západná Ázia; mierne pásmo)
Populus deltoides – topoľ deltolistý (východná Severná Amerika)
Populus fremontii (západná Severná Amerika)
Populus nigra – topoľ čierny (Európa, pôvodný druh na území Slovenska[11]); tu je radený podľa jadrovej DNA, podľa plastidovej DNA patrí do časti Populus (vrátane Populus afghanica)
Populus × canadensis (P. deltoides × P. nigra) – topoľ kanadský
Populus × inopina (P. nigra × P. fremontii)
Populus časť Tacamahaca (Severná Amerika, Ázia; chladné podnebie)
Populus angustifolia – topoľ úzkolistý (stredná Severná Amerika)
Populus balsamifera – topoľ balzamový (severná Severná Amerika) (= P. candicans, P. tacamahaca)
Populus cathayana (severovýchodná Ázia)
Populus koreana J. Rehnder – (severovýchodná Ázia)
Populus laurifolia (stredná Ázia)
Populus maximowiczii A. Henry – topoľ Maximowiczov (severovýchodná Ázia)
Populus simonii – topoľ Simonov (severovýchodná Ázia)
Populus suaveolens Fischer (severovýchodná Ázia)
Populus szechuanica – topoľ sečuánsky (severovýchodná Ázia); tu je radený podľa jadrovej DNA, podľa plastidovej DNA patrí do časti Aigeiros
Populus trichocarpa – topoľ chlpatoplodý (západná Severná Amerika)
Populus tristis (severovýchodná Ázia); tu je radený podľa jadrovej DNA, podľa plastidovej DNA patrí do časti Aigeiros
Populus ussuriensis (severovýchodná Ázia)
Populus yunnanensis (východná Ázia)
Populus časť Leucoides (východná Severná Amerika, východná Ázia; teplé podnebie)
Populus heterophylla (juhovýchodná Severná Amerika)
Populus lasiocarpa (východná Ázia)
Populus wilsonii (východná Ázia)
Populus časť Turanga (juhozápadná Ázia, východná Afrika; subtropické až tropické podnebie)
Populus euphratica (severná Afrika, juhozápadná a stredná Ázia)
Populus ilicifolia (východná Afrika)
Populus časť Abaso (Mexiko; subtropické až tropické podnebie)
STERRY, Paul. Collins Complete Guide to British Trees (A Photographic Guide to Every Common Species). [s.l.]: Collins, 2008. 320 s. ISBN 978-0-00-723685-5. S.142. (po anglicky)
Eckenwalder, J.E.. Biology of Populus and its implications for management and conservation. Ottawa: NRC Research Press, National Research Council of Canada, 1996. ISBN 9780660165066. Systematics and evolution of Populus.
Hamzeh, M., & Dayanandan, S. (2004). Phylogeny of Populus (Salicaceae) based on nucleotide sequences of chloroplast TRNT-TRNF region and nuclear rDNA. Amer. J. Bot. 91: 1398-1408. Available online
Eckenwalder, J.E.. Poplar culture in North America. Ottawa: NRC Research Press, 2001. ISBN 978-0-660-18145-5. Key to species and main crosses, s.325–330.