Tadžičtina
From Wikipedia, the free encyclopedia
Tadžičtina (тоҷикӣ / تاجیکی - todžikí) je variant perzštiny, ktorou hovoria v Tadžikistane a Uzbekistane asi 4,4 milióny ľudí, pričom v Tadžikistane je úradným jazykom. Pre rozmanité etnické zloženie (Uzbeci, Rusi) ňou hovorí len približne 60 % obyvateľstva. Na komunikáciu medzi národnostnými menšinami sa používa ruština, ktorej rozumie veľká väčšina populácie.
Tadžičtina (тоҷикӣ, تاجیکی, todžikí) | |
Štáty | Tadžikistan, Afganistan, Uzbekistan, Kirgizsko, Kazachstan, Rusko, Pakistan |
---|---|
Región | Stredná Ázia |
Počet hovoriacich | asi 4,4 milióna |
Klasifikácia | Indoeurópske jazyky
|
Písmo | cyrilika, latinka |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Tadžikistan |
Regulátor | - |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | tg |
ISO 639-2 | tgk |
ISO 639-3 | tgk |
Wikipédia | |
Adresa | tg.wikipedia.org |
Pomenovanie | Википедиа - донишномаи озод |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Tadžičtina sa odlišuje od iránskej a afganskej perzštiny. Spisovný jazyk vznikol zo severných a západných dialektov tadžičtiny. Jeho relatívna izolácia v hornatom prostredí napomohla zachovávaniu určitých archaických jazykových prvkov, ktoré v perzštine už vymizli. Tadžičtina sa píše cyrilikou.
Medzi historicky dôležité tadžicky hovoriace regióny Strednej Ázie patria mestá Samarkand a Buchara. Nachádzajú sa na území dnešného Uzbekistanu.