From Wikipedia, the free encyclopedia
Symfonický metal je termín, ktorý sa používa na označenie heavymetalovej hudby, ktorá obsahuje symfonické prvky; čiže prvky prebrané z iných hudobných žánrov (t.j. vážna hudba, progresívny rock), avšak obyčajne využíva vo väčšej miere klávesové nástroje alebo akustické gitary a miesto speváka zastáva obyčajne speváčka s operným vokálom.
| Symfonický metal | |
 Nightwish: Anette Olzon, Marco Hietala, Emppu Vuorinen, Jukka Nevalainen a Tuomas Holopainen. | |
| Pôvod v štýloch | Nová vlna britského heavy metalu, Symfonický rock, Progresívny metal, Neoklasický metal, Gotický metal, Power metal |
|---|---|
| Kultúrne pozadie | Druhá polovica 90. rokov 20. storočia – Kontinentálna Európa (predovšetkým Škandinávia a Holandsko) (toto sa týka výlučne symfonického metalu ako takého; kultúrne pozadie symfonických variácií iných štýlov metalu, predovšetkým tých extrémnych, je koncom 80. rokov a v prvej polovici 90. rokov vo Švajčiarsku a Škandinávii) |
| Typické nástroje | Elektrická gitara - Basová gitara - Bicie - Klávesy - Klavír - Husle - a iné akustické a elektronické nástroje - príležitostne tvorí pozadie spevácky zbor |
| Všeobecná popularita | Dosť výrazná v častiach Európy, všade inde relatívne veľká základňa fanúšikov. |
| Zmes štýlov | |
| Symfonický power metal Symfonický gothic metal Symfonický black metal | |
Prívlastok „symfonický“ používajú niekedy aj kapely z iných metalových štýlov, ktoré v malej miere využívajú symfonické prvky, aby sa týmto označením odlíšili od kapiel vo svojom subžánri, ktoré symfonické prvky nemajú. Aj keď mnohé symfonické metalové kapely zakladajú svoj štýl kategoricky na vážnej hudbe, niektoré si osvojili teatrálny, epickejší prístup, založený na filmovej hudbe alebo na filmových soundtrackoch. Známym príkladom tohto prístupu je tvorba fínskej symfonickej metalovej skupiny Nightwish.
Symfonický metal preberá svoje hudobné základy predovšetkým z hudobného štýlu používaného v gotickom metale, power metale a vážnej hudbe.
Najdôležitejšími hudobnými nástrojmi symfonického metalu sú klávesy a syntetizátory. Tvoria centrum hudobného sprievodu jednotlivých skladieb. Zatiaľ čo ostatné nástroje obyčajne hrajú relatívne jednoduché pasáže, klávesové party môžu byť veľmi komplexné a technicky náročné, pripomínajúc zvuky hry rôznych operných štýlov a napodobňujú a obsahujú celé orchestrálne aranžmány. Kvôli efektu umelci občas zapájajú do svojej hudby aj celé symfonické orchestre, v štúdiu i naživo.
Je veľmi ťažké všeobecne charakterizovať gitarovú a basgitarovú hru v tomto štýle. Podobne ako v gotickom metale, možno to charakterizovať ako syntézu odlišných rockových a metalových štýlov, najčastejšie sa používajú prvky štýlov ako black metal, death metal, power metal a progresívny metal; avšak na rozdiel od gotického metalu sú často prítomné aj prvky klasickej hudby. Mnohé z týchto kapiel aspoň občas používajú nástroje prebrané z klasickej hudby (ako aj spev), aby zahrali jednoduché, chytľavé melódie, čo v súčasnosti robí so symfonického metalu (spoločne s power metalom, ktorý má podobné znaky) jeden z najprijateľnejších metalových štýlov.
Piesne sú obyčajne veľmi atmosférické, aj keď radostnejšie než v ostatných metalových subžánroch, dokonca aj piesne s morbídnymi textami už zo zvyku obsahujú durové fanfáry. Predovšetkým kvôli dokresleniu nálady a atmosféry sa používajú klávesy.
Texty pokrývajú širokú škálu tém. Často si prepožičiavajú námety z power metalu, tiež témy typické pre operu, bežná je aj fantazijná a mytologická tematika. Podobne ako v gotickom metale sú témy textov piesní symfonického metalu epicky štylizované v koncepte, ktorý vyplýva od spoločnej témy albumu na ktorom boli vydané.
Pre kapely v tomto žánre je typické, že miesto frontmana zastáva žena, ktorá obyčajne spieva v mezzosopráne. Okrem toho občas vystupuje aj druhý, mužský spevák, podobne ako je to bežné v gotickom metale. Hrdelné, deathmetalové vokály sa síce využívajú len zriedka, avšak nie sú úplne neznáme. Okrem toho sa niekedy využívajú aj ďalšie sprievodné vokály, vrátane celých speváckych zborov. Mužskí speváci bývajú bežní predovšetkým v symfonickom power metale.
Kapely, predovšetkým tie so ženou na mieste frontmana, obvykle využívajú operné vokály. Takéto kapely bývajú označované ako operný symfonický metal[1][2] napríklad Nightwish (Tarja Turunen),[3] Epica, Haggard,[1] Therion, Operatika, Dremora, Dol Ammad, Visions of Atlantis, Aesma Daeva, Almora. Operný štýl nie je výhradne spätý len so symfonickým metalom, objavuje sa tiež v avantgardnom metale, progresívnom metale, gotickom metale a melodickom metale.
Jednou z prvých symfonických metalových kapiel bola thrashmetalová skupina Believer, ktorá svojou skladbou „Dies Irae“ z albumu Sanity Obscure (1991) predznamenala operný prístup kapiel ako Therion a Nightwish.[4] Ako píše Jeff Wagner vo svojej knihe Mean Deviation, táto skladba bola v metale jedinečná svoju kreativitou a prelomovosťou, a s výnimkou kapely Mekong Delta, žiadna iná extrémna metalová kapela v tej dobe nedokázala zmiesiť metal s vážnou hudbou tak dokonale.[4] Korene symfonického metalu sa nachádzajú v raných deathmetalových a gothicmetalových kapelách, ktoré používali vo svojej tvorbe niektoré symfonické prvky. Obzvlášť dôležitou bola kapela Therion a jej zapojenie orchestra do živých vystúpení a tiež používanie klasických kompozičných techník; postupne sa tieto prvky stali dôležitejšou súčasťou hudby Therion než ich deathmetalové korene. Ďalším kľúčovým vplyvom bol album fínskej prog-metalovej skupiny Waltari Yeah! Yeah! Die! Die! Death Metal Symphony in Deep C. Následne sa operné ženské vokály, klasické nástroje a progresívne prvky stali základom zvuku Dark Tranquillity.
V roku 1997 vydali Nightwish a Within Temptation svoje debutové albumy, oba silno ovplyvnené symfonickými tendenciami Therionu. Within Temptation boli väčšmi ovplyvnení gotickým metalom, a tým pádom bola ich hudba jednoduchšia než na power metale založená tvorba Nightwishu, i keď obe kapely mali dva najdôležitejšie symfonické prvky spoločné – prenikavé ženské vokály speváčok Tarji Turunen a Sharon den Adel, a hojné využívanie klávesovej hry založenej na vážnej hudbe.
V prvej polovici 1. dekády 21. storočia sa do širšej pozornosti dostali mnohé symfonické metalové kapely ako Rain Fell Within, After Forever, Epica, Delain, Haggard, Leaves’ Eyes a Edenbridge; vo všetkých sa objavujú charakteristické klávesy a ženský spev. Power metal, so svoju relatívne vzletnou fantastickou tematikou a štylizovanými klávesovými zvukmi, mal stále veľký vplyv na tieto kapely.
Pojmom „symfonický metal“ sa občas označujú jednotlivé piesne alebo albumy kapiel, ktoré zvyčajne hrajú death metal, doom metal, gothic metal, power metal, či dokonca black metal. V tomto článku hovoríme síce o symfonickom metale ako o samostatnom subžánri, avšak je nutné spomenúť, že tento pojem sa občas používa na označenie štylistických prvkov, ktoré možno nájsť takmer v každom subžánri heavy metalu.
Podľa ďalšej definície je zase symfonický metal populárny v niektorých oblastiach vo forme vyššie spomínaných subžánrov, predovšetkým v strednej a severnej Európe.
Pojem „symfonický metal“ sa používa na označenie akejkoľvek metalovej kapely, ktorá používa symfonické alebo orchestrálne prvky; „symfonický metal“ teda nie žáner ako taký, ale skôr len zovšeobecňovacie označenie. Len veľmi málo kapiel označuje samých seba ako „symfonický metal“, predovšetkým Aesma Daeva. Tento pojem sa hodí predovšetkým v súvislosti so žánrovo nevyhranenými kapelami ako Epica a Nightwish
Symfonický black metal má podobné prvky ako melodický black metal, avšak využíva klávesovú hru alebo nástroje obyčajne používané v symfonickej alebo vážnej hudbe. Môžeme sem zahrnúť tiež blackmetalové kapely, ktoré používajú vo svojej hudbe vo veľkej miere atmosférické klávesy, podobne ako v symfonickom metale či gothic metale. Symfonické aspekty tohto žánru sú obyčajne nedeliteľnou súčasťou kapely, a ako také sa zvyčajne využívajú počas celého trvania skladby. Medzi priekopnícke symfonické blackmetalové kapely patria Dimmu Borgir a Emperor.
Pod pojmom symfonický power metal sa rozumejú powermetalové kapely, ktoré vo veľkej miere využívajú klávesy alebo nástroje obyčajne používané v klasickej hudbe, podobne ako je to v symfonickom metale. Predovšetkým tieto dodatočné prvky odlišujú túto hudbu od normálneho power metalu; nielenže vytvárajú ďalšiu vrstvu hudby, ale aj väčšiu rozmanitosť zvuku. Kapely tohto žánru sa obyčajne vyznačujú čistým spevom, poniektoré kapely k tomu pridávajú občasný scream a growl.
Prototypom symfonickej powermetalovej kapely je Nightwish. Piesne Nightwish, ktoré najlepšie demonštrujú tento žáner sú „Wishmaster“ z albumu Wishmaster, „Ghost Love Score“ z albumu Once a „The Poet and the Pendulum“ na albume Dark Passion Play. Tieto piesne sa držia epickej schémy a rozšírených formálnych štruktúr charakteristických pre power metal, spoločne s hojným využívaním orchestrálnych prvkov.
Ďalšou kapelou, na ktorú sa hodí toto označenie je Rhapsody of Fire, známa svojou zmesou gitár, bicích a extrémne veľkých zvukových paliet, neskoršie začala zapájať celý spevácky zbor a symfonický orchester. Silnú inšpiráciu čerpajú z ranej klasickej hudby a obzvlášť z barokovej hudby, a všetky jej albumy sú súčasťou epickej ságy zasadenej vo svetoch hrdinskej fantasy. K piesňam Rhapsody of Fire, ktoré najlepšie dokresľujú tento žáner, patria „The Mystic Prophecy of the Demonknight“ z albumu Triumph or Agony a „Emerald Sword“ z albumu Symphony of Enchanted Lands. Medzi ďalšie kapely, na ktoré sa hodí toto označenie, patria Kamelot, Phoenix Rising, Sonata Arctica, Serenity či Versailles.
Jednou z prvých gothicmetalových kapiel, ktorá vydala štúdiový album obsahujúci vokály „Krásky a zvieraťa“, čiže deathmetalové vokály v protiklade z čistými ženským vokálmi, bola nórska kapela Theatre of Tragedy v roku 1995. V tomto prístupe pokračovali ďalšie kapely ako Holanďania Within Temptation v roku 1996.[5] Debutový album Enter im vyšiel rok nato, načo nasledovalo EP The Dance.[6] V obidvoch nahrávkach využívajú speváčka Sharon den Adel a spevák Robert Westerholt prístup „Kráska a zviera“. Ich druhý štúdiový album Mother Earth vyšiel roku 2000 a zaobišiel sa bez deathmetalových vokálov, namiesto čoho „sa opieral výlučne o den Adelovej majestátne vokálne nadanie“.[6] Album zaznamenal veľký komerčný úspech a titulný singel „Ice Queen“ sa umiestnil na vrcholoch rebríčkoch v Belgicku a ich rodnom Holandsku.[7] Ich tretí album The Silent Force uzrel svetlo sveta roku 2004 ako „ctižiadostivý projekt obsahujúci celý symfonický orchester a kapele robí sprievod 80-členný spevácky zbor“. [8] Výsledkom bol ďalší komerčný úspech v celej Európe[8] a predstavenie „sveta tvrdých gitár a ženských vokálov“ „komerčnému obecenstvu“.
Druh gothic metalu, ktorý hrá Within Temptation, v sebe spája „gitarovú silu hard rocku s rozmachom a grandióznosťou symfonickej hudby“.[8] Kritik Chad Bowar zo severu About.com opisuje ich štýl slovami „optimálna rovnováha“ medzi „melódiou a chytľavosťou komerčného rocku, hĺbkou a komplexnosťou klasickej hudby a temnou stránkou gotického metalu“.[9] Komerčný úspech Within Temptation viedol k vzniku veľkého množstva gotických metalových kapiel na čele s ženskou speváčkou, predovšetkým v Holandsku.
Ďalšou holandskou skupinou hrajúcou v tomto symfonickom gothicmetalovom duchu je After Forever. Ich debutový album Prison of Desire vydaný roku 2000 bol „odvážny, aj keď je to nedokonalá prvá práca v nesporne skľučujúcom podujatí: heavy metal sa oženil s aranžmánmi progresívneho rocku a inštrumentáciou klasickej hudby – všetkému tomu trónia rovnocenné party šeredných cookie-monster vokálov a plne kvalifikovaná operná speváčka“.[10] Iba niekoľko mesiacov po vydaní tohto albumu opustil After Forever zakladajúci člen, gitarista a spevák Mark Jansen.[11] Jansen neskoršie založil skupinu Epica, ďalší holandský počin mixujúci gotický a symfonický metal. V roku 2003 prišli s debutovým albumom The Phantom Agony, ktorý sa hudobne vyznačuje kombináciou Jansenových hrdelných škrekov s „anjelskými tónmi klasicky školenej mezzosopranistky menom Simone Simons, to všetko na bujnom základe symfonického power metalu“.[12] Hudba Epicy bola opisovaná ako kombinácia „temnej, strašidelnej gotickej atmosféry s bombastickou a symfonickou hudbou“.[13] Podobne ako Within Temptation a After Forever, aj Epica je známa tým, že využíva orchester. Ich album The Divine Conspiracy vydaný roku 2007 úspešne zabodoval v hitparádach v ich domovskej krajine.[14]
Takáto zmes symfonického a gotického metalu prišla aj z opačného smeru. Fínska skupina Nightwish začínala ako symfonická powermetalová kapela[15] a gotické prvky uviedla na svojom albume z roku 2004 Once,[16] predovšetkým v skladbe „Nemo“.[17] Na ďalšom albume Dark Passion Play z roku 2007 tiež mixovali svoj „bombastický, symfonický a filmový“ metalový štýl s gotickou atmosférou.[18] Švédska skupina Therion tiež obohatila svoj druh symfonického metalu o gotické prvky na svojom albume vydanom roku 2007, Gothic Kabbalah.[19]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
