Stupnica (hudba)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Stupnica (iné názvy: tónová stupnica, hudobná stupnica) je v muzikológii rad tónov, stupňovito zoradených v stúpajúcom alebo klesajúcom smere podľa určitých pravidiel od základného (prvého) tónu – toniky stupnice k jeho oktáve (oktáva je vzdialenosť tónov z ktorých ten vyšší má dvojnásobnú frekvenciu). Skupinu tónov danej stupnice, použitú v určitej hudobnej skladbe alebo piesni nazývame tónina.[1]
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/40/C_Major_scale_%28up_and_down%29.svg/320px-C_Major_scale_%28up_and_down%29.svg.png)
Stupnice sú v podstate konvencie, ktoré sa vytvorili tak, aby ladili nášmu sluchu. Rôzne stupnice sa líšia hlavne počtom tónov a ich vzdialenosťami (intervalmi), t. j. hlavne umiestnením poltónov a celých tónov.
Stupnice môžeme rozdeliť podľa počtu tónov. Stupnice sa však zvyčajne hrajú tak, že sa zahrá aj prvý tón nasledujúcej (o oktávu vyššej) stupnice. Preto napr. bežná „sedemtónová“ stupnica má celkovo 8 tónov. Najznámejšie stupnice sú:
- päťtónové stupnice (pentatonické, sú typické pre hudbu z oblasti Číny a Japonska);
- šesťtónové (celotónové);
- sedemtónové (diatonické, cirkevné, cigánske);
- dvanásťtónové (chromatická, alternovaná).
Tradičná európska hudba vychádza zo stupníc, ktoré sa ustálili v 17. storočí. Pracuje so stupnicami diatonickými, ktoré rozdeľujeme na tvrdé, durové (tvrdé) a tri typy mäkkých, molových (aiolská, harmonická, melodická).