Interval (hudba)

Interval v hudbe znamená vzdialenosť medzi dvomi tónmi (t. j. pomer ich výšky). Najmenšia vzdialenosť medzi dvoma tónmi v európskej hudbe je poltón.^[1] Vzdialenosť dvoch poltónov je celý tón.^[2][3][1] Tón, od ktorého sa meria vzdialenosť k inému tónu sa nazýva základný tón.^[2] Tón, ku ktorému sa interval meria, sa nazýva intervalový tón.^[2] Podľa toho, či je intervalový tón nižšie alebo vyššie ako základný tón, sa rozlišuje vrchný interval (interval meraná nahor od zakladeného tónu k intervalovému tónu, ktorý je vyššie ako základný tón) a spodný interval (interval meraný nadol od základného tónu k intervalovému tónu, ktorý je nižšie ako základný tón).^[2]

Ak dva tóny znejú naraz, ide o harmonický interval, ak znejú po sebe, ido o melodický interval.^[2] Ľubozvučné intervaly (ktoré lahodia nášmu sluchu) nazývame konsonantné tie sú tercia, kvarta, kvinta, sexta a oktáva, ostatné sú disonantné a to sekunda a septima. Aj keď ľubozvučnosť intervalov môže byť do istej miery subjektívna, vo všeobecnosti väčšinou platí, že čím jednoduchším zlomkom je možné vyjadriť frekvencie dvoch tónov, tým sú pociťované ako ľubozvučnejšie. (Preto napr. kvinta s pomerom frekvencií 3:2 zvykne byť považovaná za ľubozvučnejšiu ako malá sekunda s pomerom 16:15).

Základným intervalom je oktáva, ktorá má podiel frekvencií tónov 2 : 1, t. j. vyšší tón má frekvenciu dvojnásobnú ako nižší. Oktáva je považovaná za najkonsonantnejší interval. V európskej hudbe je rozdelená na dvanásť poltónov.

Názvy intervalov

Názvy intervalov sú odvodené od toho, o koľko stupňov stupnice sú jednotlivé tóny od seba vzdialené. Názvy sú prevzaté z latinských poradových čísloviek. Sú to:

• Prima
• Sekunda
• Tercia
• Kvarta
• Kvinta
• Sexta
• Septima
• Oktáva

Druhy intervalov

Keďže európska diatonická stupnica má sedem tónov (v prípade C-dur sú to: C, D, E, F, G, A, H) ale až 12 poltónov, označenie „prima“ až „oktáva“ je nedostatočné. Na popis všetkých 12 poltónových vzdialeností existuje doplnkové označenie „čistá“, „zväčšená“ a „zmenšená“. prima, kvarta, kvinta a oktáva sú vždy čisté, kým sekunda, tercia, sexta a septima sú buď malé, alebo veľké. Dôvod tohoto delenia je najlepšie viditeľný na klávesnici klavíra. V stupnici C-dur majú intervaly prima, kvarta, kvinta a oktáva rovnaký počet poltónov bez ohľadu na to, či hráme stupnicu zhora nadol, alebo zdola nahor. Na druhej strane intervaly sekunda, tercia, sexta a septima sú v stúpajúcom smere stupnice veľké a klesajúcom smere malé (v stúpajúcom smere narátame o jeden poltón viac, ako v klesajúcom). Toto pravidlo platí pre všetky intervaly tvorené pomocou durových stupníc. Prehľad týchto intervalov je v nasledujúcej tabuľke na príklade C-dur:

Stupeň	Názov intervalu	Počet poltónov	Zákl. tón: C	Pomer frekvencií
1	čistá prima	0	C – C	1:1
2	malá sekunda	1	C – Db	16:15
2	veľká sekunda	2	C - D	9:8
3	malá tercia	3	C – Eb	6:5
3	veľká tercia	4	C – E	5:4
4	čistá kvarta	5	C – F	4:3
	zmenšená kvinta	6	C - F#
5	čistá kvinta	7	C – G	3:2
6	malá sexta	8	C – Ab	8:5
6	veľká sexta	9	C – A	5:3
7	malá septima	10	C – Hb	16:9
7	veľká septima	11	C – H	15:8
8	čistá oktáva	12	C – C	2:1

Všetky intervaly uvedené v tabuľke sú vrchné, pretože druhý tón je vyšší ako východiskový tón (v tomto prípade C). Ak tvoríme intervaly smerom nadol (t. j. druhý tón je nižší ako východiskový), ide o intervaly spodné.

Intervaly väčšie ako oktáva sa označujú ďalšími latinskými radovými číslovkami (napr. nóna, decima ...). Sú to takzvané rozšírené intervaly.

Obraty intervalov

Obraty intervalov (len menších ako oktáva) robíme tak, že východiskový tón intervalu posunieme o oktávu. Vrchný tón intervalov posúvame o oktávu nižšie, spodný/východiskový o oktávu vyššie. Napr. ak z vrchnej tercie C-dur , posunutím spodného tónu o oktávu vyššie dostaneme sextu: