Stará radnica (Košice)
budova v Košiciach From Wikipedia, the free encyclopedia
Stará radnica v Košiciach je barokovo-klasicistická budova, ktorá stojí na Hlavnej ulici 59 neďaleko budovy Štátneho divadla.
| Stará radnica | |
| barokovo-klasicistická budova | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Košický kraj |
| Okres | Košice I |
| Mesto | Košice |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Súradnice | 48°43′18″S 21°15′29″V |
 Národná kultúrna pamiatka SR | |
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 1088/1 |
| - dátum zápisu | 16. 10. 1963 |
  Poloha v rámci Košíc
| |
 Poloha v rámci Starého Mesta
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Na mieste, kde dnes stojí bývalá radničná budova, stávali na konci 13. storočia dva bohaté meštianske domy. Jeden z nich vlastnil v 15. storočí významný košický rodák, kancelár kráľovstva a arcibiskup - prímas Uhorska, Juraj Satmáry.
Neskôr boli domy spojené a od začiatku 17. storočia v nich sídlila mestská radnica. Súčasná budova palácového typu bola postavená v rokoch 1779 až 1780 v barokovo-klasicistickom štýle. Autorom projektu bol Ján Langer. Fasáda budovy je bohato členená, dotvorená balustrádou a sochami s antickými výjavmi, ktoré sú dielom sochára Antona Krausa. V tympanóne je umiestnený erb mesta. Interiér budovy je zdobený viacerými maľbami, ktorých autorom je maliar Erasmus Schrött, ktorý vymaľoval aj interiér neďaleko stojaceho Kostola Najsvätejšej Trojice.
Na prelome rokov 1805 a 1806 v tejto budove strávil ubytovaný päť dní ruský vojvodca Michail Kutuzov, ktorý sa porazený vracal z jednej z napoleonskych bitiek. Túto udalosť zaznamenáva aj pamätná tabuľa osadená neďaleko vchodovej brány.
Počas rušného roku 1919 sa stala radničná budova centrom vojenských prehliadok. Počas trvania Slovenskej republiky rád bola nakrátko sídlom najvyššieho orgánu Revolučnej vládnej rady.
Radnica mesta Košice túto budovu využívala až do roku 1928, keď bola presťahovaná do novej radničnej budovy na Hviezdoslavovej ulici. Odvtedy až do roku 1995 budova slúžila mestskej knižnici a dnes ju mesto využíva na reprezentačné účely. V prízemí budovy sa nachádza aj pobočka mestského informačného centra (MiC).
V zadnom trakte budovy bolo v roku 1927 pristavané kino Slovan (dnes Capitol). Autorom projektu prístavby bol známy košický architekt Ľudovít Oelschläger. Napriek stiesnenej priestorovej situácii sa Oelschläger zhostil zadania komplexne a využil pritom aj celý diapazón svojich obľúbených architektonických článkov. Vstup do priestoru kina zvýrazňuje šestica kónicky sa dohora rozširujúcich stĺpov s lucernami namiesto hlavíc, na prvom podlaží sú to prevýšené arkádové okná a priečelie uzatvára vysoká atika s oblúčkovým ornamentom. Na koncentrovanej prehliadke motívov charakteristických pre Oelschlägera možno miestami sledovať podobnosť s dielom slovinského architekta Jože Plečnika.
V rokoch 1997 až 1999 prešla budova kina komplexnou rekonštrukciou. V súčasnosti sa jej priestory využívajú ako premiérové kino, kino pre filmové festivaly, ale takisto aj ako divadelná sála pre malé javiskové formy a divadelné festivaly, či ako priestor pre konferencie a semináre, módne prehliadky, plesy menšieho charakteru a podobne.
Interiér budovy
Kino Capitol (Slovan)
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
