Stará Turá
mesto na Slovensku From Wikipedia, the free encyclopedia
Stará Turá (maď. Ótura, nem. Alt Turn) je mesto na západnom Slovensku ležiace na juhozápade Trenčianskeho kraja na moravsko-slovenskom pomedzí.
| Stará Turá | |
| mesto | |
 Evanjelický kostol | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Nové Mesto nad Váhom |
| Región | Kopanice |
| Vodný tok | Tŕstie |
| Nadmorská výška | 279 m n. m. |
| Súradnice | 48°46′36″S 17°41′56″V |
| Rozloha | 50,94 km² (5 094 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 8 379 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 164,49 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1392 |
| Primátor | Leopold Barszcz[3] (nezávislý) |
| PSČ | 916 01 |
| ŠÚJ | 506524 |
| EČV (do r. 2022) | NM |
| Tel. predvoľba | +421-32 |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Ulica SNP 1/2 916 01 Stará Turá |
| E-mailová adresa | msu@staratura.sk |
| Telefón | 032 / 746 16 11 |
| Fax | 032 / 776 42 76 |
  Poloha mesta na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mesta | |
| Wikimedia Commons: Stará Turá | |
| Webová stránka: staratura.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Mesto sa nachádza v severnej časti Myjavskej pahorkatiny, v regióne Kopaníc, na potoku Tŕstie. Na moravskej strane hraničí s Juhomoravským krajom. Mesto so svojím okolím patrí do Podjavorinského kopaničiarskeho kraja. Svedčí o tom i množstvo miestnych častí a kopaníc v okolí, rozprestierajúcich sa medzi Malými Karpatami a Bielymi Karpatami. Konfesionálne rozdelenie obyvateľstva podľa sčítania z roku 2021 je 43,1 % evanjelici, českobratská cirkev a iné konfesie, 20,7 % katolíci a 36,2 % bez náboženského vyznania.
Mestom prechádza cesta II/581 a železničná trať Nové Mesto nad Váhom – Veselí nad Moravou. Stará Turá leží 10 km západne od Nového Mesta nad Váhom a 10 km východne od Myjavy.
Časti mesta
- Bielčikova dolina
- Černochov Vrch
- Drgoňova Dolina
- Durcova Dolina
- Dúbrava
- Hlavina
- Jazviny
- Koštialova dolina
- Lazy
- Papraď
- Súš
- Topolecká
- Trávniky
- U Samkov
- U Hudcov
- U Mikulcov
- U Škriečkov
- U Klimáčkov
- U Búzikov
- Atď.
Ulice
- Dibrovova
- Dr. D. Úradníčka
- Družstevná
- Hlubockého
- Holubyho
- Hurbanova
- Husitská cesta
- Hviezdoslavova
- Jiráskova
- Komenského
- Kozmonautov
- Lipová
- Lúčna
- Ľ. Podjavorinskej
- Mierová
- Mýtna
- Nám.Dr.Alberta Schweitzera
- Nám. sestier Royových
- Nám. slobody
- Němcovej
- Sadová
- Sasinkova
- Slnečná
- SNP
- Stará Tehelňa
- Športová
- Štefánikova
- Štúrova
- Uhrova
- 8. apríla
Vodné plochy
- Dubník I a II
Prvá písomná zmienka o Starej Turej je z roku 1392, keď sa spomína v darovacej listine kráľa Žigmunda ako obec patriaca Čachtickému hradu, ktorý v tom čase dostal Stibor zo Stiboríc. Súčasťou čachtického hradného panstva bola Stará Turá až do zániku feudalizmu v Uhorsku.
Rozvoj Starej Turej možno datovať od roku 1467, keď ju kráľ Matej Korvín povýšil za preukázané zásluhy pri chytení bratríckeho hajtmana Jána Švehlu na poddanské mestečko (oppidum). Na základe udeleného privilégia boli Staroturania oslobodení od platenia tridsiatku a iných mýtnych poplatkov vo všetkých krajinách uhorskej koruny. Toto privilégium, ktoré pomáhalo obchodnej a trhovej činnosti mestečka, niekoľkokrát potvrdili ďalší uhorskí panovníci.
Keď chudobná pôda, najmä na kopaniciach, nestačila uživiť obyvateľstvo, hľadali Staroturania možnosti vo výrobe a predaji po domácky zhotovovaného dreveného riadu. Popri tejto tradičnej výrobe, ktorá sa zachovala dodnes, je potrebné spomenúť obuvníkov a kožušníkov, mlynárov, stolárov, tokárov, kováčov i hrnčiarov. Stará Turá mala mlyny, valchy, vyhne, varilo sa tu pivo, pestoval šafran a vyrábal papier. V okolí Starej Turej sa chovalo veľké množstvo kráv, z ktorých mlieka sa po úprave vyrábalo topené maslo. Staroturania sa preslávili aj ako prví zakladatelia bryndziarní na Slovensku.
Starej Turej sa stratami na životoch i veľkými materiálnymi škodami (mesto takmer vyhorelo) nevyhli ani udalosti v roku 1848.
Pamiatky
- Husitská veža, samostatne stojaca murovaná veža s ihlancovou helmicou zo 17. storočia. Pôvodne išlo o kostolnú vežu kostola Najsvätejšej Trojice, no po jeho požiari v roku 1770 a jeho následnom opustení stojí solitérne v areáli mestského cintorína. Pomenovanie Husitská vychádza z povesti, že vežu vybudovali Hustiti, tá je však historikmi vyvrátená. Slúžila taktiež ako strážna veža čachtického panstva.
- Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne evanjelický kostol, ktorý bol zabratý počas rekatolizácie, je jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1748. Iniciátorom stavby kostola bol miestny zemepán Juraj Erdödy. Klasicistickými úpravami prešiel v rokoch 1830, 1856 a 1868. V interiéri sa nachádza barokový hlavný oltár. V hornej časti oltára je sochársky spracovaná alegória sv. Trojice. Po stranách oltára sa nachádzajú sochy sv. Petra a Pavla. Súčasťou oltára sú aj dva barokové svietniky zo 17. storočia. Uprostred oltára je obraz Nanebovzatia Panny Márie pochádzajúci z Viedne. Bočné oltáre sv. Jána Nepomuckého a sv. Jozefa sú barokové z 18. storočia. Súčasťou interiéru sú aj barokové lavice z rovnakého obdobia. Organ je z roku 1950 od firmy Rieger z Krnova.[4] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
- Evanjelický kostol, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1784-1806. Posviacka chrámu sa konala 24. nedeľu po Sv. Trojici, ktorá pripadla na 21. november 1784. V interiéri sa nachádza barokový oltár so sochami Mojžiša a Árona a novším obrazom od maliara Kováčika z roku 1939. Kazateľnica je rokoková, prenesená sem z iného staršieho kostola. Krstiteľnica je baroková z 18. storočia, nesená trojramennou volutovou nohou. Organ pochádza z roku 1873.[4] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Veža je členená pilastrami a kordónovými rímsami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.
- Obecný dom, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse písmena U zo začiatku 17. storočia. Barokovo bol upravený v rokoch 1715 a 1772.[5] Fasáde dominuje na os umiestnený oblúkový portál s kamenným ostením. Okná prvého poschodia majú nadokenné rímsy nesené konzolami.
- Náhrobok Jána Pottfaya, klasicistická architektúra z roku 1882.[6] Ján Pottfay (1778-1848) bol mestský úradník, ktorý bol zabitý počas Slovenského povstania v roku 1848. Náhrobok vznikol z iniciatívy mešťanou Starej Turej. Náhrobok je koncipovaný ako podstavec s nápisovou tabuľou a nad ním pätka a časť drieku kanelovaného stĺpu ako symbol pominuteľnosti.
Husitská veža
Evanelický kostol
Obecný dom
Pomník Jána Pottaya
Pranier
Pomníky
- Nárcie – osada vypálená nacistami počas SNP
- pamätník SNP v Hlavine
- pomník I. D. Dibrova – pred Hotelom Lipa a v lese pod Veľkou Javorinou
- pomníky rumuských vojakov padlých pri oslobodzovaní mesta v apríli 1945
- pamätník obetiam prvej svetovej vojny
- pamätník osloboditeľov
- pamätná tabuľa na mieste bývalej synagógy
- pamätník prof. Jozefa Roháčka
Hudba
- Ľudová hudba Poľun (Podjavorinský orchester ľudových nástrojov)
- Ľudová hudba Čančatá
Mestom prechádza jednokoľajná železničná trať ŽSR 121 Nové Mesto nad Váhom – Vrbovce – Veselí nad Moravou daná do prevádzky 1. septebmbra 1929. Mesto sa nachádza na spojnici medzi mestami Myjava a Nové Mesto nad Váhom.
Rodáci
- Ján Vagač (* 1759 - † 1835), zakladateľ prvej bryndziarne na Slovensku, v meste Detva
- Kristína Royová (* 1860 - † 1936), evanjelická spisovateľka a redaktorka
- Šimon Roháček (* 1873 - † 1934), podnikateľ, kníhtlačiar
- Jozef Roháček (* 1877 - † 1962), evanjelický farár, autor prekladu Biblie
- Alexander Klimáček (* 1885 - † 1918), redaktor, autor a kníhkupec
- Viliam Vagač (* 1889 - † 1970), rímskokatolícky kňaz, salezián, misionár, spoluzakladateľ a riaditeľ súkromného slovenského gymnázia v Taliansku, trpiteľ za vieru - disident
- Peter Pavol Bartoš (* 1901 - † 1975), pedagóg a matematik
- Ján Hučko (* 1929 - † 2001), historik
- Kamila Vondrová (* 1974), režisérka
Pôsobili tu
- Viliam Klimáček (* 1958), dramatik
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 mesto ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[8] ako mesto, vypálené počas druhej svetovej vojny (osada Nárcie).[9][10]
Železničná stanica
Plastika – Materstvo
Fontána s vílou
Ľudový dom
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
