Sekulárny humanizmus
From Wikipedia, the free encyclopedia
Sekulárny humanizmus je filozofia alebo životný postoj, ktorý akceptuje ľudský rozum, etiku a filozofický naturalizmus, pričom špecificky odmieta náboženské dogmy, paranormálne javy, poverčivosť a pseudovedu ako základy morálky a rozhodovania sa.[1][2][3][4]
Sekulárny humanizmus postuluje, že ľudské bytosti sú schopné morálky a etiky bez náboženstva alebo boha. To samozrejme nepredpokladá, že ľudia sú buď zo svojej podstaty zlí alebo dobrí, ani neprezentuje človeka ako nadradeného prírode. Humanistický životný postoj skôr zdôrazňuje jedinečnú zodpovednosť ľudstva a etické dôsledky ľudských rozhodnutí. Základom koncepcie sekulárneho humanizmu je hlboké vnútorné presvedčenie, že každá ideológia — či už náboženská alebo politická — musí byť každým jednotlivcom dôkladne skúmaná a nie jednoducho prijatá alebo odmietnutá na základe slepej viery. Neoddeliteľnou súčasťou sekulárneho humanizmu je neustále hľadanie pravdy, primárne prostredníctvom vedy a filozofie. Mnoho sekulárnych humanistov odvodzuje svoj morálny kódex z filozofie utilitarizmu, etického naturalizmu alebo evolučnej etiky, niektorí zastávajú/podporujú vedu o morálke.
Medzinárodná humanistická a etická únia (International Humanist and Ethical Union; IHEU) je svetová únia viac ako stovky humanistických, racionalistických, ireligióznych, ateistických, Bright, sekulárnych, etických a voľnomyšlienkárskych organizácií vo viac ako 40 štátoch. "Šťastný človek" (angl. "Happy Human") je oficiálny symbol únie, pričom je považovaný zároveň za všeobecne uznávaný symbol tých, ktorý sa označujú ako humanisti. Organizácie sekulárnych humanistov sú celosvetovo rozšírené.