Rastattský mier
From Wikipedia, the free encyclopedia
Rastattský mier (slovenská výslovnosť: [raštátský]; iné názvy: mier v Rastatte) bola mierová zmluva, ku ktorej uzavretiu došlo 7. marca[1] 1714 v meste Rastatt. Mierová zmluva bola uzavretá medzi francúzskym panovníkom Ľudovítom XIV. a Habsburgovcami[1], pričom práve jej dôsledku sa rímsko-nemecký cisár Karol VI. (uhorský kráľ Karol III.) rozhodol vzdať panovania nad územím Španielska v prospech dynastie Bourbonovcov, pričom sám získal Milánsko, Neapolsko, Sardíniu a španielske Nizozemsko. Mier ukončil vojnu o španielske dedičstvo.[1][2]