![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/3e/Bilateral_ovarian_serous_carcinomas%252C_gross_pathology.jpg/640px-Bilateral_ovarian_serous_carcinomas%252C_gross_pathology.jpg&w=640&q=50)
Rakovina vaječníkov
From Wikipedia, the free encyclopedia
Rakovina vaječníkov je všeobecný výraz pre zhubné nádorové ochorenie vaječníkov.[1] Výsledkom sú abnormálne bunky, ktoré majú schopnosť napadnúť alebo sa rozšíriť do iných častí tela. [2] Keď sa tento proces začína, nemusia byť prítomné žiadne alebo len nejasné príznaky. Tie sa stávajú výraznejšími v dôsledku progresu rakoviny.[3][4] Patrí medzi ne nafukovanie, bolesť v oblasti panvy, opuch brucha a strata chuti do jedla.[3] Medzi časté oblasti a orgány tela, do ktorých sa rakovina môže rozšíriť, patrí pobrušnica, lymfatické uzliny, pľúca a pečeň.[5][6]
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/3e/Bilateral_ovarian_serous_carcinomas%2C_gross_pathology.jpg/320px-Bilateral_ovarian_serous_carcinomas%2C_gross_pathology.jpg)
Riziko vzniku rakoviny vaječníkov sa zvyšuje u žien, ktoré počas celého života ovulovali viac. Patria sem tie, ktoré nikdy nemali deti, ktoré začínajú ovuláciu v mladšom veku alebo dosahujú menopauzu v staršom veku.[7] Medzi ďalšie rizikové faktory patrí hormonálna liečba po menopauze, liečba neplodnosti a obezita.[1][8] Faktory, ktoré znižujú riziko, zahŕňajú hormonálnu antikoncepciu, podviazanie vajíčkovodu a dojčenie.[8] Približne 10% prípadov súvisí s dedičným genetickým rizikom. Ženy s mutáciami v génoch BRCA1 alebo BRCA2 majú 50% pravdepodobnosť vzniku ochorenia. Najčastejším typom rakoviny vaječníkov, ktorý zahŕňa viac ako 95% prípadov, je karcinóm vaječníkov. Existuje päť hlavných subtypov karcinómu vaječníkov, z ktorých najčastejší je karcinóm serózneho epitelu. Predpokladá sa, že tieto nádory sa začínajú tvoriť v bunkách, ktoré pokrývajú vaječníky[7], avšak niektoré z nich sa môžu tvoriť aj vo vajíčkovodoch.[9] Menej časté typy rakoviny vaječníkov zahŕňajú nádory zárodočných buniek a stromálne nádory pohlavného systému.[7] Diagnóza rakoviny vaječníkov sa potvrdí prostredníctvom biopsie tkaniva, ktoré sa zvyčajne odoberie počas operácie.[3].
Screening sa neodporúča ženám, ktoré nemajú zvýšené riziko vzniku rakoviny vaječníkov, pretože screeningy u týchto žien nepotvrdzujú zníženie počtu úmrtí a vysoká miera falošne pozitívnych testov môže viesť k nepotrebnej operácii, ktorá je sprevádzaná vlastnými rizikami.[10] Osobám s vysokým rizikom môžu byť vaječníky odstránené ako preventívne opatrenie.[1] Ak sa odstránia vaječníky a liečba začne v počiatočnom štádiu, rakovina vaječníkov môže byť liečiteľná. Liečba zvyčajne zahŕňa niektoré kombinácie chirurgických zásahov, rádioterapie a chemoterapie.[3] Výsledky závisia od rozsahu ochorenia a podtypu prítomnej rakoviny.[7] Celková miera päťročného prežívania u pacientov s rakovinou vaječníkov v USA je 45%.[11] Výsledky sú horšie v rozvojových krajinách.[7]
V roku 2012 bola rakovina vaječníkov prítomná u 239 000 žien.[7] V roku 2015 bola prítomná u 1,2 milióna žien a celosvetovo bola príčinou 161 100 úmrtí.[12][13] Toto je medzi ženami siedma najbežnejšia rakovina a ôsma najbežnejšia príčina úmrtia na rakovinu. Vek dožitia pacientov je 63 rokov.[14] Úmrtie v dôsledku rakoviny vaječníkov je viac rozšírené v Severnej Amerike a Európe ako v Afrike a Ázii.[7]