Rakúsko-turecká vojna (1663 – 1664)
vojna (1663 – 1664) / From Wikipedia, the free encyclopedia
Štvrtá rakúsko-turecká vojna, niekedy označovaná tiež ako prvá turecká vojna[1], bolo vojenské stretnutie medzi habsburským súštátím a Osmanskou ríšou vedené v rokoch 1663 až 1664.
Rakúsko-turecká vojna (1663 – 1664) | |||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Osmansko-habsburských vojen | |||||||||
Bitka pri Svätom Gottharde (1664) | |||||||||
| |||||||||
Protivníci | |||||||||
Rímsko-nemecká ríša
Rýnsky spolok: |
Osmanská ríša Vazalské štáty | ||||||||
Velitelia | |||||||||
Leopold I. Raimondo Montecuccoli Mikuláš VI. Zrínsky Louis Raduit de Souches Adam Forgáč a ďalší |
Mehmed IV. Köprülüzade Fazıl Ahmed Paša Köse Ali Paša a ďalší | ||||||||
Rakúsko-turecká vojna (1663 – 1664) |
---|
Parkan • 1. Nový Zrín • Nové Zámky • Vodný hrad • 2. Nový Zrín • Zimná kampaň • Kaniža • 3. Nový Zrín (obliehanie) • Nitra • Žarnovica • Veľký Varadín • 1. Levice • 2. Levice • 3. Levice (bitka) • Körmend • Svätý Gotthard |
Vojnu Habsburgovcom vyhlásil turecký sultán Mehmed IV. v apríli roku 1663. Jeho vojská prekročili Dunaj a neďaleko Štúrova porazili narýchlo zvolané zemské sily. Potom sa Turci vydali k pevnosti Nové Zámky, ktorú obľahli. Pevnosť padla po viac než mesačnom obliehaní v septembri 1663. Následne dobyli a vyplienili širšie oblasti na západnom Slovensku. V rovnakom čase na druhom fronte v Chorvátsku nedokázali poraziť vojská Mikuláša Zrínskeho. Začiatkom roku 1664 iniciatívu prevzala habsburská strana, Zrínsky postúpil až k Osijeku, a v lete de Souches opätovne dobyl Nitru a Levice. V lete však rovnako Turci odrazili obliehanie Kaniže Zrínskym a následne dobyli Nový Zrín. K rozhodujúcej bitke došlo 1. augusta 1664 pri Svätom Gottharde, kde Turci utrpeli ťažkú porážku a museli sa stiahnuť. Napriek tomu, že cisár Leopold I. mal strategickú výhodu, kvôli nedostatku financií na vydržiavanie armády podpísal 10. augusta 1664 s Osmanmi pre habsburskú ríšu nevýhodný mier, v ktorom uznal tureckú kontrolu nad Novými Zámkami a Sedmohradskom.
Následkom podpísania nevýhodného mieru vypuklo roku 1664 v Uhorsku Vešeléniho sprisahanie.