Prótagoras (filozof)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Prótagoras (iné mená: Prótagorás, Protagoras; starogr. Πρωταγόρας; * okolo 480, Abdéra – † 410 pred Kr.) bol starogrécky filozof, najvýznamnejší sofista; v oblasti teórie poznania stúpencom Herakleita; v otázkach náboženstva liberálny, bol obvinený z ateizmu.[1]
Prótagoras | |
Západná filozofia Staroveká filozofia | |
Biografické údaje | |
---|---|
Meno | Protagoras (Πρωταγόρας) |
Narodenie | ca. 490, Abdéra |
Úmrtie | 420 BC |
Dielo | |
Škola/tradícia | iónska filozofia |
Oblasť záujmu | jazyk, sémantika, relativizmus |
Ovplyvnil
| |
Odkazy | |
Prótagoras (multimediálne súbory na commons) | |
Základom Protagorovej filozofie je tvrdenie, že človek je mierou všetkých vecí; pri tých, ktoré sú, je mierou ich bytia, pri tých, ktoré nie sú, mierou ich nebytia. To znamená, že človek určuje, čo jestvuje a čo nejestvuje. Poznanie a bytie nie je teda objektívne, lež subjektívne. Obmedzujú nás nedostatočné poznávacie schopnosti. Protagoras poukazuje predovšetkým na klamlivosť zmyslového vnímania. Človek sa tu chápe ako indivíduum, pre ktoré niet žiadnej všeobecnej a všeobecne platnej pravdy. Podľa tohto gnozeologického relativizmu jestvujú o každej veci dve navzájom protikladné výpovede.[1]
Podľa zlomkovitého podania (Sextos Empeirikos) sa snažil dokázať tri tvrdenia[2]:
- nič neexistuje
- aj vtedy, ak niečo existuje, je to nepoznateľné
- aj vtedy, ak je to poznateľné, nemožno to povedať ďalej
Tieto tézy smerujú proti inteligibilite bytia ako ho poznal Parmenides.[2]
Podľa kresťanského apologéta Lactantia bol prvým ateistom resp. agnostikom, tvrdiac, že mu vôbec nie je jasné, či bohovia existujú alebo nie[3].