![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d2/Taking_of_Jerusalem_by_the_Crusaders%252C_15th_July_1099.jpg/640px-Taking_of_Jerusalem_by_the_Crusaders%252C_15th_July_1099.jpg&w=640&q=50)
Prvá križiacka výprava
From Wikipedia, the free encyclopedia
Prvá križiacka výprava alebo prvá krížová výprava bola prvou zo série križiackych výprav, ozbrojených ťažení kresťanských bojovníkov do Svätej zeme. Bola vyhlásená v roku 1095 pápežom Urbanom II. na koncile v Clermonte a jej cieľom bolo dobytie posvätných miest kresťanstva z rúk moslimov. Tí síce túto oblasť ovládali už niekoľko storočí, no v 11. storočí sa situácia zhoršila pod vplyvom seldžuckých Turkov, ktorí výrazne ohrozovali aj Byzantskú ríšu. Preto sa cisár Alexios I. Komnénos obrátil na pápeža so žiadosťou o pomoc pri verbovaní dobrovoľníkov do žoldnierskeho vojska, ktoré by túto hrozbu zastavilo.
Prvá križiacka výprava | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť križiackych výprav | |||||||
![]() Émile Signol, Dobytie Jeruzalema križiakmi 15. júla 1099, olej na plátne, 1847, Versailles, Paríž | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Križiaci | Moslimovia | ||||||
Velitelia | |||||||
ríšsky kontingent
severofrancúzsko-flámsky kontingent juhofrancúzsky kontingent
normansko-italský kontingent
Byzantská ríša
|
seldžuckí Turci
| ||||||
Sila | |||||||
40 000 – 60 000 | neznáma | ||||||
Križiacke výpravy |
---|
Prvá križiacka výprava · Výprava chudoby · Nemecká križiacka výprava (1096) · Križiacka výprava v roku 1101 · Druhá križiacka výprava · Tretia križiacka výprava · Štvrtá križiacka výprava · Križiacka výprava proti albigéncom · Detská križiacka výprava · Piata križiacka výprava · Šiesta križiacka výprava · Siedma križiacka výprava · Výprava sedliackych vzbúrencov · Ôsma križiacka výprava · Deviata križiacka výprava · Severné križiacke výpravy · Križiacke výpravy proti husitom |
Pápežovi samotnému táto situácia vyhovovala, no reakcia na jeho výzvy prekonali zrejme aj jeho očakávania. Najskôr sa na pochod vybrali zástupy chudobných, z ktorých sa nie všetci dostali vôbec do Konštantínopola, kde nezanechali dobrý dojem a boli rýchlo rozprášení. Ich najväčším zápisom do dejín tak bolo rabovanie počas pochodu Európou a rozpútanie židovských pogromov. Toto vyčíňanie si v nemalej odnieslo aj Uhorsko, v dôsledku čoho proti viacerým križiackym oddielom vojensky zasiahol aj kráľ Koloman.
V druhej polovici roka 1096 sa už na pochod dali aj lepšie organizované a ozbrojené rytierske vojská. Tieto už aj vďaka zloženiu lénnej prísahy voči byzantskému cisárovi požívali podporu zo strany Byzancie. Dobyli viaceré významné mestá a v roku 1099 napokon aj samotný Jeruzalem. Vzťahy medzi križiakmi a Byzanciou však boli po celý čas napäté, čo vyvrcholilo nesplnením dohôd zo strany križiakov a založením samostatných križiackych štátov na niekdajších byzantských územiach.