Križiacka výprava
From Wikipedia, the free encyclopedia
Križiacka výprava alebo krížová výprava, zriedkavo kruciáta bola stredoveká vojenská výprava západoeurópskych šľachticov vyhlasovaná rímskokatolíckou cirkvou v súčinnosti so svetskou mocou proti (z pohľadu cirkvi) neveriacim a kacírom.
Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok mal byť spojený s článkom križiacke výpravy do východného Stredomoria. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii. |
Skoršie definície historikov tieto výpravy obmedzovali len na výpravy do Jeruzalema a Svätej zeme, dnes sa však význam kruciát preniesol na všetky pápežmi vyhlásené vojny proti nepriateľom kresťanstva. Účastníci pred začatím výpravy skladali sľub a boli označení znamením kríža, ktoré si našívali na šaty, a preto sa nazývali križiaci (lat. crucesignati). Boli dobrovoľníkmi, ktorí mali za účasť na výprave prisľúbené odpustenie hriechov.
Priamou príčinou križiackych výprav bolo narastajúce ohrozenie východných štátov európskeho kontinentu Turkami a inými moslimskými národmi. Heslo križiakov, alebo skôr ich vedúca myšlienka, malo byť „oslobodenie Kristovho hrobu z rúk neveriacich“ a tento cieľ dočasne dosiahli.
Prvú križiacku výpravu vyhlásil pápež Urban II. 27. novembra 1095 na koncile vo francúzskom meste Clermont-Ferrand. Jej cieľom bolo dobyť Svätú zem a oslobodiť pre kresťanov posvätné miesta z rúk moslimov. To sa výprave, zloženej predovšetkým z francúzskych a normanských rytierov, nakoniec podarilo, a vo Svätej zemi tak Európania založili križiacke štáty, ktoré sa tam udržali takmer dvesto rokov. Pôvodným cieľom výprav proti moslimom bolo oslobodenie Božieho hrobu v Jeruzaleme, neskoršie výpravy však mierili aj inam. Išlo predovšetkým o Egypt, či Byzantská ríša, kde účastníci štvrtej križiackej výpravy v roku 1204 dočasne rozbili Byzantskú ríšu a na väčšine jej územia založili križiacke štáty. Ďalšie križiacke výpravy mierili do Pobaltia a Škandinávie, kde zvlášť nemeckí a švédski križiaci bojovali proti pohanským Prusom, Slovanom a Fínom. Rád nemeckých rytierov na brehu Baltského mora založil svoj štát, ktorý sa neskôr po sekularizácii rádu premenil na Prusko.
Po páde posledného križiackeho mesta v Palestíne už žiadny pápež vojenskú akciu na oslobodenie Jeruzalema nevyhlásil, križiacke výpravy na európskom kontinente však pokračovali. Okrem ťaženia proti pohanom to boli vojny proti kresťanským kacírom, z ktorých najväčšie boli výpravy proti juhofrancúzskym katarom a proti českým husitom. Poslednú kruciátu sa bezúspešne snažil zorganizovať začiatkom 16. storočia Lev X. proti osmanským Turkom.[1]