![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/9e/Godefroy.jpg/640px-Godefroy.jpg&w=640&q=50)
Godefroy z Bouillonu
From Wikipedia, the free encyclopedia
Godefroy z Bouillonu ([godefroj z bujónu]; niekedy uvádzaný ako Godefroi, francúzsky Godefroy de Bouillon; * asi 1060[1], Boulogne-sur-Mer, Francúzsko – † 18. júl 1100, Jeruzalem) bol lotrinský vojvoda a jeden z vodcov prvej križiackej výpravy. Narodil sa ako prostredný syn grófa Eustacha II. a jeho druhej manželky Idy z Boulogne, ktorá pochádzala z rodu Karola Veľkého.[2] V mladosti zložil prísahu rímsko-nemeckému kráľovi Henrichovi IV., na ktorého strane potom bojoval vo vojne o investitúru a zúčastnil sa i dobytia Ríma v roku 1083.[3]
Godefroy z Bouillonu | |
Ochranca Svätého hrobu | |
![]() | |
![]() | |
Panovanie | |
---|---|
Panovanie | 22. júl 1099 – 18. júl 1100 |
Korunovácia | 22. júl 1099 |
Predchodca | - |
Nástupca | Balduin I. |
Ostatné tituly | lotrinský vojvoda |
Biografické údaje | |
Narodenie | asi 1060 Boulogne-sur-Mer, Francúzsko |
Úmrtie | 18. júl 1100 Jeruzalem |
Pochovanie | Bazilika Svätého hrobu |
Rodina | |
Otec | Eustach II. z Boulogne |
Matka | Ida z Boulogne |
Odkazy | |
![]() | Godefroy z Bouillonu (multimediálne súbory na commons) |
Keď v roku 1095 vyhlásil pápež Urban II. prvú križiacku výpravu za oslobodenie Božieho hrobu v Jeruzaleme, Godefroy čoskoro ohlásil svoju účasť. Predal, alebo zastavil väčšinu svojho majetku[4] a spolu so svojimi bratmi sa na križiacku výpravu vydal.[5] S výpravou sa zúčastnil všetkých rozhodujúcich bitiek, pri mestách Nikaia, Dorylaea, Antiochia a v júni 1099 i konečného útoku na Jeruzalem. Po dobytí Jeruzalema bol križiackymi veľmožmi zvolený vládcom mesta a dobytých území s titulom Ochranca Svätého hrobu.[6] V čele križiackych vojsk potom odrazil útok fátimovskej i damašskej armády, potom však ťažko ochorel a roka 1100 v Jeruzaleme zomrel. Pre ďalšie generácie Frankov v križiackych štátoch sa Godefroy stal legendou a jeho sila a odvaha sa stala námetom mnohých truvérskych piesní.[5]