jednorozmerný základný geometrický útvar From Wikipedia, the free encyclopedia
Priamka je jednorozmerný základný geometrický útvar.
Priamka je nekonečne tenká, nekonečne dlhá, dokonale rovná krivka (pojem krivka v matematike obsahuje aj „rovné krivky“). V euklidovskej geometrii pre každé dva rôzne body existuje práve jedna priamka, ktorá oboma prechádza. Táto priamka predstavuje najkratšiu spojnicu medzi dotyčnicovými bodmi.
Z fyzikálneho hľadiska je priamka trajektória fotónu neovplyvneného gravitáciou.
Priamka sa znázorňuje rovnou čiarou, označuje sa malým písmenom, napr. . Priamka prechádzajúca dvoma bodmi sa tiež označuje .
Znázornenie:
Priamku v rovine môžeme algebricky opísať pomocou lineárnych rovníc alebo lineárnych funkcií.
Tento intuitívny koncept priamky môžeme formalizovať niekoľkými spôsobmi. Ak je geometria postavená axiomaticky (ako v Eukleidovych Základoch a neskôr vo Foundations of Geometry Dávida Hilberta), potom priamky nie sú vôbec definované, ale axiomaticky charakterizované svojimi vlastnosťami. "Všetko, čo spĺňa axiómy pre priamku, je priamka." Zatiaľ čo Eukleides definoval priamku ako "dĺžku bez šírky", v neskorších vyjadreniach túto hmlistú definíciu nepoužíval.
V Eukleidovskom priestore Rn (a analogicky vo všetkých ostatných vektorových priestoroch) definujeme priamku L ako podmnožinu v tvare
kde a a b sú vektory v Rn a b je nenulové. Vektor b udáva smer priamky a a je bod na priamke. Tú istú priamku môžeme definovať pomocou rôznych kombinácií a a b.
V R2 je každá priamka L popísaná lineárnou rovnicou v tvare
s konštantnými reálnymi koeficientami a, b a c takými, že a a b nie sú obidva súčasne nulové (pozri Lineárne rovnice pre iné tvary). Dôležité vlastnosti takto definovaných priamok sú ich sklon, priesečník s osou x a priesečník s osou y. Excentricita priamky je nekonečno.
Ak rovinnú priamku vyjadríme všeobecnou rovnicou v tvare[1]
kde a, b, c ∈ R, pričom a ≠ 0 ∨ b ≠ 0,
potom normálový vektor k priamke bude mať súradnice (a,b)
Smernicové vyjadrenie priamky[2] so smernicou k, kde k ≠ 0, je:
Smernicové vyjadrenie priamky môžme získať tak, že ekvivalentnými úpravami všeobecnej rovnice rovinnej priamky vyjadríme y.
V R3 sa dá priamka L definovať ako priesečník dvoch rovín, pomocou sústavy ich lineárnych rovníc:
(definíciu je nutné rozšíriť o podmienky pre koeficienty až , ktoré zaručia, že roviny budú rôznobežné).
Priamka v Rn sa dá taktiež vyjadriť parametricky: priamka prechádzajúca bodom so smerovým vektorom je množina bodov , pre ktoré existuje skalár k taký, že
Špeciálny prípad priamky je os.
Tri alebo viac bodov, ktoré ležia na tej istej priamke, sa nazývajú kolineárne.
Ak ležia tri body na priamke, tak vždy leží práve jeden z nich medzi ostatnými dvoma. Ak leží bod medzi bodmi a , potom bod označíme ako vnútorný bod úsečky .
Bod ležiaci na priamke ju delí na dve polpriamky. Ak je bod vnútorným bodom jednej z polpriamok, potom pre túto polpriamku označujeme . Opačnú polpriamku k polpriamke značíme .[3]
Dve rôzne priamky ležiace v tej istej rovine môžu byť buď rovnobežné a nikdy sa nepretnú (nemajú žiaden spoločný bod), alebo rôznobežné a pretnú sa v práve jednom bode, priesečníku. Dve roviny sa pretínajú v najviac jednej priamke, nazývanej priesečnica. Vo viacrozmerných priestoroch ale nemusia ani byť rovnobežné, ani sa pretínať, a nazývajú sa mimobežky.
Keď sa obe priamky rovnajú, hovoríme im, že sú totožné'.
Priamku rôznobežnú s rovnobežkami označujeme ako priečku rovnobežiek .
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.