Ostrihomské arcibiskupstvo bolo založené roku 1000 a boli mu podriadené všetky ostatné biskupstvá Uhorska. Ani po vzniku nového, Kaločského, arcibiskupstva nestratil Ostrihom svoje postavenie. V roku 1279 získavajú ostrihomskí arcibiskupi titul Primas Hungariæ (prímas Uhorska), čiže hlava katolíckej cirkvi v Uhorsku. Ostrihomské arcibiskupstvo zaberalo skoro celé územie dnešného Slovenska. Od 13. storočia boli ostrihomskí arcibiskupi aj dedičnými županmi Ostrihomskej stolice, ktorá zaberala aj časť dnešného južného Slovenska. Po bitke pri Moháči (1526) bolo v roku 1543, v dôsledku tureckého nebezpečenstva sídlo arcidiecézy a kapituly prenesené z Ostrihomu do Trnavy. Neskôr arcibiskup, vzhľadom na to, že plnil aj štátne povinnosti, sídlil v hlavnom meste Bratislave. Preto Peter Pázmaň ako uhorskýrímskokatolíckybiskup a dlhoročný arcibiskup ostrihomský a prímasuhorský je zviazaný s územím dnešného Slovenska. (Nazad do Ostrihomu sa sídlo arcibiskupstva a kapituly vrátilo až v roku 1820.)
Narodil sa v rodine kalvínskeho šľachtica. Po smrti matky sa vzdelával u jezuitov na gymnáziu v Kluži. Ako trinásťročný roku 1583 prestúpil na katolícku vieru, čiastočne pod vplyvom nevlastnej matky.[1] V r. 1587 vstúpil do jezuitskej rehole. Skúšobnú dobu strávil v Krakove, akademický titul získal vo Viedni, teológiu študoval v Ríme a svoje akademické vzdelanie ukončil v Jezuitskom kolégiu v Štajerskom Hradci.
1597 – 1598 prednášal na jezuitskom kolégiu
1598 – 1603; 1603 – 06 prednášal logiku, morálku a prírodné vedy na univerzite v Štajerskom Hradci
Zomrel v Bratislave 19. marca1637, pochovaný je v Katedrále sv. Martina. Pri exhumácii jeho pozostatkov 12. septembra1859 nad zachovalou, no zoschnutou pokožkou na tvári bez nosa a pier bol zachovalý jeho jezuitský klobúk, hranaté kvadrátum a pod ním sčasti zachované vlasy, na tvári brada i fúzy. Oblečený bol v červenej damaskovej reverende s jednoduchými koženými topánkami na nohách.[3].
V r. 1601 ho rád vyslal do jezuitského zariadenia v Šali, kde pomocou svojej výrečnosti a presvedčivosti získal stovky poslucháčov pre katolícku vieru, vrátane mnohých príslušníkov šľachtických rodín (o.i. princa Mikuláša Esterháziho a Pavla Rákociho).
V roku 1607 uviedol do Bratislavy jezuitov a okrem misijnej činnosti im zveril aj výchovu mládeže na jezuitskom gymnáziu.
1616 založil v Trnave výchovný šľachtický spolok (Burzu)
jar 1617 Pázmaň ako kráľovský vyslanec na rokovaní so sedmohradskými vyslancami a so Šimonom Péčim, vyslancom Gabriela Betlena
1619 postavil na Kapitulskej ulici v Trnave prvú budovu šľachtického konviktu, ktorá slúžila ako šľachtický študentský výchovný ústav.[4]
1619 vydal v Bratislave Falsae originis mottum Hungariorum succincta Referatio Anni Christi (polemika proti reformácii).
1623 založil internát – rímskokatolícky seminár - pre chudobných uhorských študentov vo Viedni, známe Pázmaneum. (výchova dorastu rímskokatolíckej cirkvi vrátane desiatok slovenských vlasteneckých katolíckych kňazov angažovaných v slovenskom národnom a kultúrnom živote).
1623 v Bratislave založil druhú tlačiareň pre jezuitov v Uhorsku (po r. 1646 prevezená do Trnavy, ako základ Akademickej tlačiarne trnavskej univerzity).
1631 dal postaviť v Žiari nad Hronom kaštieľ. Je to renesančno-baroková stavba s neskoršou klasicistickou prestavbou. Nachádza sa tu pamätná izba dr. Štefana Moysesa, prvého predsedu Matice slovenskej.
23. januára 1632 v striebornej rakve slávnostne preniesli ostatky alexandrijského patriarchu sv. Jána Almužníka (podľa tradície dar tureckého sultána Bajazida II. kráľovi Matejovi Korvínovi z roku 1489) do mramorového náhrobku v presbytériu katedrály sv. Martina v Bratislave, ktorý dal postaviť arcibiskup Peter Pázmaň.
V r.1633 dal opraviť kostol v Nových Zámkoch a daroval mu striebornú monštranciu z čias kráľa Mateja, ktorú dostal ako dar od satmárskeho kapitána Ladislava Kuna.
12. mája 1635 zriadenie Trnavskej univerzity - vychovala desiatky katolíckych kňazov, ktorí sa neskôr zaslúžili o rozvoj slovenského jazyka a literatúry. Roku 1777 ju na pokyn Márie Terézie presťahovali do Budína.
Bol mecénom mesta Trnava. S jeho menom sa spája výstavba viacerých sakrálnych i svetských stavieb.
V Nových Zámkoch dal postaviť veľký trinásťkolesový mlyn s kapacitou vyše 60-tisíc meríc múky a šrotu.
1637 bol vysvätený Kostol sv. Jána Krstiteľa (nazývaný aj univerzitný), postavený z iniciatívy arcibiskupa Pázmaňa – prvý ranobarokový kostol na Slovensku (slúžil aj pre potreby univerzity – dišputy, divadelné predstavenia, promócie a podobne).
Katedrála sv. Martina, Bratislava, reliéf Petra Pázmana
Polemické dielo ("Odpoveď") proti Maďarimu napísané v rezidencii Františka Forgáča v Radošine (Felelet az Magyari István sárvári prédikátornak az ország romlása okairul írt könyvére (Trnava, 1603)
Štyri knihyTomáša Kempenskéhoonasledovaní Krista (maďarský preklad, Viedeň 1604)
István Bicskey: Petrus cardinalis Pázmany, archiepiscopus strigoniensis, (slovenský preklad) Vydavateľstvo Trnavskej univerzity, Trnava 2010, s. 241-243. In Kardinál Peter Pázmaň, ostrihomský arcibiskup. Chronologický životopisný prehľad. Jezuiti.sk Online[nefunkčný odkaz]
Jankovič, Vendelín: Trnavská univerzita 1635 -1777. Dejiny Trnavskej univerzity. Trnava: Vydavateľstvo Trnavskej univerzity v Trnave, 2010, s. 11-54. ISBN: 978-80-8082-353-5.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Peter Pázmaň
Käfer, István: Peter Pázmaň a protestanti. In: Trnava a rozvoj kultúry. Trnava, Mesto 1998, s. 97-100.
Pázmaň, Peter: A Romai Anyaszentegyház Predikacziok Posonban, MDCXXXVI. /=1636/. 2°. /XXX/ - 1248 s. (Čaplovič, záznam č. 311).
Pázmány, Peter: Imádságos könyv Pozsomban, MDCXXV (1625) 8°. /XLVIII/ - 571 - /IX/ s. (Čaplovič: Bibliografia tlačí vydaných na Slovensku do roku 1700. Martin: Matica slovenská, 1972. 1. zv., záznam č. 298).
Peter Pázmaň
