Mestská časť sa nachádza na sútoku Váhu so Smrečiankou, popri oboch stranách cesty I. triedy č. 18, 3km východne od centra mesta. Na jej území odbočujú z hlavnej cesty spojnice do susednej obce Závažná Poruba, cez Podbreziny do Žiarskej doliny a tiež do susednej mestskej časti Stošice.
Pôvodne samostatná obec je prvýkrát písomne doložená v roku 1273, avšak patrí k najstarším obciam na Liptove. Patrila zemianskej rodine Okolicsányiovcov, ktorí tu dali v rokoch 1480-92 vystavať kláštor s kostolom.
Zakladateľom Okolicsányiovcov je Serafín I., o ktorom prvá zmienka pochádza až z roku 1282. Kedy Serafín získal aj Okoličné, nemožno z písomných prameňov presne zistiť, no v roku 1293 vystupuje v jeho držbe už jeho syn Peter. Michal I. z Okoličného, syn Jána II. z Okoličného, udelil v roku 1435 Okoličnému čiastkové mestské privilégiá po vzore Nemeckej Ľupče (dnes Partizánskej Ľupče).[1]
Kláštor františkánov s kostolom sv. Petra z Alkantary, stredoveký komplex z rokov 1476-1492, ide o jeden z najvýznamnejších gotických komplexov na Slovensku a najväčšiu gotickú stavbu na Liptove. Kostol sv. Petra z Alkantary je trojloďová gotická stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Stojí na mieste staršieho gotického kostola, z ktorého sa dochovalo presbytérium prestavané na sakristiu. Vznikol z iniciatívy Mateja Korvína. K jeho dokončeniu došlo začiatkom 16. storočia. Bol zariadený oltármi z dielne Majstra Pavla z Levoče. Od roku 1571 boli mnísi v rámci reformácie nútení kostol opustiť. Rekatolizovaný bol až v roku 1697. V roku 1744 prešiel rozsiahlou barokizačnou úpravou. Stavba sa dochovala takmer kompletne v stredovekej podobe, vrátane klenieb, okien s kružbami a originálneho neskorogotického krovu. Z pôvodného hlavného oltára sa zachovali len fragmenty, tri sochy sv. Barbora, sv. Margita a sv. Katarína z obdobia okolo roku 1500. Z tabuľových malieb sa zachovalo šesť výjavov umiestnených v rôznych múzeách.[2] Na severnej strane sa nachádza neskorogotická kaplnka so sieťovou klenbou a gotickými oknami. Južne od kostola stojí bývalý františkánsky kláštor z rovnakého obdobia, pôvodne gotický, neskôr renesančne prestavaný.
Kláštorný kostol sv. Petra z Alkantary, pohľad zo západu
Kláštor františkánov s kostolom sv. Petra z Alkantary
Pohľad na presbytérium kostola s pristavanou vežou
Kláštor františkánov s kostolom sv. Petra z Alkantary, pohľad z juhu
Detail gotického okna v západnej stene kostola
Interiér kostola
Sieťová klenba
Okoličániovský kaštieľ, trojpodlažná trojtraktová renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z prvej polovice 17. storočia. Barokovou úpravou prešiel v roku 1714, kedy bol prefasádovaný.[3] Kaštieľ bol za Ladislava Okoličániho prepadnutý zbojníkom Jurajom Jánošíkom. Ako podžupan Liptovskej stolice bol neskôr účastníkom súdneho procesu so spomínaným zbojníkom. Nárožia kaštieľa sú tvorené kruhovými arkiermi s barokovými helmicami. Vstup je riešený ako jednoosový portikus s barokovou helmicou. Okná majú kamenné ostenia s nadokennými rímsami.
Kúria Gustáva Okoličániho (Gazdovská 13), jednopodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z prvej polovice 18. storočia. Upravovaná bola v prvej polovici 19. storočia.[4] Fasáde kúrie dominuje jednoosový portikus s malou manzardovou strieškou. Z opačnej strany objektu je priečelie dekorované trojosovým rizalitom členeným polostĺpmi a trojuholníkovým štítom s tympanónom. Okná majú profilované šambrány.
Kúria Petra Turanského (Kláštorná 50), jednopodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena L z prvej polovice 19. storočia.[4] Priečeliu dominuje trojosový rizalit členený polostĺpmi, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasády sú členené pilastrami, okná majú profilované šambrány a nadokenné rímsy.
Evanjelická zvonica, murovaná stavba na pôdoryse obdĺžnika s ihlancovou helmicou z roku 1902. Fasádu zvonice dekoruje kordónová rímsa a podstrešný terčík. Rezonančné otvory sú polkruhovo ukončené.
Okoličániovský kaštieľ
Kúria Gustáva Okoličániho
Obyvateľom mestskej časti i okolitých obcí slúži základná škola, materská škola, čerpacia stanica Slovnaft, autoservis, autopredajňa, nákupné stredisko, dve cukrárne. Na autobusovej zastávke Okoličné, ZŠ sa nachádzajú novinové stánky (v oboch smeroch), služby dopĺňa butik, predajňa potravín Jednota, kaderníctvo, sklenárstvo atď.
Okoličné má výborné dopravné spojenie nielen s Liptovským Mikulášom, ale aj so susednými obcami Závažná Poruba, Veterná Poruba, Smrečany, Žiar a ďalšími obcami i mestom Liptovský Hrádok. Osou mestskej časti je spomenutá cesta I. triedy č. 18, ktorá prechádza katastrálnym územím v dĺžke cca 1,5km v smere západ - východ. Súbežne s cestou vedie aj železničná trať č. 180 s rovnomennou železničnou zastávkou. Na území mestskej časti sa nachádzajú štyri autobusové zastávky (ZŠ, Kláštorná, Swedwood a na znamenie: autoservis). Zastávka "Okoličné, ZŠ" je obsluhovaná frekventovanými spojmi MHD (linky č. 2, 8, 9, 10, 11, 12, 13 a 14, niektoré spoje linky č. 1, v minulosti aj zrušená linka č. 7) a prímestskej dopravy. Južne od mestskej časti prechádza diaľnica D1 v smere západ - východ, pričom je naplánovaný diaľničný privádzač, ktorý vyústi kruhovým objazdom na hlavnú cestu na východnom okraji Okoličného.
Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500, ISBN 978-80-8059-207-3, str. 11,Slovenská národná galéria, Bratislava, 2017, tlač Dolis a.s.
