Nachádza sa približne 7km na sever od Kysuckého Nového Mesta v doline na pravej strane rieky Kysuca. Obec sa rozprestiera pozdĺž potoka Ochodničanka, ktorá sa na dolnom konci obce vlieva do Kysuce.
Prvá písomná zmienka je uvádzaná v roku 1244. K 31. decembru2015 mala obec 1 929 obyvateľov. V katastrálnom území obce sa nachádza niekoľko typických kysuckých osád (napr. Beľajky, Suchá, Petránky).
1608 – končí úbytok počtu obyvateľstva trvajúci desať rokov (Ochodnica má už len 1 sedliacky dom), spôsobený odchodom pôvodných osadníkov do odľahlejších častí Kysúc (z dôvodu daní a robotovania)
1613 – prvý richtár Andrej Saagha (meno Sága je v obci rozšírené do dnes)
1690 – súčasťou mlyna sa stala valcha (najstaršia na Kysuciach dokladovaná výroba súkna). Mlyn je prepadnutý občanmi Kysuckého Lieskovca, ktorí zničili strechu.
prvá polovica 18. storočia – doložená existencia troch mlynov a pivovaru
1733 – v obci žije 17 sedliakov, chovajúcich 5 koní, 20 kusov záprahového dobytka, 45 kráv, 27 oviec a rovnaký počet kôz
1774 až 1783 – urbárske spory Ochodnice a ďalších okolitých obcí s budatínskym panstvom kvôli plneniu povinností (naturálneho či finančného charakteru)
1784 – obec má 175 domov, 183 rodín a 988 obyvateľov
1789 – vzniká ochodnická farnosť s pričlenením Dunajova a osady Suchá, spolu s Dunajovom stavajú pri zvonici drevený kostol. Prvý farár Celestín Kelemen.
1790 – v obci je zriadená cirkevná ľudová škola pre celú farnosť, vyučuje sa v sedliackej chalupe
1791 – kostol je zasvätený sv. Žofii, biskup Fuchs daroval pozostatky svätých mučeníkov Mansveta a Verekunda
1830 – v spolupráci s Dunajovom bola postavená škola, prvým učiteľom bol Ján Trúchly. Školu navštevuje však len 24 detí (z 370 školopovinných detí v oboch obciach).
1848 – 1849 – materiálna podpora slovenských dobrovoľníkov (v obci zriadený výbor na pomoc slovenských dobrovoľníkov). Po ústupe cisárskych vojsk a slovenských dobrovoľníkov maďarskí honvédi za poskytnutú pomoc popravili ochodnického richtára.
1872 – v obci je postavený súčasný farský kostol sv. Martina, v jeseni 1872 bol požehnaný
1914 až 1918 – notársky úrad bol presunutý do Kysuckého Nového Mesta, 41 Ochodničanov sa z prvej svetovej vojny nevrátilo, po návrate vojakov z frontu vypukli rabovačky (ich vodca popravený)
1921 – v Ochodnici je založená miestna organizácia KSČ
1941 – elektrifikácia obce (236 domov, verejné osvetlenie)
1944 až 1945 – v obci bol počas SNP zastrelený jeden nemecký vojak a ďalší zranený (obec bola Nemcami prehlásená za partizánsku obec a bola tu umiestnená nemecká posádka)
1945 – železničná trať medzi Ochodnicou a Dunajovom bola podmínovaná a zničená (podmínovanie trate bolo Nemcami zistené a na jeho likvidáciu bol nútene nasadení traja občania Ochodnice, ktorí pri nej zahynuli)
1. máj1945 – obec je oslobodená sovietskou armádou
Oprava mosta poškodeného počas výdatných zrážok v septembri 2007
1946 – postavený pre obyvateľov dôležitý most cez Kysucu
1953 – dokončená je výstavba kultúrneho domu a pohostinstva, otvorené kino Plameň
1955 – dokončená je výstavba novej školy. Obec má prvého stáleho lekára.
1947 – obec má 2 087 obyvateľov, založený futbalový klub ŠK Ochodnica (neskôr premenovaný na TJ Kysučan)
Rímskokatolícky kostol sv. Martina biskupa, jednoloďová neorománska stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1872. Stojí na mieste staršej stavby, súčasný kostol bol plánovaný už od roku 1828. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Nachádza sa tu historizujúci hlavný oltár z roku 1909. Organ pochádza z roku 1935.[7] Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie je dekorované oblúčkovým vlysom. Veža je členená lizénami a kordónovou rímsou a ukončená ihlancovou helmicou.
Kultúra
V obci sa každoročne v lete konajú v prírodnom amfiteátri folklórne slávnosti.
Zaujímavosti
Minerálny prameň
Ochodnický prameň
Na hornom konci sa nachádza Ochodnický prameň „Vajcovka“[8].
V obci je počas víkendov počas zimnej sezóny spravidla v prevádzke lyžiarsky vlek pod Šerkovom.
Slovensko
