Mělnická kotlina
From Wikipedia, the free encyclopedia
Mělnická kotlina je geomorfologický podcelok v severozápadnej časti Středolabskej tabule ležiaci v okresoch Mělník, Nymburk, Mladá Boleslav a Praha-východ Stredočeského kraja a v okrese Litoměřice Úsťanského kraja.
| Mělnická kotlina | |
| geomorfologický podcelok | |
 Sútok Labe s laterálnym kanálom pri Mělníku | |
| Štát |  Česko |
|---|---|
| Nadradená jednotka |
Středolabská tabule |
| Susedné jednotky |
Nymburská kotlina Českobrodská tabule Jizerská tabule Dolnooharská tabule |
| Podradené jednotky |
Lužecká rovina Staroboleslavská rovina Všetatská pahorkatina Labsko-vltavská niva Vojkovická rovina Kostelecká rovina Čelákovická pahorkatina |
| Najvyšší bod | Dřínov |
| - výška | 247 m n. m. |
| Rozloha | 428 km² (42 800 ha) |
| Geologické zloženie | ílovec, slieňovec, prachovec, sedimenty |
  Mělnická kotlina Poloha na mape Česka | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Územie podcelku sa rozkladá zhruba medzi mestami Kralupy nad Vltavou na západe, Liběchov na severe, Lysá nad Labem na východe a Český Brod na juhovýchode. Ďalej do podcelku zasahujú, alebo úplne vo vnútri ležia mesta Mělník, Neratovice, Brandýs nad Labem-Stará Boleslav a Čelákovice.
Je to plochá erózne denudačná zníženina pri dolnom toku Vltavy a priľahlom úseku stredného Labe (nad ústie Jizery). Je tvorená prevažne turónskymi vápnitými ílovcami, slieňovcami a prachovcami, väčšinou zakrytými štvrtohornými riečnymi sedimentami. Vyznačuje sa prevažne akumulačným reliéfom stredopleistocénnych a mladopleistocennych riečnych terás a údolných nív. Leží tu kráľovské mesto Mělník s nápadnou kostolnou vežou. Sú tu rozsiahle pieskovne (opustené, zavážané rôznym odpadom popr. využívané pre rekreáciu a i.).[1]
Podcelok Mělnická kotlina (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3C) patrí do celku Středolabská tabule. Ďalej sa člení na okrsky Lužecká rovina (VIB-3C-1) na severozápade, Staroboleslavská rovina (VIB-3C-2) v centre a na východe, Všetatská pahorkatina (VIB-3C-3) na severe, Labsko-vltavská niva (VIB-3C-4) pretínajúca jednotku, Vojkovická rovina (VIB-3C-5) na západe, Kostelecká rovina (VIB-3C-6) na juhu a Čelákovická pahorkatina (VIB-3C-7) na juhovýchode.[1]
Podľa členenia Balatku a Kalvodu[2] má Mělnická kotlina len 3 okrsky, ktoré sú územne rozsiahlejšie (Lužecká kotlina, Staroboleslavská kotlina, Všetatská pahorkatina).
Kotlina susedí s ďalšími podcelkami Středolabskej tabule (Nymburská kotlina na východe a Českobrodská tabule na juhu) a s celkami Jizerská tabule na severe a Dolnooharská tabule na západe.[1]
Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:
Najvyšším vrcholom Mělnickej kotliny je Dřínov (247 m n. m.)
- Dřínov (247 m), Vojkovická rovina
- Cecemín (238 m), Všetatská pahorkatina
- Záboří (229 m), Všetatská pahorkatina
- Šibeňák (205 m), Čelákovická pahorkatina
- Jenišovický vrch (188 m), Lužecká rovina
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
