![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d4/%25CE%259D%25CE%25B1%25CF%258C%25CF%2582_%25CE%2591%25CE%25B3%25CE%25AF%25CE%25BF%25CF%2585_%25CE%259D%25CE%25B9%25CE%25BA%25CE%25BF%25CE%25BB%25CE%25AC%25CE%25BF%25CF%2585_%25CE%259F%25CF%2581%25CF%2586%25CE%25B1%25CE%25BD%25CE%25BF%25CF%258D_1769.jpg/640px-%25CE%259D%25CE%25B1%25CF%258C%25CF%2582_%25CE%2591%25CE%25B3%25CE%25AF%25CE%25BF%25CF%2585_%25CE%259D%25CE%25B9%25CE%25BA%25CE%25BF%25CE%25BB%25CE%25AC%25CE%25BF%25CF%2585_%25CE%259F%25CF%2581%25CF%2586%25CE%25B1%25CE%25BD%25CE%25BF%25CF%258D_1769.jpg&w=640&q=50)
Metochion
From Wikipedia, the free encyclopedia
Metochion[2] (starogr. μετόχιον, pl. μετόχιᾰ – metochia; srb. метох[3] – metoh, bulh. метох[4] – metoch) je v byzantskej pravoslávnej tradícii malá kláštorná inštitúcia závislá od väčšieho monastiera, riadiaca sa jeho pravidlami (typikon) a podliehajúca jurisdikcii jeho igumena. Personálne metochion často tvorili len jeden[5], dvaja či traja mnísi.[2][5] Dnes termín metoh v Srbsku často označuje akýkoľvek kláštorný majetok vzdialený od monastiera.[3] V ruskom prostredí sa v podobnom kontexte používa termín (monastyrskoje) podvorie (rus. монастырское подворье).
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d4/%CE%9D%CE%B1%CF%8C%CF%82_%CE%91%CE%B3%CE%AF%CE%BF%CF%85_%CE%9D%CE%B9%CE%BA%CE%BF%CE%BB%CE%AC%CE%BF%CF%85_%CE%9F%CF%81%CF%86%CE%B1%CE%BD%CE%BF%CF%8D_1769.jpg/640px-%CE%9D%CE%B1%CF%8C%CF%82_%CE%91%CE%B3%CE%AF%CE%BF%CF%85_%CE%9D%CE%B9%CE%BA%CE%BF%CE%BB%CE%AC%CE%BF%CF%85_%CE%9F%CF%81%CF%86%CE%B1%CE%BD%CE%BF%CF%8D_1769.jpg)
Metochia boli v stredovekej Byzancii spravidla zakladané na vzdialených vidieckych statkoch hlavného kláštora, pričom mnísi žijúci v metochiu dohliadali na miestne hospodárenie. Boli však zakladané aj v mestách, kde slúžili najmä kláštornému podnikaniu či obchodu.[2][5] Využívané boli aj ako ubytovne pre pocestných a organizovali púte do materských kláštorov.[4]
K metochiu spravidla okrem hospodárskych budov prislúchala kaplnka či kostol.[5][4] Architektonicky išlo o rozmanité komplexy prispôsobované miestnym architektonickým tradíciám.[4]
Tradične metochia vznikali vyčlenením z pôvodného kláštorného statku. Mohli však vzniknúť aj pričlenením monastiera k inému, väčšiemu či bohatšiemu kláštoru, typicky v prípade straty jeho nezávislosti z dôvodu ekonomického úpadku, čo sa často dialo v období neskorej Byzantskej ríše.[5] Takto mohol byť ku kláštoru pričlenený aj pôvodne väčší kláštor či chrám. V neskoršom období preto termín označoval každý kláštor, ktorý zakladatelia pričlenili k väčšiemu kláštoru a podriadili jeho správe.[3] Veľké kláštory mohli mávali viacero metochií (v Bulharsku napríklad Rilský monastier).[4]
V Byzancii, odkiaľ metochia pochádzajú, vznikali výraznejšie zrejme až od 9. storočia[2], čomu nasvedčuje výskyt termínu v prameňoch.[5] Typické boli aj pre stredoveké Srbsko[3] a existovali aj v Bulharsku.[4] Z termínu vznikol aj názov oblasti Metohija.[6][7]