slovensko-maďarský jezuita, astronóm, matematik a fyzik From Wikipedia, the free encyclopedia
Maximilián (Rudolf) Hell (nem. Maximilian (Rudolph) Höll/Hell, maď. Hell Miksa; * 15. máj 1720, Štiavnické Bane – † 14. apríl 1792, Viedeň) bol katolícky kňaz, jezuita, astronóm, matematik a fyzik slovenského pôvodu.
V zápise matričnej knihy rímskokatolíckeho farského úradu v Banskej Štiavnici je zapísaný ako Maximilianus Rudolphus Winthsachtiensis. Parentes D[ominus] Matthæus Cornelius Höll, et Julka Victoria. (preklad: Maximilián Rudolf z Vindšachtu [dnes časť Štiavnických Baní]. Rodičia Pán Matúš Kornel Höll a Julianna Viktória). Ako jeho materinský jazyk prichádza do úvahy nemčina a slovenčina, pretože pri jeho zápise do jezuitského rádu vo veku 18. rokov (1738) je uvedená položka Quas linguas calleat: Latinam, German. et Slav. bene. (preklad: Ktoré jazyky ovláda: Latinský, nem. a sloven. dobre).
O jeho otcovi menom Matthäus Cornelius Höll sa z roku 1707 zachoval úradný zápis, že je natione Bohemus ex Schlackenberg (preklad: českej nácie zo Schlackenbergu). "Natione Bohemus" môže znamenať z Čiech/Česka, narodený v Česku/Čechách, českej národnosti, ale označovali sa tak vtedy niekedy aj uhorskí Slováci (no spravidla protestanti). "Schlackenberg" sa spravidla (najmä u súčasných slovenských autorov) interpretuje ako Horný Slavkov v Česku (nem. Schlaggenwald) alebo Kremnica/?miesto v Kremnici na Slovensku, alebo (najmä staršie) ako Ostrov nad Ohří (nem. Schlackenwerth) v Česku. Podľa rodinnej tradície rodina Höllovcov pochádzala z Bavorska. V roku 1738 je Cornelius pri zápise svojho syna do jezuitského rádu uvedený ako Officialis German. (preklad: Nem. úradník). Meno Matthäus Cornelius Höll je nemecká podoba mena používaná aj vo vtedy štandardne používaných latinských textoch. V modernej nemčine sa jeho meno uvádza skôr ako Matthias Cornelius Höll/Hell; v modernej slovenčine znie Matúš Kornel Höll, ale obyčajne sa uvádza ako Matej Kornel Hell (Matthias = Matej, Matthäus = Matúš); a v modernej maďarčine sa uvádza ako Hell Máté Kornél alebo Hell Mátyás Kornél/Cornelius (Máté = Matúš, Mátyás = Matej).
Matka sa volala Julianna Victoria Staindl (v modernej slovenčine Julian (n) a Viktória Staindlová). Jej meno síce vyzerá nemecky, ale inak o nej nie je veľa známe.
V dospelosti sa, zdá sa, stotožňoval (aj) s Uhorskom ako krajinou a maďarčinou ako jazykom túto krajinu primárne reprezentujúcim, čo naznačuje jeho list zo 6. apríla 1769 Pátrovi Höllerovi, kde v súvislosti s výskumným pobytom v Škandinávii hovorí o Laponcoch ako "bratoch" Maďarov, "našom" maďarskom jazyku a pod.[1]
Základné školské vzdelanie získal v Štiavnických Baniach, gymnázium v Banskej Bystrici. Po skončení gymnázia požiadal Hell o prijatie do jezuitského rádu. V roku 1738 nastúpil do Trenčína do dvojročného noviciátu. V jeseni roku 1740 odchádza študovať do Viedne históriu, teológiu a filozofiu. Ako poslucháč filozofie na viedenskej a asistent profesora J. Franza, založil s ním kabinet-múzeum experimentálnej fyziky, kde uložil svoju zbierku hodín, meracích prístrojov a modely banských strojov. Počas štúdia sa zaoberal najmä astronómiou a banským meračstvom. Preložil banské právo z nemčiny do latinčiny.
V roku 1745 prichádza do Levoče, kde dva roky pôsobí ako profesor latinčiny, gréčtiny, dejepisu a zemepisu na jezuitskom gymnáziu. Vysvätený za kňaza bol v roku 1750 a po vysviacke v 1751 ho rád vysiela do Banskej Bystrice, kde učí na jezuitskom gymnáziu, krátko na univerzite v Trnave. V roku 1752 ukončil štúdium na univerzite vo Viedni, kde bol promovaný za doktora filozofie a hneď odchádza do Kluže, kde okrem prednášania matematiky, fyziky a astronómie vybudoval hvezdáreň a zriadil nové kolégium.
V roku 1755 bol poverený vykonávať funkciu riaditeľa univerzitného observatória vo Viedni, ktorú vykonával až do svojej smrti a ktoré sa stalo centrom prírodovedeckého bádania v habsburskej monarchii. Dvorský astronóm a matematik, profesor mechaniky na univerzite vo Viedni.
Osobitnú zásluhu má Maximilián Hell pri vybudovaní hvezdární v Trnave, Kluži, Budíne a v Jágri. Veľký význam pre astronómiu mali jeho pozorovania prechodu Venuše pred slnečným diskom. Prechod 1761 pozoroval vo Viedni, na jeho základe vyvrátil názor o existencii satelitu Venuše. Uskutočnil expedíciu za severný polárny kruh na nórsky ostrov Vardø (vtedy na území Dánsko-Nórska), kde pozoroval druhý prechod Venuše popred slnečný disk. Na expedíciu ho pozval dánsky kráľ Kristián VII. Touto expedíciou si Hell získal svetové vedecké uznanie presným výpočtom slnečnej paralaxy. Jeho vypočítaná hodnota bola 8,82', jej dnešná hodnota je 8,79415'.
Roku 1775 vypracoval návrh na založenie Ríšskej akadémie vied vo Viedni, vypracoval historickú mapu Uhorska podľa Anonymovej kroniky. Vydával astronomické ročenky Ephemerides Astronomicae ad meridianum Vindobonensem, ktoré začal vydávať v roku 1757 a vydával ich až do smrti t. j. do roku 1792. Priekopnícke sú jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa Zeme. Okrem toho vydal 26 vedeckých štúdií.
Bol členom učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Göttingene, Trondheime a v Londýne. Spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 mu bol udelený Rad anglickej vlády (rad Kráľovskej spoločnosti). Jeho menom je na mape Mesiaca pomenovaný jeden z kráterov. UNESCO v roku 1970 zaradilo 250. výročie jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností. Zomrel 14. apríla 1792 vo Viedni a pochovaný je v Maria Enzersdorfe.
Na počesť M. Hella je pomenovaná planétka (3727) Maxhell.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.