![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/43/Benjamin_von_Block_001.jpg/640px-Benjamin_von_Block_001.jpg&w=640&q=50)
Leopold I. (Svätá rímska ríša)
rakúsky arcivojvoda / From Wikipedia, the free encyclopedia
Leopold I. (Leopold Ignác Jozef Baltazár František Felicián; maďarsky: I. Lipót; * 9. jún 1640, Viedeň – † 5. máj 1705, Viedeň) bol cisárom Svätej ríše rímskej, kráľom Uhorska, Chorvátska a Čiech. Ako syn Ferdinanda III., cisára Svätej ríše rímskej, a jeho prvej manželky Márie Anny Španielskej, sa stal následníkom trónu v roku 1654 po smrti svojho staršieho brata Ferdinanda IV. Svätej ríši rímskej vládol od roku 1658 až do svojej smrti v roku 1705 a stal sa druhým najdlhšie vládnucim habsburským cisárom (46 rokov a 9 mesiacov). Bol hudobným skladateľom a významným mecenášom hudby.
Leopold I. | |
Cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľ rímsky, český, uhorský a chorvátsky, arcivojvoda rakúsky, arcivojvoda Predného Rakúska, knieža Tešína, princ sedmohradský | |
![]() Portrét od Benjamina von Blocka, cca 1672 | |
![]() | |
![]() | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Habsburgovci |
Biografické údaje | |
Pôvodné meno | Leopold Ignatius Joseph Balthasar Felician |
Narodenie | 9. jún 1640 Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa |
Úmrtie | 5. máj 1705 (64 rokov) Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa |
Pochovanie | Kapucínska krypta |
Rodina | |
Manželka | |
Potomstvo |
pozri rodinné pomery |
Otec | Ferdinand III. |
Matka | Mária Anna Španielska |
Ďalšie tituly | |
cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa | |
18. júl 1658 – 5. máj 1705 | |
Predchodca | Ferdinand III. |
Nástupca | Jozef I. |
kráľ Uhorska | |
1655 – 5. máj 1705 | |
Predchodca | Ferdinand III. |
Nástupca | Jozef I. |
Odkazy | |
![]() | Leopold I. (multimediálne súbory na commons) |
Jeho vláda je známa konfliktmi s Osmanskou ríšou vo Veľkej tureckej vojne (1683 - 1699) a súperením s Ľudovítom XIV., súčasníkom a bratrancom z prvého kolena (z matkinej strany; zo štvrtého kolena z otcovej strany), na západe. Po viac ako desaťročí vojnových konfliktov Leopold na východe zvíťazil vďaka vojenskému talentu princa Eugena Savojského. Na základe Karlovického mieru získal Leopold späť takmer celé Uhorské kráľovstvo, ktoré sa v rokoch po bitke pri Moháči v roku 1526 dostalo pod tureckú moc.
Leopold viedol tri vojny proti Francúzsku: francúzsko-nizozemskú vojnu, deväťročnú vojnu a vojnu o španielske dedičstvo. V tejto poslednej sa Leopold snažil dať svojmu mladšiemu synovi Karolovi celé španielske dedičstvo, pričom nerešpektoval vôľu zosnulého Karola II. Leopold začal vojnu, ktorá čoskoro zachvátila veľkú časť Európy. Prvé roky vojny sa pre Rakúsko vyvíjali pomerne dobre vďaka víťazstvám pri Schellenbergu a Blenheime, ale vojna sa ťahala až do roku 1714, deväť rokov po Leopoldovej smrti, čo malo na bojujúce štáty sotva nejaký vplyv. Keď sa Rastattskou mierovou zmluvou vrátil mier, nedá sa povedať, že by Rakúsko vyšlo z vojny rovnako víťazne ako proti Turkom.[1]