Leeds United je anglický profesionálny futbalový klub, so sídlom v meste Leeds vo West Yorkshire. Ich domácim štadiónom je Elland Road, kde hrajú už od svojho založenia v 1919.
| Leeds United | |||
| Celý názov | Leeds United Association Football Club | ||
|---|---|---|---|
| Prezývka | "The Raccoons"(The Mývalys) The Whites(The Bieli) The Peacocks(The Pávys) "The Seedbeds"(The Lôžkas na semená) | ||
| Založený | 1919 | ||
| Štadión | Elland Road, Leeds | ||
| Kapacita | 39 460 | ||
| Predseda |  Ken Bates | ||
| Tréner | Simon Grayson | ||
| Liga | FA Premier League | ||
| 2022-23 | 19. miesto (z 20) zostup | ||
| |||
          Tretie farby
| |||
Počas väčšiny svojej histórie klub hral v najvyššej lige anglického futbalu. Medzi jeho najväčšie úspechy patrí zisk Pohára FA v roku 1972, tri ligové tituly v sezónach 1968/69, 1973/74, 1991/92 a dva tituly v Pohári UEFA v 1968 a 1971.
V roku 1924 klub vyhral druhú ligu a prvýkrát postúpil do najvyššej súťaže. Do roku 1939 zostúpili späť do druhej lige ešte dvakrát, avšak hneď v nasledujúcu sezónu sa vrátili do najvyššej súťaže. Významnou zmenou bolo angažovanie trénera Dona Revieho v roku 1961. Revie, ktorý viedol klub 13 rokov dostal Leeds do top štvorky anglickej ligy a získal s klubom dva tituly. Po odchode Revieho došlo k zhorešniu výsledkov klubu, druhá zlatá éra klubu prišla až od roku 1988, kedy klub viedol Howard Wilkinson. Po postupe do Premier League v roku 1990 obsadil klub štvrté miesto v roku 1991 a o rok neskôr vyhral ligový titul. Následná sezóna bola však sklamaním, keďže klub vypadol skoro z ligy majstrov a v lige získal len 17. miesto. V druhej polovici 90. rokov klub trénoval David O'Leary a klub dosahoval solídne výsledky v lige a viaceré účasti v európskych súťažiach. Od roku 2001 došlo k zhoršeniu finančnej situácií v klube a k zostupu do nižších súťaží.
Pred Leeds United
Predchodcom klubu Leeds United bol Leeds City, ktorý bol založený v roku 1904 a v nesledujúcom roku získal členstvo v lige. V roku 1919 bol tím nútený predať všetkých hráčov kvôli obvineniam o nekalých praktikách vo vyplácaní hráčov počas prvej svetovej vojny. V tom istom roku už vznikol Leeds United, ktorý vstúpil do polo profesionálnej Midland League.
1920 – 1960
31. mája 1920 vstúpil Leeds United do futbalovej ligy. V nasledujúcich rokoch si upevnili svoju pozíciu v druhej divízii a v roku 1924 získali titul a s ním aj postup do prvej divízie. Nepodarilo sa im však presadiť a v sezóne 1926–27 opäť zostúpili. V rokoch až do začiatku druhej svetovej vojny Leeds dvakrát zostúpili, v oboch prípadoch sa však vždy vrátili naspäť.
5. marca 1935 Ray rezignoval a na jeho miesto nastúpil Billy Hampson, ktorý zostal na čele 12 rokov. V sezóne 1946–47 po vojne Leeds opäť s najhorším ligovým výsledkom v histórii zostúpil. Po tejto sezóne Hampson rezignoval (v Leedsi zostal ako hlavný skaut osem mesiacov) a v apríli 1947 ho nahradil Willis Edwards. V roku 1948 Sam Bolton nahradil Ernesta Pullana vo funkcii predsedu Leeds United. V apríli 1948 bol Edwards presunutý na asistenta manažéra po iba jednom roku vo funkcii manažéra. Na jeho miesto nastúpil Major Frank Buckley.
Leeds zostal v druhej divízii až do rokov 1955–56, kedy motivovaní Johnom Charlesom a získal postup do prvej divízie. Charles hladoval po úspechu na najvyššej úrovni a manažér Raich Carter ho nedokázal presvedčiť, že Leeds môže uspokojiť jeho ambície. Charles bol predaný Juventusu za vtedajší svetový rekord 65 000 libier. Strata Charlesa mala za následok vypadnutie Leedsu do druhej divízie v sezóne 1959–60.
1961 – 1974
V marci 1961 klub po rezignácii Jacka Taylora vymenoval za manažéra bývalého hráča Dona Revieho. Jeho manažovanie sa začalo za nepriaznivých okolností; klub bol „vo finančných ťažkostiach“[1] a v rokoch 1961–62 ho pred vypadnutím do divízie tri zachránila výhra v záverečnom zápase sezóny.[2] V rokoch 1963–64 naproti tomu získal Leeds postup do prvej divízie.
V sezóne 1964–65 skončil Leeds na druhom mieste za Manchesterom United len s rozdielom gólov.[3] Taktiež sa dostali do finále FA Cupu, kde po predĺžení prehrali s Wembley 2:1. V sezóne 1965–66 skončil Leeds opäť na druhom mieste v lige a zároveň sa dostal do semifinále Inter-Cities Fairs Cupu, kde celkovo prehral so španielskou stranou Real Zaragoza napriek tomu, že manažér Revie nariadil hasičom zaplaviť ihrisko pred odvetou na Elland Road.[4]
V sezóne 1966–67 skončil Leeds na 4. mieste v lige. Po semifinále FA Cupu prehral s Chelsea 1: 0 a finále Inter-Cities Fairs Cupu s prehrou 2:0 s GNK Dinamo Záhreb.
Pretože Leeds nedokázal získať trofej, takmer zdvojnásobil svoj rekordný počet prestupov v rokoch 1967–68 a kúpil stredného útočníka Sheffieldu United Micka Jonesa za 100 000 libier.[5] Leeds vyhral Ligový pohár a Terry Cooper strelil jediný gól víťazstva 1:0 vo finále proti Arsenalu. V lige a FA Cupe už Leeds nebol taký úspešný, pretože skončil na štvrtom mieste a v semifinále FA Cupu ho porazil Everton. Namiesto toho sa však dostali do druhého po sebe idúceho finále Inter-Cities Fairs Cupu kde porazili maďarský klub Ferencvárosi. Leeds vyhral prvý zápas 1:0 a o mesiac neskôr obhájil svoje vedenie remízou 0: 0 v Budapešti.
Po úspechu v domácich aj európskych pohárových súťažiach sa manažér Revie rozhodol zamerať v sezóne 1968–69 na ligu.[6] Leeds si titul zaistil v apríli 1969 remízou 0:0 proti Liverpoolu na Anfielde.[7] Leeds vytvoril množstvo rekordov vrátane najviac bodov v sezóne (67), najviac výhier v sezóne (27), najmenej prehier v sezóne (2) a najviac domácich bodov (39); stále aktuálnym klubovým rekordom je ich 34 zápasov bez prehry, ktoré siahali až do nasledujúcej sezóny.[8] Leeds podporil svoj prielom prekonaním britského prestupového rekordu príchodom Allana Clarka z Leicester City FC za 165 000 libier.[9] V sezóne 1969–70 Zamerali sa na "Treble" a tento úspech aj dosiahli. V následujúcej sezóne však neuspeli ani na jednom fronte, keď v lige skončili na druhom mieste za Evertonom. Po finále FA Cupu 1970 prehrali s Chelsea (po opakovaní) a Európsky pohár opustili semifinálovou prehrou s Celticom.[10]
Po odmietnutí ponuky riadiť Birmingham City sa Revie rozhodol zostať v sezóne 1970 - 71 v Leeds. V tejto sezóne bojovali o titul Leeds a Arsenal, boli to však Gunners ktorí získali nakoniec ligový titul, keď skončili o jeden bod pred Leedsom po tom, čo Leeds prehral s West Bromwich Albion po kontroverznom ofsajdovom góle.[11]
Leeds United nakoniec vypadli aj z FA Cupu po porážke od tímu štvrtej divízie Colchester United. Ma druhej strane boli Leeds úspešní v Inter-Cities Fairs Cup, keď vo finále porazili Juventus. V sezóne 1971–72 Leeds opäť skončil na druhom mieste, avšak dostali sa až do finále FA Cupu 1972 a po víťazstve 1:0 nad Arsenalom vo finále zdvihli nad hlavu trofej.
V sezóne 1972–73 sa Leeds opäť priblížili k Treble, bohužiaľ však v lige skončili na treťom mieste a podľa očakávaní prehrali finále FA Cupu 1973 s tímom Sunderland 1:0.[12] Leeds sa tiež dostal do finále Pohára víťazov európskych pohárov proti talianskemu klubu AC Miláno na štadióne Kaftanzoglio, kde bol po kontroverznom rozhodnutí prehral 1:0.[13]
1974 – 1988
Po sezóne 1973–74 Revie opustil Leeds aby sa stal trénerom anglického národného tímu. Jeho nástupcom bol menovaný Brian Clough, čo bolo považované za prekvapivé, pretože Clough bol otvoreným kritikom Revieho a jeho tímovej taktiky. Cloughovo pôsobenie vo funkcii manažéra začalo zle - porážkou v charitatívnom zápase proti Liverpoolu, v ktorom dostali červené karty Billy Bremner a Kevin Keegan. Pod Cloughom dosahoval Leeds slabé výsledky a Clough už po 44 dňoch tím opustil.
Clougha nahradil bývalý kapitán Anglicka Jimmy Armfield. Armfield dostal starnúci Revieho tím do finále európskeho pohára 1974–75, v ktorom ich za kontroverzných okolností porazil Bayern Mníchov. Armfield za pomoci trénera Dona Howeho prestaval pôvodný Revieho tím, a hoci v anglickom futbale nedosahoval top priečky, zostal v ďalších desiatich sezónach v prvej desiatke. Správna rada však začala byť netrpezlivá a v roku 1978 Armfielda vylúčila. Na jeho miesto nastúpil Jock Stein, ktorý tak ako Clough vydržal len 44 dní. Ako ďalšieho predstavenstvo vymenovalo Jimmyho Adamsona, ten však nedokázal zastaviť pád. V roku 1980 Adamson rezignoval a nahradil ho bývalý hráč Allan Clarke. Clarke napriek neustálym investíciám do hráčov, nedokázal zastaviť neodvrátiteľné a tím na konci sezóny 1981-82 vypadol. Clarka nahradil bývalý tímový kolega Eddie Gray.
Gray nemal peniaze na budovanie tímu, takže sa sústredil sa na rozvoj mládeže, nedokázal ich však viesť k postupu z druhej divízie.[14] Správna rada bola opäť netrpezlivá a v roku 1985 bol Gray prepustený. Na jeho miesto nastúpil ďalší Revieho spoluhráč Billy Bremner. Dosiahnuť postup však bolo rovnako ťažké i pre Bremnera. Leeds sa síce dostal do finále play-off 1987, ale tam ho porazil Charlton Athletic.
1988 – 2001
V októbri 1988 bol Leeds aktuálne na 21. pozícií v Second Division prepustený Bremner, aby uvoľnil miesto Howardovi Wilkinsonovi. Leeds sa v tej sezóne tesne vyhol vypadnutiu a v marci 1989 podpísal prestup Gordona Strachana z Manchestru United za 300 000 libier. Škótsky záložník bol menovaný kapitánom. V rokoch 1989–90 pomohol Leedsu vyhrať Second Division a získať späť postup do First Division. [39] Pod vedením Wilkinsona Leeds skončil v rokoch 1990–91 štvrtý a v sezóne 1991–92 získali posledný titul vo First Division vôbec, pretože v nasledujúcej sezóne ju nahradila FA Premier League. Jedným z odkazov Wilkinsona a mládežníckeho trénera Paula Harta bol rozvoj mládežníckej akadémie Leeds United, ktorá v priebehu rokov vyprodukovala množstvo talentovaných futbalistov.
V roku 1997 Leeds vymenoval Georga Grahama za nástupcu Wilkinsona. Toto vymenovanie bolo kontroverzné, pretože Graham predtým dostal od futbalového zväzu jednoročný dištanc za prijímanie nelegálnych platieb od futbalového agenta. Na konci sezóny 1997 - 1998 sa Leeds kvalifikoval do nasledujúcej sezóny na Pohár UEFA. V októbri 1998 Graham opustil pozíciu manažéra a prestúpil do Tottenhamu Hotspur. Leeds sa ho rozhodol nahradiť asistentom manažéra Davidom O'Learym.
Pod vedením O'Learyho a asistenta Eddieho Graya Leeds nikdy neskončil mimo top 5 v Premier League a zabezpečil si kvalifikáciu pre Pohár UEFA aj Ligu majstrov. Počas rovnakého obdobia bol však obraz tímu poškvrnený, keď boli hráči Jonathan Woodgate a Lee Bowyer účastníkmi incidentu, pri ktorom skončil ázijský študent s ťažkými zraneniami v nemocnici. Ukončenia následného súdneho sporu trvalo takmer dva roky; Bowyer bol zbavený viny, ale Woodgate bol odsúdený na verejnoprospešné práce. V semifinále Pohára UEFA proti Galatasarayu v Istanbule boli navyše pred zápasom na smrť dobodaní dvaja fanúšikovia Leedsu.[15]
2001-2007
Pod vedením Petra Ridsdale si Leeds vzal veľké pôžičky, pri ktorých mal ako záruka slúžiť podiel na televíznych právach a sponzorských príjmoch z kvalifikácie Ligy majstrov a následný postup v súťaži. Leeds sa však v dvoch po sebe nasledujúcich sezónach len ťažko kvalifikoval do Ligy majstrov a v dôsledku toho nedosahoval dostatočné príjmy na splácanie pôžičiek. Prvým náznakom toho, že klub mal finančné problémy, bol predaj Ria Ferdinanda Manchestru United za približne 30 miliónov GBP.[16] O'Leary bol následne prepustený a nahradený bývalým manažérom Anglicka Terrym Venablesom.[17] Leeds si pod Venablesom počínal žalostne a aby sa splácali pôžičky museli byť predaní ďalší hráči vrátane Jonathana Woodgate, ktorému Ridsdale sľúbil, že Venables sa nepredá. Venables bol kvôli vzrastajúcemu napätiu vyradený a nahradený Peterom Reidom.[18][19] Ridsdale rezignoval z predstavenstva spoločnosti Leeds a na jeho miesto nastúpil doterajší riaditeľ profesor John McKenzie. V tejto chvíli hrozilo Leedsu vypadnutie, ale podarilo sa mu vyhnúť prepadu v predposlednom zápase sezóny a porazil Arsenal 3:2 na ihrisku Highbury gólom hráča menom Mark Viduka v posledných minútach.
Nevydarený začiatok sezóny 2003 - 04 spôsobil vylúčenie Reida a jeho pozíciu vo funkcií dočasného manažéra do konca sezóny prevzal Eddie Gray. Leeds však na konci počas sezóny 2003-04 zostúpil do nižšej súťaže Championship.
Po vypadnutí do Championship bol vymenovaný za manažéra asistent manažéra Kevin Blackwell. Väčšina zostávajúcich hráčov bola predaná alebo prepustená na bezplatné prevody, aby sa ďalej znížili vysoké mzdové náklady; Blackwell bol nútený prestavať takmer celý tím prostredníctvom bezplatných prevodov a Leeds bol nútený predať svoje tréningový areál aj klasický štadión na jeseň 2004.[20]
Správna rada nakoniec klub predala Kenovi Batesovi za 10 miliónov £.[21] Pod Blackwellom sa Leeds dostal do finále play-off Championship, kde všakpodľahol Watfordu.[22] Keďže výsledky klubu boli neuspokojivé, Blackwellov kontrakt bol ukončený[23] a Leeds angažoval Johna Carvera ako dočasného manažéra, ktoprí však tiež neuspel. Na jeho miesto nastúpil Dennis Wise. Wise priniesol množstvo skúsených hráčov na dočasné hosťovanie ako aj prevody zadarmo. Ani to však nezabránilo katastrofe a klub oficiálne zostúpil do tretej ligy anglického futbalu (Leage One).[24] Hráči, ktorých Wise priviedol, boli prepustení; bol nútený zostaviť tím takmer od nuly a kvôli nútenej správe nebol Leeds schopný podpísať žiadnych hráčov až niekoľko dní pred úvodným zápasom sezóny.
2007–2010: League One
Dňa 3. júla 2007 spoločnosť HM Revenue & Customs podala žalobu proti dohode veriteľov spoločnosti Leeds (CVA).[25] Podľa ligových pravidiel by v prípade, že by klub bol na začiatku nasledujúcej sezóny stále v správe, mohla Leeds zabrániť v účasti.[26] Po výzve HMRC bol klub uvedený do predaja spoločnosťou KPMG[27] a opäť bola prijatá ponuka Kena Batesa.[28] Liga to nakoniec sankcionovala podľa „pravidla výnimočných okolností“, ale uložila 15-bodový odpočet.
Napriek 15-bodovému odpočtu Wise a jeho asistent Gus Poyet viedli Leeds do play-off, len aby Poyet odišiel do Tottenhamu, a Wise skončil s pozíciou v Newcastle United. Wiseho nahradil bývalý kapitán klubu Gary McAllister. Leeds si ďalej zabezpečil postup do finále play-off, ale porazil ho Doncaster Rovers. Nasledujúca sezóna priniesla slabé výsledky a McAllister bol po piatich porážkach v rade vyhodený. Na jeho miesto nastúpil Simon Grayson, ktorý sa funkcie ujal ako manažér Blackpoolu. Pod vedením Graysona sa Leeds opäť dostal do play-off, no Millwall ho zdolaluž v semifinále.
V sezóne 2009–10 si tím zabezpečil najlepší vstup do sezóny zo strany Leedsu a v treťom kole FA Cupu spôsobil veľké rozruch tým, že porazil Manchester United na Old Trafford.[29] Po pôsobivom priebehu FA Cupu utrpela ligová forma Leedsu, keď tím získal iba sedem bodov z možných 24. Tím sa však dal dokopy a vyhral svoj posledný zápas sezóny, aby potvrdil postup do Championship.
2010–2014: Championship
Leeds strávil väčšinu sezóny 2010–11 v play-off zóne, nakoniec však skončil na siedmom mieste a prišiel o miestenku v play off. V máji 2011 bolo oznámené, že predseda Leedsu Ken Bates kúpil klub a stal sa jeho majiteľom. [30] 21. novembra 2012 ukončila spoločnosť GFH Capital so sídlom na Blízkom východe dohodu o prevzatí Leedsu a získala 100% -ný podiel v klube. Bolo tiež oznámené, že Ken Bates zostane vo funkcii predsedu do konca sezóny 2012 - 2013 a potom sa stane prezidentom klubu.[31]
Napriek štvrťfinále v Carabao Cup[32] a piatemu kolu FA Cupu (aj keď obidva behy končili drvivou porážkou od Chelsea a Manchester City) bola ligová forma Leedsu v sezóne 2012–13 všeobecne priemerná, a klub ani nebojoval o play off. Warnock rezignoval, zostávajúcich šesť zápasov a Leeds iba päť bodov nad zónou zostupu. Warnocka nahradil Brian McDermott a klub vyhral tri zo svojich posledných piatich zápasov sezóny, čo stačilo na to, aby sa vyhlo zostupu.
31. januára 2014 bolo za kontroverzných okolností oznámené, že manažér Brian McDermott bol odvolaný z funkcie manažéra klubu po mnohých nepriaznivých výsledkoch. Na pozadí turbulentných udalostí Leeds uhral otrasnú druhú polovicu sezóny a z play-off zóny sa dostal na okraj zostupovej bitky. Slabé výkony tímov pod Leedsom nakoniec znamenali, že im nikdy nehrozilo skutočné nebezpečenstvo zostupu. McDermott aj tak niekoľko týždňov po konci sezóny rezignoval na svoju pozíciu.
2014–2017: éra Cellino
Darko Milanič dostal pozíciu hlavného trénera v septembri 2014 a stal sa prvým manažérom klubu mimo Britských ostrovov a prvým slovinským manažérom anglického futbalu, ale klub opustil už nasledujúci mesiac.[33] 1. novembra 2014 bol novým hlavným trénerom potvrdený Neil Redfearn.[34]
Cellino bolo 1. decembra 2014 diskvalifikovaný futbalovou ligou po tom, čo získala dokumenty od talianskeho súdu, kde bol uznaný vinným z daňových únikov.[35] Z vedenia klubu bol vylúčený do 10. apríla 2015 a 24. februára 2015 Cellino oznámil, že sa do klubu nevráti. Na konci sezóny 2016/17 Leedsu tesne ušlo play-off. Leeds bol po väčšinu sezóny na pozíciách play-off, avšak ich slabá forma v posledných zápasoch spôsobila pokles na siedme miesto. K tomu sa ešte pridal vyradenie vo štvrtom kole pohára F.A. mimoligovým klubom Sutton United 1:0, ktorý bol v tom čase 84 miest a 4 divízie pod Leeds United.[36]
2017 - súčasnosť: Návrat do Premier League
Dňa 23. mája 2017 Radrizzani oznámil 100% odkúpenie spoločnosti Leeds United, od predchádzajúceho spoluvlastníka Massima Cellina.[37] Garry Monk rezignoval na funkciu hlavného trénera dva dni po transakcii. V júni 2017 bol bývalý nový španielsky reprezentant Thomas Christiansen menovaný za hlavného trénera Leedsu.[38]
4. februára 2018 bol však po sérii prehier Christiansen prepustený a na jeho miesto bol menovaný Paul Heckingbottom.Ten vydržal na svojej pozícií do 1. júna 2018, keď bol iba po štyroch mesiacoch v klube prepustený.[39] Jeho koniec predznamenal novú éru klubu, keď bol 15. júna na pozíciu hlavného trénera menovaný argentínsky manažér Marcelo Bielsa keď podpísal dvojročný kontrakt s opciou na tretí rok. Stal sa zároveň najlepšie plateným manažérom v histórii Leeds United.[40][41] Bielsovo pôsobenie v Leeds znamenalo vzostup, jeho osoba však bola do veľkej miery kontroverzná. Najznámejšie kauzy sú známe ako Spygate Saga a Aston Villa equalizer. Ku obom sa verejne priznal a vyslúžil si tak prívlastok "najúprimnejší futbalový tréner".[42]
V prevej sezóne pôsobenia zaznamenali Leeds pôsobivý štart a po väčšinu sezóny bol v top 2 s Norwichom City, zabezpečujúci automatický postup do Premier League. Zlý koniec sezóny však spôsobil, že tím stratil automatický postup a toto miesto zaujal Sheffield United. Vstúpili tak do play-off proti Derby County, ale napriek tomu, že v prvom zápase zvíťazili 1:0[43], nakoniec po prehre 4:2 v odvete[44] celkovo prehrali 4:3 , čo ich poslalo do ďalšej sezóny v Championship.
17. júla 2020, po 16 rokoch mimo Premier League bol Leeds povýšený späť na najvyššiu priečku; Porážka Stoke City s Brentfordom nasledujúci deň potvrdila, že pôjdu hore ako víťazi šampionátu.[45]
Sezóna 2020/21 bola poznačená pandémiou Covid-19, keď väčšina zápasov sa odohrávala bez divákov. Svoj otvárací zápas paradoxne hrali proti aktuálnemu majstrovi Premier League a Ligy majstrov Liverpool na jeho štadióne Anfield. Zápas nakoniec skončil 4:3 v prospech Liverpoolu a napriek prehre sa dá tento vstup s ohľadom na štatistiky považovať za úspech.[46] Po sedemnástich kolách sa nachádzal s 23 bodmi na dvanástej priečke v relatívnom bezpečí a vzdialenosti od zostupovej zóny.
Aktuálne k dátumu: 5. december 2020
|
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
