From Wikipedia, the free encyclopedia
Krymská tatárčina alebo krymskotatárčina (Qırımtatar tili, Qırımtatarca) alebo krymčina (Qırım tili, Qırımca) alebo krymská turečtina (Qırım Türkçesi) je jazyk používaný Krymskými Tatármi na Ukrajine na Kryme. Je to jazyk turkickej jazykovej rodiny a bol oficiálnym spisovným jazykom Krymu do 17. storočia. Krymskú tatárčinu treba odlišovať od tatárčiny.
Krymská tatárčina (Qırımtatar tili, Qırımtatarca Къырымтатарджа, Къырымтатар тили) | |
Štáty | Ukrajina ( Krym) Uzbekistan Rumunsko (Dobrudža) Bulharsko Turecko |
---|---|
Región | Čierne more |
Počet hovoriacich | 456 341[1] – 2 mil. |
Poradie | nenachádza sa v prvej 100 |
Klasifikácia | altajské jazyky (sporné)
|
Písmo | latinka, cyrilika |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Ukrajina ( Krym) |
Jazykové kódy | |
ISO 639-2 | crh |
ISO 639-3 | crh |
Wikipédia | |
Adresa | crh.wikipedia.org |
Pomenovanie | Vikipediya, Azat Entsiklopediya |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Ďalšia oblasť rozšírenia je Stredná Ázia, predovšetkým Uzbekistan, ďalej potom diaspora Krymských Tatárov v Turecku, Rumunsku a Bulharsku.
Dnes žije na Kryme viac ako 260 000 Krymských Tatárov, a približne 150 000 je stále v Strednej Ázii (hlavne v Uzbekistane), kam boli presídlení po prechode frontu v roku 1944.[2] Približne 5 miliónov ľudí krymskotatárskeho pôvodu žije v Turecku - potomkovia, tých čo emigrovali po zabratí Krymu Ruskom - v Istanbule ich žije 40 000.[3] Z nich sa odhaduje asi 2 000 stále rozpráva krymskou tatárčinou.[2] Menšie komunity Krymských Tatárov možno nájsť aj v Rumunsku (22 000),[2] Bulharsku (6 000),[2] Poľsku[chýba citácia], Fínsku[chýba citácia], a v Spojených štátoch amerických.[2] Krymská tatárčina je jedným z vážne ohrozených jazykov v Európe.[4]
A a | B b | C c | Ç ç | D d | E e | F f | G g |
Ğ ğ | H h | I ı | İ i | J j | K k | L l | M m |
N n | Ñ ñ | O o | Ö ö | P p | Q q | R r | S s |
Ş ş | T t | U u | Ü ü | V v | Y y | Z z |
Â, â nie sú samostatnými písmenami v abecede.
IPA | ||||||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
а | b | c | ç | d | e | f | g | ğ | h | ı | i | j | k | l | m | n | ñ | o | ö | p | q | r | s | ş | t | u | ü | v | y | z |
[a] | [b] | [ʤ] | [ʧ] | [d] | [e] | [f] | [g] | [ɣ] | [x] | [ɯ] | [i], [ɪ] | [ʒ] | [k] | [l] | [m] | [n] | [ŋ] | [o] | [ø] | [p] | [q] | [r] | [s] | [ʃ] | [t] | [u] | [y] | [v], [w] | [j] | [z] |
А а | Б б | В в | Г г | Гъ гъ | Д д | Е е | Ё ё |
Ж ж | З з | И и | Й й | К к | Къ къ | Л л | М м |
Н н | Нъ нъ | О о | П п | Р р | С с | Т т | У у |
Ф ф | Х х | Ц ц | Ч ч | Дж дж | Ш ш | Щ щ | Ъ ъ |
Ы ы | Ь ь | Э э | Ю ю | Я я |
IPA | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
а | б | в | г | гъ | д | е | ё | ж | з | и | й | к | къ | л | м | н | нъ | o | п | p | c | т | у | ф | x | ц | ч | дж | ш | щ | ъ | ы | ь | э | ю | я |
[a] | [b] | [v],[w] | [g] | [ɣ] | [d] | [ɛ],[jɛ] | [ø],[jø],[jo],[ʲo] | [ʒ] | [z] | [i],[ɪ] | [j] | [k] | [q] | [l],[ɫ] | [m] | [n] | [ŋ] | [o],[ø] | [p] | [r] | [s] | [t] | [u],[y] | [f] | [x] | [ts] | [tʃ] | [dʒ | [ʃ] | [ʃtʃ] | [(.j)] | [ɨ] | [ʲ] | [ɛ] | [y],[jy],[ju],[ʲu] | [ʲa], [ja] |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.