Kokin wakašú

Kokin wakašú alebo Kokon wakašú (jap. こきんわかしゅう alebo 古今和歌集) alebo skrátene Kokinšú/Kokonšú (古今集) je cisárska antológia poézie publikovaná v roku 922 po Kr. v období Heian, práce na nej boli začaté v roku 906 po Kr.^[1] na príkaz cisára Daigjóa. Jej hlavným zostavovateľom bol Ki-no Curajuki (872-945 po Kr.) a zároveň autorom japonsky písaného úvodu. Celá kronika je písaná v japonskom slabičnom písme kana. Úvod je aj v čínštine napísaný dvoranom Ki-no Jošimoči- mom.^[1]

Obsahuje 1 111 básní rôznych žánrov.

väčšinou tanka – básne – 31 slabičná sloha
nagauta básne – dlhé básne z dvojverší 5 a 7 slabičných, na konci je trojveršie 5-7-7-
sedóka básne – v trojveršiach 577 - 577

Kronika je štrukturovaná podľa tém:

štyri ročné obdobia
Príležitostné piesne
Piesne o lúčení
Cesty
Inotaje
Láska
Smútok
Rozličné
Ceremoniálne piesne šintó náboženstva.

Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[konkinsu-1] [1]
Kokinšú: piesne z Cisárskeho úradu pre poéziu. Preklad Karol Strmeň. Bratislava : Petrus, 1998. 149 s. (Preklady Karola Strmeňa; zv. 3.) ISBN 80-967836-9-6. Kapitola Doslov Ivana.R.Rumjana, s. 133-150.

[1]

Referencie